Poslanec však svojím vysvetľovaním vnášal do celého prípadu viac otázok ako odpovedí, keď zvyšovanie svojho majetku vysvetľoval skvelými obchodmi s pozemkami zo strany jeho v tom čase 76-ročnej matky či nejasnými odpoveďami na konkrétnu hodnotu bohatstva.

Na verejnosti sa objavila aj nahrávka z garáže poslanca Ferenčáka, kde podľa vlastných slov požičal v hotovosti 45-tisíc eur podnikateľovi Dávidovi Havirovi a ešte mu poslal ďalších 75-tisíc eur na účet za časť projektu od Haviru, ktorý kupoval poslanec cez svoju spoločnosť. Denník Štandard zistil, že Havira figuruje ako investor v spoločnosti IBV Sun Rezort, ktorá ponúka na predaj práve pozemky v lokalite Suchá Hora v Kežmarku.

Ferenčák pôžičku neuviedol vo svojom majetkovom priznaní s tvrdením, že nemal „dôkaz o jej existencii“, a podľa jeho slov ho navyše dlžník Havira začal pre danú pôžičku aj vydierať. Ferenčák nevysvetlil prečo. Portál Aktuality.sk navyše priniesol vyjadrenie podnikateľa Haviru, podľa ktorého odovzdávanie peňazí v garáži „nebolo žiadna pôžička“.

Ferenčák hovorí o nátlaku pri hlasovaní

Pre podozrenia okolo pozemkových prevodov prišiel Ján Ferenčák na výsluch na Úrad boja proti organizovanej kriminalite v súvislosti so skutkami kvalifikovanými ako prijímanie úplatku a prijímanie nenáležitej výhody v sprievode svojich právnych zástupcov Petra Kubinu a profesora Tomáša Strémyho. Samotný poslanec však všetky obvinenia odmieta a označuje ich za „nezmysly“.

Pred výsluchom poslanec Ferenčák médiám uviedol, že „celé to má zmysel v tom, aby ma zastrašili, aby som ako ústavný činiteľ nevyjadroval svoj názor, aby som hlasoval tak, ako si to prajú tí, ktorí vedú tento štát, a aby som prípadne bol donútený opustiť poslanecký zbor a bol tam niekto poslušnejší“. Ferenčák ďalej uviedol, že bude vypovedať k dvom veciam: v prvej ako podozrivý a v druhej ako svedok.

Bývalý člen strany Hlas tak popri vydieraní zo strany obchodného partnera Haviru, ktorému podľa vlastných slov požičal desaťtisíce eur v hotovosti a zaplatil ďalšie desaťtisíce eur za projekt vo svojej garáži, hovorí aj o vydieraní a zastrašovaní zo strany politikov.

Podľa slov poslanca sa voči nemu „spustil lynč“, pričom za hlavného vinníka označuje predsedu strany Hlas a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. V parlamente vyzval na jeho odstúpenie a postupy polície pod jeho vedením vníma ako „návrat k praktikám z obdobia komunizmu“.

Polícia totiž chcela počas výsluchu Ferenčáka vypočuť aj jeho 80-ročnú matku, ktorá figurovala v majetkových prevodoch a ktorú navštívila v mieste jej bydliska. Vzhľadom na jej zdravotný stav však polícia nakoniec upustila od výsluchu.

Ferenčák tento postup polície kritizoval slovami, že ide o zastrašovanie jeho osoby a jeho rodiny, s dodatkom, že polícia nechcela vypočuť jeho matku bez jej opatrovateľky.

Podozrenie z troch skutkov korupcie

Denník Štandard pre nejasnosti okolo poslanca Ferenčáka oslovil jeho právneho zástupcu, advokáta Petra Kubinu, s otázkami, v akých veciach bol poslanec vypovedať a či sa výpoveď týkala aj „pôžičky z garáže“. Otázky smerovali aj k vyjadreniu Dávida Haviru, že v garáži „nešlo o žiadnu pôžičku“, a k tomu, či podal Ján Ferenčák v súvislosti so svojimi vyjadreniami o mnohých vydieraniach trestné oznámenia.

Advokát Kubina uviedol, že Ferenčák bol „vypočutý v procesnom postavení podozrivého, teda bez vzneseného obvinenia, v súvislosti so štyrmi skutkami, z ktorých dva sú právne kvalifikované ako prijímanie úplatku, tretí ako prijímanie inej nenáležitej výhody (tri korupčné skutky) a štvrtý je právne kvalifikovaný ako legalizácia výnosu z trestnej činnosti a súvisí s prvými tromi skutkami“.

Advokát doplnil, že „skutky rámcovo spočívali v tom, že „klient v rôznych časových obdobiach prostredníctvom svojej mamy kúpil určité nehnuteľnosti, respektíve spoluvlastnícke podiely na nich fiktívne, teda bez zaplatenia kúpnej ceny, následne mu boli tieto pozemky darované a potom ich previedol na obchodnú spoločnosť, ktorej spoločníkmi sú všetci členovia jeho rodiny. Účelom malo byť ovplyvnenie územných a stavebných konaní vedených stavebným úradom mesta Kežmarok“.

