Rozmazané videnie, ochabnuté končatiny. Deťom je voľne dostupná nová droga. Polícia aj mestá sú bezmocné

03_MZ Nákup v greenpointe. Foto: Matúš Zajac

Výrobcovia psychotropných látok sú vždy popredu, ako metódy na ich odhalenie a zákaz. Najnovšie sa u dospievajúcich tešia veľkej priazni takzvané greenpointy, v ktorých si môžu kúpiť rôzne produkty s látkou, ktorá má účinky ako marihuana. Bez overenia veku a akejkoľvek ďalšej kontroly.

Medzi mladými sa šíri nový druh psychotropnej látky. Nazýva sa HHC alebo HHC-P a má podobné účinky ako u nás nelegálna marihuana. Svoje skúsenosti s ňou opísali pre Štandard viacerí mladiství. Redakcia pozná ich mená, ale priali si ostať v anonymite.

Pätnásťročný Ondrej hovorí, že chcel HHC-P vyskúšať, lebo počul, že pôsobí ako „tráva“. Výsledný efekt však bol podľa neho horší. „Mal som rozmazaný obraz, akoby mi sekal svet a približoval sa na jednotlivé predmety. Po požití odchádza motorika, píska v ušiach, nevedel som zmysluplne rozprávať, mal som problémy otvoriť oči,“ vymenúva nežiaduce účinky.

„Cítil som sa úplne mimo, boleli ma končatiny, prichádzalo to vo vlnách. Niekedy to trvá pol hodinu, niekedy dve. Keď som začal, skoro som sa udusil kašľom. Má to hnusnú pachuť,“ opisuje Max (15).

Svoje o tom vedia aj lekári, keďže im v ambulanciách pribúda intoxikovaných a závislých detí. Tie napríklad zvracajú, neprimerane dlho spia alebo hlásia veľmi silné bolesti hlavy.

Psychiatrička Terézia Rosenbergerová upozorňuje, že táto látka je chemicky upravovaná a jej reálne účinky a pôsobenie na duševné zdravie človeka nie sú z dlhodobého hľadiska dostatočne prebádané. Upozorňovať na tieto riziká má podľa nej aj odvrátenú stranu. „Myslím si, že sa toho na túto tému popísalo veľa. Mám pocit, že čím viac píšeme, tým viac deti a adolescentov orientujeme na to, aby si to aspoň skúsili,“ hovorí pre Štandard.

Dodáva, že sa opakovane rozprávala s dospelými ľuďmi, ktorí po požití HHC nezažili nijaký mimoriadny zážitok, len sa cítili trochu lepšie. Dôsledky na detský organizmus môžu byť podľa nej závažné pre nezrelosť detského organizmu.

Terézia Rosenbergerová. Foto: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice

Občiansky preukaz na kúpu netreba

Ponuka je široká: vysušené šišky rastliny, pripravené jointy či vape perá.

Ema (15) vraj počula od spolužiakov, že existuje „tráva“ v podobe e-cigarety a chcela ju vyskúšať. „Je to omnoho lacnejšie ako marihuana a ľahšie zohnateľné. V Auparku sú automaty, ktoré nepýtajú žiadne overenie veku a stoja tam iba 25 eur,“ opisuje Ema mechanizmus kúpy.

Všetky automaty síce majú skener na občiansky preukaz, ale nie všetky ho aj využívajú. Štandard vyskúšal obchodné domy Aupark, Bory Mall a Prior v Bratislave. V prvom sme si dokázali omamné látky kúpiť bez overenia veku, ale v Priore na Kamennom námestí sme už neuspeli.

Produkty, ktoré majú účinky podobné marihuane, možno u nás voľne predávať aj vďaka tomu, že sa na nich píše „zberateľský produkt“, ktorý nie je určený na konzumáciu. Na to má psychiatrička jasný odkaz.

„Argument distribútorov, že ide o zberateľský predmet, je absolútne neprijateľný, pretože vplyvom použitia látky dochádza nielen k zmene, ale aj ťažkému poškodeniu zdravia, vzniku závislosti. Pokiaľ distribútori trvajú na želanej zberateľskej aktivite detí a mládeže, odporúčame im výrobok nahradiť kartičkami a akoukoľvek deťom prístupnou témou, odznakmi, respektíve filatelistickými známkami,“ hovorí Rosenbergerová.

Produkt s látkou HHC. Foto: Matúš Zajac

Polícia neodpovedá, mestá nedokážu zasiahnuť

Polície SR sme sa opýtali, či má vedomosť, že „zberateľské produkty“ spôsobujú u detí hospitalizácie a ako navrhuje problém riešiť. Polícia na naše otázky neodpovedala.

