Fyzioterapeut Pavol Mušinský vraví, že mu do ambulancie denne prichádzajú desiatky ľudí s bolesťami a hŕbou predpísaných liekov, pričom riešenie často spočíva v odblokovaní a uvoľnení svalov cvičením.
Medzi najčastejšie pohybové chyby dnešnej populácie radí nesprávne držanie tela, nedostatok pohybu a dlhodobé sedenie.
Vysvetľuje, že ak sa fyzická kondícia dlhodobo zanedbáva, môže to viesť k vzniku rôznych deformít pohybového aparátu, funkčných blokád, chronických bolestí či svalových kŕčov. Problémy sa nemusia prejaviť len na chrbte alebo kĺboch – môžu sa spájať aj s príznakmi, ako napríklad pískanie v ušiach či poruchy srdcového rytmu.
Podľa neho je pritom kľúčové uvedomiť si, že telo nefunguje na princípe „dlh – splátka“. Nedá sa celý deň ignorovať a večer ho zachrániť krátkou dávkou pohybu.
Konštatuje, že u mnohých ľudí aj dnes prevláda mylná predstava, že hodina aktívneho cvičenia vykompenzuje osem hodín sedenia.
Ozrejmuje, že dlhodobým sedením telo spomaľuje metabolizmus, čím znižuje aj spaľovanie tukov. „Tieto procesy prebiehajú celé hodiny, preťažujú aj chrbticu, preto ich jedna hodina pohybu úplne nezvráti,“ hodnotí pohybový profesionál s tým, že je dôležité robiť si počas dňa prestávky, postaviť sa, prejsť sa, ponaťahovať sa, a to každých 30 až 60 minút.
Pomôcť môžu aj malé návyky, ktoré môžeme robiť každý deň, ako napríklad nepoužiť výťah, ale ísť po schodoch.
Nesprávne sedenie je možné kompenzovať aj kvalitnou spinálnou stoličkou a uvedomovaním si polohy tela. „Vtedy škody nemusia byť také veľké. Cvičenie je už len bonusom,“ doplnil.
Deti dnes nik neučí, ako správne stáť, sedieť a dýchať
Zlé držanie tela majú podľa jeho slov v súčasnosti aj deti, mladí, štíhli aj športujúci ľudia. Príčinu vidí v absencii prevencie v škôlkach a školách, kde nik deti neučí správnemu držaniu tela, správnemu sedeniu a dýchaniu.
„Deti odmalička učíme, že sa majú starať o svoj chrup, ale neučíme ich starať sa o svoj pohybový aparát,“ konštatuje Mušinský.
Zdravé nastavenie chrbtice pritom spočíva v uvedomelom postoji s vtiahnutým bruchom a zasunutou bradou. Chrbtica sa tak dostáva do prirodzenej línie, nezaťažuje krčné svalstvo a eliminuje teda bolesti chrbtice a krku a zlepšuje fungovanie svalov.
„Tým, že je aktivovaný stred tela, pľúca sú rozvinutejšie, ich kapacita je väčšia a zlepšujú sa krvný obeh a trávenie,“ vysvetľuje ďalej.
Mušinský popisuje aj to, ako má vyzerať správny sed. „Obe nohy sú na zemi, bedrové a kolenné kĺby zvierajú uhol 90 stupňov, chrbtica je kolmo k podložke a brada je zasunutá,“ vysvetľuje a dopĺňa aj správnosť dýchania, ktoré spočíva v aktívnom strede tela a dýchaní do bránice.
Fyzioterapeut však povzbudzuje, že čas na nápravu je v každom veku a aj dospelý človek vie správnymi cvikmi docieliť vhodné držanie tela tak, aby sa v budúcnosti cítil dobre.
Mobilový krk aj tenisové lakte
„Mobilový krk“ dnes nie je len mediálnym pojmom, ale realitou. Vo verejnom priestore vidieť čoraz viac ľudí doslova zhrbených nad mobilným telefónom a hlavou vysunutou vpred.
Odborník vysvetľuje, že pri pozeraní do mobilu je hlava v predklone a jej váha, ktorá je približne štyri až päť kíl, sa v tejto pozícii znásobuje na štyri- až päťnásobok vlastnej váhy, čo predstavuje zhruba až 25 kilogramov.
„Tým trpí nielen samotný krk, ale aj ramená, ktoré sú inervované v oblasti krčnej chrbtice. Je to problém, ktorý sa prejavuje častejšie a dnes už, bohužiaľ, aj v detskom veku, keď sa deti pri dlhodobejšom používaní digitálnych zariadení sťažujú na bolesti krku a hlavy,“ upozorňuje.