Obhajoba poukazuje na legálne obchodné praktiky

Doposiaľ zabezpečené dôkazy však podľa advokáta Kubinu vyvracajú údajné podozrenia polície a kroky poslanca označuje ako „bežné investície do nehnuteľností (výmenu legálne nadobudnutých úspor za nehnuteľný majetok)“.

Kubina dodáva, že „bolo preukázané, že územný plán mesta Kežmarok sa vo vzťahu k týmto pozemkom nemenil už od roku 2002, teda predmetná lokalita bola územným plánom určená na zastavanie ešte dávno predtým, než sa klient stal primátorom mesta Kežmarok. Rodinná firma, na ktorú boli pozemky nakoniec prevedené, existuje na účely efektívnejšej správy majetku klientovej rodiny, jej vlastnícka štruktúra je plne transparentná a verejne vystopovateľná, čo samo osebe vylučuje úmysel legalizovať akékoľvek výnosy z trestnej činnosti“.

Nadobúdanie pozemkov, obchodné prevody či financie majú podľa advokáta legálny pôvod, a preto nemohlo dôjsť ani k legalizácii výnosu z trestnej činnosti. K prípadom prešetrovaným políciou uvádza, že „z trestnoprávneho hľadiska platí, že skutky sa nestali“.

Ferenčák bol zároveň vypočutý ako svedok vo veci poskytnutia nenáležitej výhody, pričom v inom skutku má postavenie podozrivého. Poslanec teda vo veci poskytnutia nenáležitej výhody vystupuje raz ako podozrivý (údajne prijal úplatok), ale zároveň aj ako svedok pri inom skutku (keďže vraj dostal úplatok od niekoho a o tejto skutočnosti má vypovedať).

K rozporom o pôžičke z garáže sa Ferenčák nechce vyjadrovať

Denník Štandard sa pýtal aj na pôžičku z garáže zo strany Ferenčáka a rozpor v jeho tvrdeniach s tvrdeniami Haviru. Podľa podnikateľa nešlo o žiadnu pôžičku, Ferenčák tvrdí, že áno a dokonca je pre ňu vydieraný.

Poslanec túto okolnosť nechce podľa vyjadrení advokáta Kubinu komentovať a trvá na tom, že išlo o pôžičku, pri ktorej už začal civilné konanie o jej vymoženie. Advokát vysvetľuje, že išlo o krátkodobú pôžičku (vrátenú ešte v priebehu toho istého roka), a ak by došlo k jej vráteniu, neuvádzala by sa ani v danom majetkovom priznaní.

Keďže však k jej splateniu v dohodnutom termíne nedošlo a Ferenčák nedisponoval žiadnym dôkazom o jej poskytnutí, nebola pôžička ani vymáhateľná, a preto ju „odpísal“ ako čistú stratu a neuviedol ju do majetkového priznania. Kubina dodáva, že teraz sa objavil dôkaz o jej existencii vo forme nahrávky, a preto už je možné pôžičku vymáhať na súde.

K otázke, prečo poslanec Ferenčák nepodal trestné oznámenie pre ním uvádzané snahy vydierať ho a ovplyvňovať jeho hlasovanie v NR SR či vydieranie vo veci „videa z garáže“, sa primátor Kežmarku odmietol prostredníctvom advokáta vyjadrovať s vysvetlením, aby nedošlo k mareniu vyšetrovania.

Advokát Kubina k tejto téme dodáva, že orgány činné v trestnom konaní môžu konať aj z úradnej povinnosti a preverovať tieto okolnosti aj bez podaného trestného oznámenia. Ako príklad uvádza začaté vyšetrovanie práve vo veci podozrení okolo Ferenčáka, pri ktorých na poslanca rovnako nikto nepodal trestné oznámenie.

Ak poslanec neoznámi svoje vydieranie, je to problém

Pri poslancovi Národnej rady SR teda polícia vidí viacero skutkov, ktoré sa týkajú korupcie. Nezákonné konanie Ferenčáka údajne spočívalo vo fiktívnom kupovaní nehnuteľností, ktorého účelom bolo následné ovplyvňovanie územných a stavebných konaní, aby sa zdvihla ich cena. Advokát Kubina tieto podozrenia odmieta a hovorí o legálnych obchodných transakciách.

Skutočnosť, či Ferenčák prekročil zákon pri obchode s pozemkami, bude závisieť od konkrétnych detailov obchodných transakcií a politických zásahov primátora Kežmarku. Odpovede na tieto otázky azda verejnosti poskytne policajné vyšetrovanie, ktoré bude mať možnosti podrobne preveriť všetky okolnosti mimoriadne úspešného podnikania s nehnuteľnosťami vo Ferenčákovej rodine.

Oveľa problematickejšie sú iné tvrdenia a okolnosti okolo poslanca Národnej rady SR. Ferenčák tvrdí, že ho vydierajú, a to dokonca z viacerých strán. Tlak na jeho osobu je vraj vyvíjaný, aby „správne“ hlasoval v NR SR. Takéto ovplyvňovanie ústavného činiteľa je závažný trestný čin, ktorý smeruje k ovplyvňovaniu zákonodarnej moci parlamentu.