Oslovili sme preto aj mestá a opýtali sa ich, ako chcú situáciu riešiť.

Bratislava priznáva, že nevie tento stav riešiť systémovo, lebo zmena musí najskôr nastať na legislatívnej úrovni. Mestský terénny tím, ktorý pracuje s ohrozenou mládežou vo verejnom priestore, vraj pravidelne rieši mladých ľudí, ktorí sú pod vplyvom týchto látok. „Vďaka ľahkému prístupu k produktom s obsahom HHC a/alebo HHC-P ich pravidelne užívajú, mnohí takmer denne, čo je obzvlášť znepokojujúce najmä v prípadoch detí vo veku 11 až 13 rokov,“ konštatuje oddelenie komunikácie a marketingu Bratislavy s dôvetkom, že mladým vysvetľuje riziká aj škodlivosť týchto produktov.

Magistrát hlavného mesta pripravuje aj návrh spolupráce v oblasti prevencie užívania HHC a HHC-P, s ktorým osloví obchodné a nákupno-zábavné centrá na území mesta.

„Veríme, že vzájomná spolupráca mesta so zástupcami obchodných a nákupno-zábavných centier alebo aj s prevádzkovateľmi automatov bude smerovať k verejnoprospešným cieľom aj bez nutnosti prijatia konkrétneho nariadenia. Budovanie zdravých komunít musí byť naším spoločným záujmom, ako aj predchádzanie vzniku rizík, ktoré môžu viesť k rôznorodým problémom, ak ich budeme prehliadať,“ odpovedá oddelenie komunikácie a marketingu Bratislavy.

„Samospráva aktuálne nemá k dispozícii nástroj na to, ako prevádzku takýchto automatov v obchodných centrách obmedzovať, respektíve regulovať – nedefinuje to žiadne všeobecne záväzné nariadenie,“ uvádza Zuzana Fialová, hovorkyňa mesta Žilina.

Ani mestská polícia podľa Fialovej nemá kompetencie zasiahnuť do prevádzky automatov, alebo odborne posudzovať predávaný tovar. Muži zákona môžu zasiahnuť len ak ide o konkrétne látky, ktoré sú na zozname zakázaných omamných a psychotropných látok. Dodáva, že útvar Mestskej polície Žilina aplikuje na školách viacero preventívnych programov na úseku drogových závislostí. 

Mesto Prešov tiež priznáva bezmocnosť. „Aj preto sa bude tento týždeň náčelník Mestskej polície Prešov venovať tejto téme na Rade vlády SR pre prevenciu kriminality. Jej riešenie budeme rovnako iniciovať aj na úrovni stavovských organizácií samospráv,“ vraví Terézia Rácová, hovorkyňa mesta Prešov.

Cez školský rok dopyt po drogách rastie

Komisár pre deti Jozef Mikloško pre Štandard uvádza, že problém tejto látky je, že môže rovnako ako marihuana zhoršiť už existujúce psychické problémy alebo byť spúšťačom nových problémov, osobitne depresií. „Z mojej praxe s deťmi viem, že akékoľvek reči o neškodnosti marihuany sú scestné. Najmä pre deti z rizikových skupín je táto droga veľmi nebezpečná,“ varuje Mikloško.

Ombudsman vysvetľuje, že deti si takýmto spôsobom kompenzujú stavy, ktoré majú z inej závislosti. Keďže sa nedokážu odtrhnúť od online sveta, často to ide na úkor spánku. Viac ako polovica detí trávi podľa výskumu Úradu komisára pre deti na internete vyše päť hodín denne.

„Deti sú nevyspaté a unavené, a preto najmä počas školského roka hľadajú spôsoby, ako získať energiu. Uchyľujú sa k pitiu energetických nápojov a požívaniu rôznych škodlivých látok,“ vysvetľuje Mikloško.

Aj hlavná odborníčka pre detskú psychiatriu potvrdzuje, že lekárska obec očakáva nasledujúce mesiace zvýšený dopyt po drogách. Chybu podľa nej robia aj médiá. „Prispieva k tomu aj značne rozbehnutá medializácia. Dnes sa cez všetky siete deti dostanú k takýmto lákavým ponukám. Hlavne, keď im napíšeme, kde sa nachádzajú predajné miesta a budeme zdôrazňovať, že to ešte nepatrí medzi drogy,“ načrtáva možné zlyhania informačnej doby.

Štandard pred rokom písal o závislosti, ktorú maloletým spôsobujú nikotínové vrecúška. Tie obsahujú toľko nikotínu, že by dokázali spôsobiť otravu dospelému človeku. Napriek tomu nie je zakázané predávať vrecúška osobám mladším ako osemnásť rokov, lebo neobsahujú tabak.

