Maďarský ľud sa rozhodol, že 16 rokov je dosť. Rozčarovanie v tábore dlhoročného premiéra Viktora Orbána bolo počas volebnej noci hlboké a konečné. Už o 22.00 sa priaznivci balili a odchádzali domov. Nebolo čo oslavovať. Oslava sa skončila.
Žiadna reakcia, žiadne pobúrenie, žiadne divoké tvrdenia o volebných podvodoch, žiadne nepokoje v uliciach. Nič z toho, čo medzinárodní a domáci pozorovatelia v Maďarsku vykresľovali ako možné scenáre v prípade Orbánovej porážky, sa nenaplnilo.
To vyvoláva otázku: koľko z kritiky adresovanej Orbánovi osobne a jeho vláde malo niekedy reálny, vecný základ? A koľko z nej bolo do veľkej miery projekciou aktivistov a politikov v celej Európskej únii, ktorí 16 rokov zápasili s tvrdohlavým a ťažkým partnerom – mužom, ktorého vzdor voči európskemu hlavnému prúdu a záľuba ísť si za svojím spôsobovali nemalú frustráciu?
Autokratický, nedemokratický, proti LGBTQ, proruský, protibruselský, zástanca tradičnej rodiny, proizraelský, proti migrácii, proti islamu, transfóbny – takéto nálepky slúžili roky na vytvorenie trvalého obrazu nepriateľa Maďarska a jeho premiéra. Nepomohlo ani otvorené označovanie Donalda Trumpa za priateľa.
Elegantný odchod
Obavy, že Orbán odmietne prijať porážku a pripúta sa k svojmu úradu, boli, samozrejme, fantáziou. Namiesto toho odstúpil ako džentlmen. Svojmu súperovi zablahoželal predčasne, keď boli spočítané len asi dve tretiny hlasov, ale výsledok bol už jasný, ako to už niekoľko dní predpovedali niektoré volebné inštitúty.
Péter Magyar vyhral s prehľadom. Pre tých, ktorí dúfali, že sa Orbán vydriape do ďalšieho funkčného obdobia, sa teraz naplnil najhorší scenár. Mnohé subjekty a inštitúcie, ktoré 16 rokov profitovali z podpory Fideszu, sa teraz obávajú o svoju budúcnosť a rozpočty.
Orbán na zabezpečenie svojej moci dôvtipne vybudoval inštitúcie, financoval vlastné médiá a hľadal podporu najmä v Spojených štátoch, aby vytvoril štruktúry schopné prežiť volebnú porážku a zabezpečiť, aby mimoparlamentná opozícia nezostala bez zdrojov, keď sa bude musieť vzdať kresla moci.
V posledných dňoch nikto z tohto tábora nepredpokladal, že zvíťazí. Tón bol bližšie k udržaniu línie. Dúfalo sa, že sa podarí zmobilizovať jadro voličov strany vo vidieckych oblastiach, kde je Fidesz tradične najsilnejší a kde sú podľa maďarského volebného systému rozhodujúce volebné obvody.
Takéto výzvy bolo medzi Orbánovými stúpencami počuť aj v nedeľu popoludní, aj keď bolo jasné, že volebná účasť dosiahne rekordnú úroveň a už napoludnie výrazne prekročila účasť v predchádzajúcich prezidentských voľbách. Niektorí pozorovatelia považovali nárast účasti za pozitívne znamenie pre Magyara, ktoré naznačuje, že sa mu podarilo priviesť k urnám doterajších nevoličov. Provládni analytici to zároveň považovali za výhodu pre Orbána, pričom poukazovali na mimoriadne vysokú účasť vo vidieckych oblastiach.
Nakoniec sa aj tam odohrávala katastrofa. Keď po deviatej hodine večer prichádzali prvé výsledky z volebných obvodov, bolo zrejmé, že Magyarova strana Tisza vyhrala aj mobilizačný boj.
Ak však Orbánovi nezostane istý ani vidiek, voľby sú preňho stratené. To si uvedomovali aj v jeho vlastných radoch. To vysvetľuje skorú a jasnú rezignáciu a včasné priznanie volebnej porážky. Nebolo v úmysle spochybňovať výsledok, pretože nebolo pochýb o tom, že je správny.
Pri spätnom pohľade na veľmi rozdielne prognózy prieskumov verejnej mienky v Maďarsku je jasné, že Orbánov tábor pravdepodobne už niekoľko týždňov vedel, aký tesný bude súboj. Prieskumy opozície boli oveľa realistickejšie ako tie, ktoré si nechal vypracovať, aby udržal motiváciu svojej základne. Nakoniec by bol potrebný malý zázrak, aby sa nálada zmenila, a to najmä medzi mladšími voličmi a približne 18 percentami nerozhodnutých voličov. To sa však nestalo.