Napriek tejto skutočnosti, ktorú poslanec Ferenčák prezentuje od začiatku svojich problémov so zákonom, nepodal trestné oznámenie. Tento záver možno odvodiť nielen z jeho mediálnych vyjadrení, pri ktorých na túto otázku nevedel odpovedať, ale aj z odpovede jeho právneho zástupcu.

Je pravdou, že polícia môže konať aj z úradnej povinnosti, no je prinajmenšom nepravdepodobné, aby takto vydieraný človek, navyše poslanec Národnej rady SR, čakal, kým polícia začne sama od seba prešetrovať nátlak na jeho osobu iba na základe jeho mediálnych vystúpení.

Neexistuje racionálny argument, prečo by poslanec neoznámil tieto skutočnosti polícii v prvom momente, ako sa niekto pokúsil vyvíjať nezákonný tlak na jeho osobu s cieľom ovplyvniť hlasovanie. Rovnako nepochopiteľné je konanie poslanca, ktorý neváha o celej veci hovoriť verejne pred novinármi, a to opakovane, ale z neznámych dôvodov nevie konkrétnosti pretaviť do trestného oznámenia, navyše v prípade, ak ide o takú závažnú trestnú činnosť.

Polícia pri matke poslanca nepostupovala nekorektne

Do úvahy tak prichádza niekoľko možností. Najhoršia je, že poslanec skutočne prekročil zákon a niekto ho pre dané skutky vydiera – preto to ani nechce oznámiť s konkrétnymi skutočnosťami na polícii.

Ďalšie možnosti sú, že buď v skutočnosti nedošlo k žiadnej protiprávnej činnosti a poslanec danými tvrdeniami odvracia pozornosť od vlastného vyšetrovania, alebo k snahám o ovplyvňovanie jeho rozhodnutí došlo, no tie boli v klasickej politickej rovine, nie trestnoprávnej.

Odmietnutie podaného trestného oznámenia zo strany polície pre nedôvodnosť by totiž vyzeralo veľmi zle. Poslanec Ferenčák nakoniec sám musí vedieť (prípadne po porade s advokátmi), že nie každé konanie v tomto smere musí byť aj trestné.

Podobne je to aj s jeho vyjadreniami týkajúcimi sa „neprípustného“ zásahu polície voči jeho matke. Tá totiž vystupuje v celej obchodnej schéme minimálne ako osoba, cez ktorú sa pozemky nakupovali. Vzhľadom na vedené vyšetrovanie je absolútne normálne a zákonné, ak polícia potrebuje takúto osobu vypočuť k okolnostiam, ako dané prevody prebiehali.

Nejde o žiadne „praktiky ŠTB“, ale o klasický úkon, o čom svedčí aj prístup polície, ktorá zohľadnila zdravotný stav seniorky. Rovnako prirodzené je, že na výsluchu osoby sa nesmú zúčastniť iné osoby, ktoré zákon pri takom úkone nepredpokladá, prípadne taktika vyšetrovateľa vyžaduje, aby výsluch prebehol určitým (zákonným) spôsobom.

Sporná pôžička nemá racionálne vysvetlenie

Pri poslancovi a jeho vydieraní je mimoriadne sporná okolnosť okolo jeho pôžičky. Tá doposiaľ nie je predmetom policajného vyšetrovania, no poslanec nevie hodnoverne vysvetliť, o čo vlastne išlo a prečo (či ako) by ho dlžník Havira vydieral pre legálnu pôžičku. Havira navyše tvrdí, že o žiadnu pôžičku nešlo, čo je v priamom rozpore s tvrdeniami poslanca, prečo vlastne dával podnikateľovi vysokú sumu.

Ešte menej dôveryhodne pôsobí tvrdenie poslanca, že k takej vysokej pôžičke neexistuje žiadna písomnosť či dôkaz. Žiaden racionálny človek nepožičiava takú vysokú sumu bez písomnej zmluvy – a už vôbec nie cudziemu človeku.

Bude mimoriadne zaujímavé sledovať začaté civilné súdne konanie na vymáhanie danej pôžičky zo strany Ferenčáka, v ktorom Havira aj poslanec budú môcť pred súdom vysvetľovať okolnosti a pôvod poskytnutých peňazí.

Ferenčáka tak popri iných osobách údajne pre jeho hlasovanie vydieral aj Havira s utajenou pôžičkou bez jediného dôkazu o jej existencii, no ani v tomto prípade nepodal poslanec trestné oznámenie. Podľa vlastných vyjadrení poslanec vedel, že takéto video z garáže a dokonca podľa vlastných slov aj ďalšie videá existujú a že sú určené na jeho vydieranie.

Doposiaľ verejnosť nevie, prečo tak masívne vydieraný poslanec Národnej rady SR, aký v minimálne medializovaných prípadoch ešte nefiguroval, svoje „zastrašovanie a nátlak“ neriešil na polícii tak, ako to vyžaduje zákon.

Ten istý poslanec však pre médiá opakovane hovorí, že nemá problém nič vysvetliť. Ak však ide o vysvetľovanie týchto rozporov, ostáva ticho.