V tréningovom centre indického startupu Pronto si ženy zdokonaľujú svoje zručnosti v krájaní a upratovaní, pričom sa zároveň učia, ako vyslať SOS signál, ak by sa v domácnostiach zákazníkov necítili bezpečne. Pripravujú sa tak vstúpiť do najnovšieho spotrebiteľského trendu v Indii: domáca výpomoc za jeden dolár na hodinu.
Tridsaťpäťročná Indu Jaiswarová dúfa, že práca v domácnosti, ktorá bude jej prvým zamestnaním, pomôže financovať sen jej syna stať sa lekárom. „Toto robíme doma celé roky. Tak prečo za to nedostať zaplatené,“ skonštatovala matka dvoch detí.
V krajine, kde sa domáce práce často delegujú na externú výpomoc, startupy Pronto a Snabbit spolu s verejne obchodovaným konkurentom Urban Company školia tisíce pracovníkov na pomoc v domácnosti. Urban Company odhaduje, že rýchlo rastúci trh upratovacích služieb v Indii má hodnotu približne deväť miliárd dolárov a týka sa 53 miliónov domácností.
Podobne ako vodiči Uberu alebo Boltu, aj pracovníčky spomínaných služieb dostávajú objednávky cez aplikácie, ktoré ich v priebehu minút nasmerujú do bytov v pridelených štvrtiach. Pred začiatkom práce spustia v aplikácii odpočítavanie. Potenciálny ročný zárobok pri osemhodinovom pracovnom čase môže podľa agentúry Reuters dosiahnuť až päťtisíc dolárov, čo výrazne prevyšuje indický priemerný príjem na obyvateľa, ktorý predstavuje približne tritisíc dolárov na rok.
Firmy stavajú na veľké ambície a míňajú milióny dolárov, aby prilákali zaneprázdnených profesionálov v mestách ako Naí Dillí či Bombaj ponukami pod 99 rupií (jeden dolár), ktoré nemajú vo svete obdobu. Podobné služby stoja v USA približne 30 dolárov za hodinu a v Číne okolo sedem dolárov.
Obavy o bezpečnosť žien
Nadšenie zákazníkov aj pracovníkov však tlmia obavy o bezpečnosť žien v krajine s vysokou mierou sexuálneho obťažovania. Na rozdiel od kuriérov z e-shopov, ktorí sa zdržiavajú pri dverách len krátko, môžu upratovačky tráviť hodiny v súkromí domácností, čo ich vystavuje väčšiemu riziku.
Soumja Chauhanová, investičná manažérka holandského e-commerce investora Prosus, ktorý má podiel v Urban Company, uviedla, že bezpečnosť pracovníkov považuje za kľúčovú prevádzkovú výzvu. „Platformy, ktoré dokážu efektívne nastaviť bezpečnostné protokoly, si získajú najväčšiu lojalitu zákazníkov a najudržateľnejšie výnosy,“ povedala.
Snabbit a Pronto si uvedomujú výzvy v biznise, ktorý zamestnáva najmä ženy. V aplikácii preto majú tlačidlo SOS, ktoré v prípade núdze upozorní regionálnych supervízorov. Pronto navyše ponúka aj tréning sebaobrany.
„V neformálnom sektore je miera zneužívania mnohých pracovníčok v domácnosti extrémne vysoká,“ povedala 23-ročná generálna riaditeľka Pronta Andžali Sardanaová a dodala, že firma sa ich snaží upokojiť tým, že im garantuje právnu aj zdravotnú pomoc.
Urban Company, ktorá ponúka aj služby, ako sú inštalatérske práce, sa k tomu odmietla vyjadriť. V minulosti však uviedla, že má bezpečnostnú linku pre ženy a SOS funkciu v aplikácii.
Aktivistka za práva žien Šabnam Hašmiová uviedla, že firmy síce dôkladne preverujú pracovníkov pred ich prijatím, no mali by kontrolovať aj zákazníkov. V súčasnosti sa totiž používatelia môžu do aplikácie jednoducho prihlásiť a objednať si výpomoc do domácnosti.
„Ako môžu byť tieto práce bezpečné pre ženy – hoci aj s tlačidlom SOS? Pokiaľ by nemali kamery, čo je, samozrejme, nemožné, nedá sa vedieť, čo sa deje za zatvorenými dverami,“ argumentovala.
