Rok a tri mesiace po návrate do Bieleho domu sa prezident USA Donald Trump snaží odohnať voličov katolíckeho vierovyznania. Tak aspoň pôsobia jeho komentáre voči pápežovi Levovi XIV., ktoré sa síce niesli v bežnom štýle ad hominem útokov voči politickým oponentom, rovnako sa však dajú pochopiť ako prejav dešpektu voči „viditeľnej hlave“ najväčšej svetovej cirkvi.
Nejde však len o voličskú základňu. Súčasná republikánska administratíva je najkatolíckejšou republikánskou vládou v histórii Spojených štátov. Katolíci – najmä talianskeho, írskeho či mexického pôvodu – totiž zvykli voliť politikov Demokratickej strany, kým republikáni priťahovali najmä protestantov.
Trumpove opakované slovné útoky voči námestníkovi Krista na zemi tak spôsobujú rozpor vo svedomí viceprezidenta JD Vancea (konvertitu), ministra zahraničia Marca Rubia (syna kubánskych emigrantov), ministra zdravotníctva Roberta Kennedyho (Íra), ministerky školstva Lindy McMahonovej (Írky), riaditeľa CIA Johna Ratcliffa (Íra), ministerky práce Lori Chávez-DeRemerovej (Mexičanky) a mnohých ďalších.
Biely dom mal od svojho počiatku len dvoch prívržencov katolíckeho vierovyznania – Johna F. Kennedyho a Joea Bidena. Kroky druhého menovaného v kultúrno-etických otázkach, najmä pri potratoch či transideológii, však boli dostatočne rozporuplné na to, aby katolícki republikáni Bidenovo zaradenie odmietali ako „pro forma“ vierovyznanie.
Jadrom sporu je vojna
Katolícke Magistérium vo všeobecnosti uznáva súbor podmienok, ktoré musí krajina splniť na to, aby viedla spravodlivú vojnu. Tieto podmienky morálnej oprávnenosti spočívajú v škode, ktorú pácha útočiaci národ, v nemožnosti dosiahnuť zastavenie utrpenia všetkými ostatnými prostriedkami a v „serióznych podmienkach na úspech“, teda nie márne (KKC 2309).
Aj na ďalších miestach Katechizmu Katolíckej cirkvi však Učiteľský úrad upozorňuje na to, že škoda spôsobená obrannou vojnou nesmie byť väčšia ako utrpenie spôsobené útočníkom (KKC 2243).
Podobne ako pri téme základných ľudských práv, vzdelávania či starostlivosti o životné prostredie, aj v tomto prípade z katolíckeho učenia čerpajú medzinárodné organizácie dneška. Učenie, ktoré asi najobsiahlejšie rozpracoval Doctor angelicus, teda svätý Tomáš Akvinský, sa tak dostalo do Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN.
Spravodlivosť vo vojne totiž nespočíva len v nevyhnutných podmienkach na jej rozpútanie, ale aj v metódach, akými ju brániaca sa strana vedie. Majster stredovekej scholastiky tak rozlíšil „právo na vojnu“ (ius ad bellum) a „právo vo vojne“ (ius in bello), ktoré sú vo vzájomnom vzťahu príčina – spôsob.
Okrem Akvinského podmienok – ktorými sú 1.) legitímna autorita veliteľa, ktorý vojnu vyhlasuje, 2.) odplata za nejakú krivdu, ktorú spáchal terč spravodlivej vojny, a 3.) naplnenie dobrého úmyslu, aby utrpenie spôsobené spravodlivou vojnou nebolo väčšie ako zamýšľané dobro – tak existujú aj podmienky na spôsob vedenia vojny: proporcionalita a rozlišovanie (discriminatio).
Primeranosť spravodlivej vojny je dnes všeobecne známa. Rozlišovanie je však zaujímavé tým, že vedľajšie straty civilistov, ktoré neboli zamýšľané a ktoré boli výsledkom spravodlivej akcie, nie sú podľa Akvinského zjavne hriešne.
Tento súpis je dôvodom, prečo si Trump vymyslel hrozbu, že Irán má balistické kapacity schopné dostreliť do Spojených štátov, a prečo premiér Benjamin Netanjahu od roku 1992 bez prestávky tvrdí, že Teherán je len pár mesiacov či týždňov od výroby jadrovej zbrane.
Keď však títo spojenci 28. februára zaútočili na islamskú republiku a zabili hlavu štátu a desiatky ďalších predstaviteľov, tieto podmienky objektívne naplnené neboli – čo zase viedlo Kristovho námestníka k sérii kritických vyjadrení na adresu vojny.
Najvýraznejšie sa prvý americký pápež vyjadril ešte v oktáve Veľkej noci, konkrétne v sobotu 11. apríla. Zhoršujúcu sa situáciu vo svete počas modlitbovej vigílie v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne opísal ako „dramatickú chvíľu dejín“, v ktorej sa „stále pokračuje v ukrižovávaní a ničení života“.