Riešenie je podľa neho jednoduché. Stačí obmedziť čas, ktorý deti trávia na mobiloch, a dopriať im pravidelné pohybové aktivity, ktoré ich od elektroniky odtrhnú.
Nadmerným zaťažením kĺbov rúk vzniká prevažne u dospelých ľudí aj séria diagnóz zvaných tenisový či oštepársky lakeť. Fyzioterapeut zo skúseností vraví, že často nesúvisia so športom, ktorý majú v názve.
„Bolesť v lakti, ktorá pretrváva dlhodobo, nie je vždy problémom samotného lakťa. Je následkom preťaženia celého ramenného pletenca, lopatky a chrbtice. Ide často o poruchu inervácie z podráždenia a môže prejsť až do chronického zápalu úponov šliach lakťového kĺbu,“ vysvetľuje s tým, že spúšťačom môžu byť rôzne situácie.
Môže ísť napríklad o neustále preťažovanie hornej polovice tela pri sedení s počítačovou myškou v ruke, denné niekoľkohodinové šoférovanie, nadmerné preťažovanie pri športe, ako napríklad tenis, golf, box či posilňovanie. Náchylné sú aj povolania, ktoré si vyžadujú zaťaženie horných končatín, napríklad kaderníčky alebo zubári.
Bolesť ramien môže spúšťať aj psychické napätie
Výnimkou dnes podľa neho nie sú ani bolesti ramenných kĺbov, ktoré pri neliečení môžu spôsobovať intenzívne bolesti aj pri rokmi zaužívaných rotačných pohyboch. Stáva sa tak, že sa človek nedokáže už ani učesať, bezbolestne si obliecť tričko alebo sa len natiahnuť po predmet uložený na vyššom mieste.
Príčin môže byť podľa Mušinského viac, no za jednu z nich označuje aj psychosomatiku. „Niekedy sa vravelo, že si na tie ramená veľa nakladáme. Ale, samozrejme, môže to byť aj následok úrazu alebo výsledok bolesti, ktorá vznikala postupne a prešla do chronickej,“ pripomína s dôvetkom, že aj v tomto prípade je pred liečbou dôležitá včasná a správna diagnostika ramenného kĺbu, ale aj krčnej chrbtice.
Riešenie spočíva v adekvátnej pohybovej liečbe zameranej na zmobilnenie a sfunkčnenie ramena. Napríklad si môžete pomôcť tak, že sa postavíte tvárou k stene a prstami na rukách kopírujete stenu až nahor.
„Určite pomôžu aj masáže a dôležité je aj spomaliť to šialené tempo, ktoré dnes vo svete dominuje,“ dodal s tým, že práve stres a napätie sú často spúšťačom bolesti, ktorú následne vnímame intenzívnejšie.
Aspoň raz denne sa zaveste za ruky
Ľuďom dnes podľa jeho slov chýbajú základné typy pohybu, ktorými sú chôdza, celodenná relaxačná práca v záhrade a pohyb v prírode.
„Pritom chôdza je najprirodzenejší a najzákladnejší pohyb človeka – rytmický pohyb tela v stoji, pri ktorom sa striedavo odrážame jednou a druhou nohou. Je to forma miernej aeróbnej aktivity, ktorú môže vykonávať takmer každý bez špeciálneho vybavenia,“ vysvetľuje a apeluje na jej pravidelné zaradenie do každodenného života.
Zároveň odporúča zaradiť počas pracovného dňa tri jednoduché návyky, ktoré telu výrazne uľavia.
Prvým je nachvíľu sa zavesiť za ruky a prirodzene tak natiahnuť chrbticu. Druhým je vedome sa zastaviť a niekoľko minút pokojne predýchať napätie. A tretím je začať si viac uvedomovať vlastné telo – všímať si, ako stojíme, sedíme a ako ho zapájame pri bežných denných činnostiach.
Doplnil, že liekmi sa dajú bolesti chrbta a kĺbov zamaskovať, no všetkým, ktorí nimi trpia, radí, aby hľadali príčinu.
Dnešnej spoločnosti by podľa jeho slov prospelo, keby sa o seba viac starala a keby si každý našiel aktivitu, ktorú má rád. „S pohybom chronické bolesti neprídu, a ak už nimi niekto trpí, bez správneho pohybu ich neodstráni,“ konštatuje fyzioterapeut Mušinský.