Pracovníčka spoločnosti Pronto Jaiswarová si našla vlastné riešenie: pred návštevou vždy zákazníkovi zavolá a ide „iba vtedy, ak je doma žena“.
Rýchla expanzia vďaka vyplneniu diery na trhu
Firmy medzitým zaznamenávajú rekordný počet objednávok. Urban Company zaznamenala vo februári rekordných 50-tisíc denných objednávok domácich služieb. Snabbit dosiahol 35-tisíc objednávok denne.
Pronto podporené investičnou spoločnosťou Bain Capital zaznamenalo v marci rekordných 22-tisíc objednávok denne v porovnaní s 2 500 denne v októbri. Získalo tak nové financovanie vo výške 25 miliónov dolárov.
Generálna riaditeľka Pronta Sardanaová uviedla, že firmu založila minulý rok po tom, ako si všimla príležitosť uspokojiť rovno tri požiadavky: silný dopyt po spoľahlivých upratovačkách, potrebu stabilnejších a bezpečnejších pracovných miest pre zamestnancov a medzeru na trhu s flexibilnými službami.
„Je možné vybudovať biznis, z ktorého budú profitovať všetci,“ povedala pre Reuters.
Trend podporujú aj absencia kultúry „urob si sám“ [z anglického „do it yourself“, pozn. ed.] v Indii a obľuba lacných služieb.
V Bangalúre 30-ročný Dhruv uviedol, že za služby firmy Urban Company zaplatil 100 rupií (jeden dolár) za hodinu, pričom si dal pomôcť s vybalením kuchynského riadu a so zavesením záclon po sťahovaní. Pomohlo mu to „ušetriť veľa času a námahy“, no cena bola preňho dôležitá: „Nezaplatil by som za to 400 alebo 500 rupií.“
Zakladateľ Snabbitu Ájuš Agarwal uviedol, že služba je populárna najmä medzi mladými pármi a slobodnými ľuďmi. Tí si chcú upratovanie plánovať cez aplikáciu na konkrétne termíny namiesto mesačného najímania pomocníčok, ktoré sú známe tým, že vynechávajú prácu.
Pronto v reklamách na Facebooku ponúka niektoré návštevy už za 25 rupií s heslami ako „Upratovačka má voľno? Nesmúťte“, zatiaľ čo balík troch návštev od Urban Company stojí 66 rupií za hodinu.
Reklamy Snabbitu tvrdia, že zákazník si objednal pomocníčku „len na ošúpanie 20 zemiakov“, zatiaľ čo iný si najal pracovníčku, aby „roztriedila lego kocky podľa farieb“.
Päťsto dolárov mesačne láka pracovníkov
Rovnako ako mnohé startupy vo fáze rastu, aj tieto firmy dotujú mzdy pracovníkov z vlastného vrecka, aby boli pracovné miesta atraktívne, a zároveň ponúkajú výrazné zľavy na prilákanie zákazníkov.
Z údajov Urban Company vyplýva, že v období od októbra do decembra prijala 1,61 milióna objednávok na domácu výpomoc, pričom na každej stratila 381 rupií (štyri doláre). Spoločnosť uvádza, že „zľavy sa postupne znižujú“, no hodnota objednávok sa musí takmer zdvojnásobiť, aby dosiahla bod zlomu.
„Postupom času sa dá očakávať, že model prejde na systém priebežného zarábania,“ povedal Rahul Taneja z investičnej spoločnosti Lightspeed, ktorá podporila Snabbit.
V pobočke Pronta, kde pracovníčky dostávajú uniformy a sú školené, aby nosili vyleštené topánky, plagáty uvádzajú možné zárobky: pomocníčky môžu zarobiť 1,60 dolára za hodinu pri 12-hodinovom pracovnom čase počas mesiaca, čo je o 48 percent viac, než platí nový zákazník.
Mesačný príjem na úrovni viac ako 500 dolárov je veľkým lákadlom pre 22-ročnú Nišu Chandalijovú, ktorá musí podporovať chorú matku a opustila prácu v call centre, kde pracovala dlhé hodiny za iba 180 dolárov mesačne.
„Je vyčerpávajúce upratovať šesť až sedem domácností denne, ale potrebujem stabilitu. Nemôžem si dovoliť vrátiť sa späť,“ povedala.
(reuters, luc)