A hoci nikoho nemenoval priamo, verejnosť aj médiá si tieto vyjadrenia vysvetlili ako kritiku voči šéfovi Bieleho domu. Ten zjavne nezaháľal a už o dva dni neskôr sa spôsobom sebe vlastným obul do veľkňaza najväčšej svetovej cirkvi.
„Pápež Lev je slabý v boji proti zločinu a hrozný v zahraničnej politike,“ vyhlásil Trump v statuse na sieti Truth Social. Pokračoval tým, že Lev „je slabý v otázke jadrových zbraní“, „ustupuje ľavici“ a stretáva sa s predstaviteľmi bývalej administratívy Baracka Obamu.
„Jeho brat Louis sa mi páči oveľa viac ako on, pretože Louis je úplne MAGA. On to chápe, a Lev nie!“ písal ďalej prezident na adresu pápeža. Najstarší z bratov Prevostovcov skutočne dlhodobo podporoval Republikánsku stranu, je však otázne, ako sa vyrovnal s osobnými invektívami voči svojmu vysvätenému bratovi – rodným menom Robertovi Francisovi Prevostovi.
Trump ďalej pokračoval tým, že pápež „by mal byť vďačný“, keďže ho Vatikán údajne nasadil ako protiváhu voči nemu. Tvrdil, že Lev „nebol na žiadnom zozname kandidátov a Cirkev ho tam zaradila len preto, že bol Američan a mysleli si, že to bude najlepší spôsob, ako si poradiť s (…) Trumpom“.
„Keby som nebol v Bielom dome, Lev by nebol vo Vatikáne,“ napísal. Touto časťou výlevu Trump ukázal, že nerozumie „volebnému“ procesu rímskeho biskupa. Konkláve je totiž stretnutie kardinálov voliteľov, ktorí inšpirovaní Duchom Svätým vyberajú následníka svätého Petra – jediné „zoznamy kandidátov“ pred hlasovaním vytvárajú médiá.
O niekoľko hodín neskôr však zverejnil prezident USA jeden z najkontroverznejších obrázkov, ktorý ho podľa analytikov môže stáť podporu širokej verejnosti. Na obrázku, ktorý vygenerovala umelá inteligencia, pózuje ako Ježiš Kristus, ktorý lieči ležiaceho pacienta.
Trump následne obrázok vymazal, neskôr argumentoval tým, že sa údajne zobrazoval ako lekár. O niečo neskôr ho podporil aj Vance s tým, že išlo len o vtip. Druhý muž americkej administratívy pritom napriek svojmu katolíckemu presvedčeniu podporil evanjelikála Trumpa a kritizoval vlastného pápeža s tým, že „nerozumie“ kresťanskému učeniu.
„V niektorých prípadoch by bolo pre Vatikán najlepšie, keby sa zameral na morálne otázky,“ povedal Vance pre televíziu Fox News. Išlo o vyhlásenie, ktoré sa tiež stretlo s otvorenou kritikou z vlastných radov – odsudzovanie vojny je súčasťou katolíckeho morálneho učenia.
Lev na začiatku afrického turné 13. apríla novinárom povedal, že sa „nebojí“ žiadneho svetského vládcu. „Nemám strach ani z Trumpovej vlády, ani z verejného rozprávania o posolstve evanjelia,“ potvrdil.
„Pápež musí pochopiť – je to veľmi jednoduché –, Irán nemôže mať jadrovú zbraň. Svet by bol vo veľkom nebezpečenstve,“ reagoval Trump v Bielom dome 16. apríla. „Pápež môže hovoriť, čo chce, a ja chcem, aby hovoril, čo chce, ale ja s ním nemusím súhlasiť,“ dodal.
„Mohol by niekto, prosím, povedať pápežovi Levovi, že Irán za posledné dva mesiace zabil najmenej 42-tisíc nevinných, úplne neozbrojených demonštrantov, a že je absolútne neprijateľné, aby Irán vlastnil atómovú bombu?“ pokračoval Trump statusom z 15. apríla.
Ide o chybnú interpretáciu údajov Agentúry pre správy o aktivistoch za ľudské práva (HRANA), ktorá dostáva granty od amerického ministerstva zahraničia. Najmenej 42 324 demonštrantov bolo zatknutých, ako uviedla organizácia v januárovej správe. Najmenej 7 007 zabití overila agentúra do konca februára.
Katolíkov v USA pribúda
Najväčší šok pre hlboko veriacich pravičiarov však spôsobil práve „ježišovský“ obrázok. „Sme trochu vykoľajení,“ povedal generálny riaditeľ neziskovej organizácie Catholics for Catholics John Yep pre denník Wall Street Journal.