Detský ombudsman žiada urýchliť proces zákazu drog

Ani HHC-P či HHC v súčasnosti nie sú v zozname omamných látok a psychotropných látok, a teda nie sú kontrolovanými psychoaktívnymi látkami. Ministerstvo zdravotníctva vysvetlilo, že v tomto prípade preto nejde o porušenie Trestného zákona, respektíve o nedovolenú výrobu omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi.

Rezort dodal, že obe látky už pozoruje Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť. Podľa ministerstva sa pravdepodobne čoskoro zariadia do zoznamu omamných a psychotropných látok. To si však vyžaduje zmenu zákona, čo je legislatívne náročný proces.

„Zákon o omamných a psychotropných látkach je zlý už len pre to, že má formu zákona. Sú krajiny, ktoré na urýchlenie procesu užívajú vyhlášku. Tá je použiteľná skôr,“ domnieva sa Rosenbergerová.

„S novou vládou budeme rokovať o tom, aby sa pozmenené chemické látky mohli zakázať formou vyhlášky,“ naznačil aj Mikloško.

Obaja však dodávajú, že výrobcovia týchto látok sú vždy o krok vpred a každý deň sa objavujú nové chemické látky, takže ani od vyhlášky si nemožno sľubovať zázraky. Riešením je prevencia, ktorá sa začína v rodinách.

Produkt s látkou HHC. Foto: Matúš Zajac

Rodičia, komunikujte s deťmi úprimne a budujte v nich dôveru

Detský ombudsman hovorí, že podľa niektorých prieskumov komunikujú rodičia so svojimi potomkami sedem minút týždenne. To nestačí ani na prevenciu a ani na to, aby ste si všimli zmeny v správaní dieťaťa. „Rodičia by mali vedieť, s kým ich deti trávia čas, kto sú ich kamaráti, mali by mať kontrolu nad sociálnymi sieťami, mali by vedieť, s kým a o čom ich deti komunikujú,“ vymenúva psychiatrička.

Všeobecne treba zbystriť pozornosť, ak je dieťa napríklad apatické, unavené, bočí pohľadom, má zrazu iné záujmy alebo sa zamyká v izbe.

„Otvorená a častá komunikácia od raného detstva je extrémne dôležitá. Ak sa dieťa cíti od malička citovo naplnené, má dobrý vzťah s rodičom a cíti sa v bezpečí, je to najlepšia prevencia. Rodina je kľúčová. Aj krízová linka IPčka potvrdzuje, že mladí sa na nich obracajú primárne pre pocit osamelosti. Z toho plynie úzkosť, depresia a strach, ktoré deti kompenzujú drogami buď v samote, alebo v partii, ktorá túto závislosť spustí,“ prízvukuje Mikloško.

Ak máte podozrenie, že dieťa užíva drogy, môžete ho dať otestovať v ambulanciách. Ak sa vaša domnienka potvrdí, treba navštíviť psychológa. Čím skôr totiž dieťa dostane odbornú pomoc, tým väčšia šanca, že sa uňho závislosť nerozšíri do pokročilého štádia.

Nech deti nie sú ľahostajné

Najlepšie je však tomu všetkému predísť. Podľa psychiatričky je preto dôležité nezanedbať rané roky dieťaťa.

„Denne vyšetrujeme mnoho detí, ktoré nemajú nijakú záľubu, nenavštevujú nijaký krúžok, doma nerobia nič. S kamarátmi sa málo stretávajú osobne, väčšinou online. Ide najmä o adolescentov s nekončeným vysedávaním v nákupných centrách, stretávaním sa na ulici a takzvaným rozprávaním sa. Bez života, záujmov, bez emócií,“ opisuje lekárka pacientov.

Nudu a s tým súvisiacu prázdnotu potom z jej skúseností deti ľahko nahradia niečím „atraktívnym a radostným“.

„Teda ak začneme od rodiny, deti sa od malička učia zodpovednosti, povinnostiam. To nepríde v 18 rokoch spolu s vodičským preukazom samo od seba, každému bez výnimky. Vyrastie len to, čo zasadíš. Rozvíjanie záľub, zaradenie dieťaťa do rovesníckych relácií, sociálneho fungovania, lepšie fungovanie rodín, lepšia sociálna situácia tak, aby sme si nemuseli dokupovať šťastie v automatoch. Potom možno nemusíme vypisovať ku každej novej látke vo všetkých médiách tak, aby sme poučili aj tých, čo to ešte nevedeli,“ uzatvára Rosenbergerová.


Ďalšie články