V rozhovore pre newyorské médium rekapituloval, ako mu pri večeri po omši začali prichádzať notifikácie upozorňujúce na spomínaný obrázok. „Celková nálada pri stole bola smutná, pretože sme boli týmto prezidentom skutočne zmätení – katolíci mu dali takú jednoznačnú podporu, a napriek tomu sa v súčasnosti k našej viere správa s takou neúctou,“ povedal.
Catholics for Catholics je jednou z organizácií, ktoré sa vo volebnom roku postarali o to, že stúpenci svetovo najpočetnejšieho vierovyznania hlasovali za členov Republikánskej strany nadpolovičnou väčšinou. Až 60 percent katolíkov totiž v novembri 2024 podporilo Trumpa, ako ukázal prieskum prestížneho inštitútu Pew Research Center.
Asi pätina dospelých Američanov sa pritom podľa tohto prieskumu identifikuje s Katolíckou cirkvou. Podľa výsledkov sčítania ľudu z roku 2020 predstavujú katolíci (latinskí aj východní) najväčšiu samostatnú cirkev v USA – k rímskej cirkvi sa hlásilo 61,9 milióna občanov.
Jedným z hlavných dôvodov je nárast populácie hispánskeho pôvodu – až 50 percent Hispáncov sa hlási ku katolicizmu. Naproti tomu sa nehispánski belosi hlásia predovšetkým k protestantizmu (27 percent mainline protestantov a 23 percent evanjelikálov). Čierni Američania sa tiež majoritne hlásia k protestantským cirkvám (35 percent evanjelikálov a 28 percent mainline protestantov).
„Niet pochýb, že príspevok prezidenta Trumpa urážajúci pápeža Leva opäť prekročil hranicu slušnosti, ktorá zohráva v diplomacii dôležitú úlohu,“ poznamenala šéfka organizácie CatholicVote Kelsey Reinhardtová pre portál USA Today.
No aj tí, ktorí nie sú v únii s Rímom, považujú AI obrázok Trumpa ako Krista liečiteľa za nevkusný či dokonca rúhavý. Toto slovo explicitne použil pastor Douglas Wilson, zakladateľ presbyteriánskej (škótskej kalvínskej) kongregácie Christ Church, ku ktorej sa hlási aj minister vojny Pete Hegseth.
Známy konzervatívny mysliteľ a spisovateľ Rod Dreher, ktorý odišiel do „exilu“ do Maďarska, podľa Journalu zašiel v kritike ešte ďalej. „Nehovorím, že Trump je Antikrist, ale nepochybne vyžaruje ducha Antikrista,“ vyhlásil pravoslávny kresťan, ktorý sa zúčastnil na Vanceovom katolíckom krste.
Paradoxne sa na pápežovu stranu postavil aj iránsky prezident [šéf vlády, pozn. red.] Masúd Pezeškiján. „Vaša Svätosť pápež Lev XIV., v mene veľkého iránskeho národa odsudzujem urážku Vašej Excelencie a vyhlasujem, že znesvätenie Ježiša, proroka mieru a bratstva, nie je prijateľné pre žiadneho slobodného človeka,“ napísal na sieti X.
Okrem katolíckych, ortodoxných a tradičných (mainline) protestantských kresťanov sa pri Trumpovi, naopak, držia spomínaní evanjelikáli. Aj tí sa stali predmetom kritiky Wilsona – ktorého rovnako považujú za kontroverzného za vyjadrenia o nastolení kresťanskej teokracie v USA či za návrhy na zrušenie volebného práva pre ženy.
Prominentná televízna kazateľka Paula Whiteová ako šéfka poradného panelu Bieleho domu pre záležitosti viery 1. apríla otvorene prirovnala Trumpa k Ježišovi tým, že obaja boli „zradení, zatknutí a falošne obvinení“.
„Cítim sa nepríjemne z tohto kvázi sviatostného kladenia rúk, akoby bol Trump jedinečne vyvoleným nástrojom, akýmsi občianskym svätcom,“ povedal Wilson v reakcii na modlitbové stretnutia, ktoré organizuje najmä Whiteová.
V radoch Trumpovej voličskej základne tak možno pozorovať vážny rozkol. Okrem politických posunov, ako slabnúca podpora Izraela v generácii Z, sa republikánsky tábor ďalej triešti, čo vyvoláva obavy pred polčasovými voľbami v novembri tohto roka. Už teraz analytici pracujú s pravdepodobnosťou, že Republikánska strana stratí väčšinu najmenej v jednej komore Kongresu USA.
Tento pokles podpory však môže mať aj ďalekosiahlejší efekt. Práve Vance sa často spomína ako „následník trónu“ hnutia MAGA (Make America Great Again) a personál Bieleho domu zjavne pracuje s jeho mediálnym imidžom presne v týchto intenciách. Zatiaľ sa však stále nedištancoval od svojho šéfa v mene svojej viery, čo môže vyústiť do scenára, že bývalých Trumpových voličov stratí.