Fidesz čelí zúčtovaniu
Hoci v nedeľu popoludní na sociálnych sieťach kolovali poplašné správy o výtržnostiach a agresii vo volebných miestnostiach najmä od Balázsa Orbána, poslanca parlamentu a blízkeho politického poradcu prezidenta, mnohí pozorovatelia z celého politického spektra hlásili pokojnú situáciu v celej krajine.
Takéto príspevky možno pokojne považovať za to, čím pravdepodobne boli: preventívnym rozprávaním pre prípad, že by sa ukázalo, že výsledok bol tesný, a mohlo by sa požadovať prepočítanie hlasov alebo dokonca nové voľby.
Maďarský volebný systém, ktorý kombinuje hlasovanie vo volebných obvodoch so systémom zoznamov, bol dlho kritizovaný a často sa opisoval ako priaznivý pre Orbána. V Nemecku a Bruseli sa šírili výrazy ako volebná autokracia, ktoré naznačovali, že Orbán strávil roky budovaním systému, ktorý mu mal nedemokratickým spôsobom zabezpečiť moc. V nedeľu však ten istý systém priniesol víťazstvo jeho vyzývateľovi.
Ďalší mýtus je teda pripravený na pochovanie: že Orbán zostal pri moci 16 rokov len vďaka takýmto machináciám. Pravda – ktorá sa nepáči nikomu v Európe – vyzerá inak. Maďari ho jednoducho opakovane volili a až teraz ho majú dosť. Samotný volebný systém je neporušený.
Vďaka jasným pravidlám a kontrolným mechanizmom sa všeobecne považuje za odolný voči podvodom. Bolo by trúfalé tvrdiť, že výsledok bol zmanipulovaný. V nedeľu večer sa o to nikto nepokúsil.
Aj v Orbánovom tábore si uvedomujú, že táto zúfalá situácia je ich vlastným dielom a že teraz musia analyzovať, prečo došlo k strate moci. Zostáva otvorenou otázkou, či sa strana Fidesz tejto potrebnej vnútornej reflexii postaví čelom. Rovnako aj to, ako sa Viktor Orbán v budúcnosti v strane zorientuje a ako bude formulovať svoje ďalšie mocenské ambície.
Prečo bolo 16 rokov príliš dlhých
Ak by sme chceli dať nevyžiadanú radu, tak by sme povedali, že 16 rokov pri moci je pre jedného človeka naozaj dosť. Helmut Kohl bol kancelárom 16 rokov. Angela Merkelová vládla rovnako dlho. Celé politické generácie poznajú len jednu osobnosť v úrade. Je to podobné generácii katolíkov narodených za pápeža Jána Pavla II., pre ktorých sa pápežstvo desaťročia spájalo s jediným menom.
Alebo generácie Britov, ktorí väčšinu svojho života poznali len kráľovnú Alžbetu II. Úrad a osoba sa vo vnímaní verejnosti spájajú. Voliči sú unavení, dokonca aj keď nedošlo k závažným chybám. Zmena len pre zmenu kedysi stačila na to, aby sa Barack Obama dostal k moci v Spojených štátoch.
Mladší nekonvenčnejší kandidáti, najmä tí, ktorí sú zruční v sociálnych médiách, získavajú na príťažlivosti predovšetkým medzi mladými voličmi. Dlhé funkčné obdobia zároveň bránia včasnej a legitímnej cirkulácii nástupcov v rámci strany. Systémy, ako je ten v Spojených štátoch, kde je prezidentské obdobie obmedzené, majú svoje výhody. Nikto nezostáva pri moci neobmedzene dlho a riadna príprava nástupcu sa nepovažuje za akt nelojálnosti.
Kohla nakoniec vytlačila ambiciózna Merkelová. Merkelová zasa zanechala po sebe politicky aj vnútorne vyprázdnenú stranu, keďže každá vážna vzrastajúca osobnosť bola ako potenciálny vyzývateľ odstavená na vedľajšiu koľaj. Strany, ktoré zostávajú pod rovnakým vedením príliš dlho, majú tendenciu dostať sa do vákua.
Fidesz sa bude musieť vyrovnať aj so svojimi politickými postojmi. Zvonka sa udržiavanie úzkych väzieb s Trumpovým táborom v Spojených štátoch aj s Ruskom Vladimira Putina javilo ako rozporuplné. Podľa analýz nálad v Maďarsku najmä mladší voliči vnímajú proruský postoj kriticky, aj keď medzi Fideszom a Tiszou nie sú výrazné rozdiely v migračnej politike alebo v otázke Ukrajiny. Magyar koniec koncov pochádza z prostredia Fideszu a obe strany majú veľa spoločných postojov.
Pre mnohých voličov bola zlá ekonomická situácia oveľa rozhodujúcejšia ako ideologické otázky, v ktorých sa Orbán a jeho nástupca do veľkej miery zhodujú.
Európa oslavuje príliš skoro
Na európskej úrovni teraz vládne značná spokojnosť, že tvrdohlavý Orbán, ktorý má právo veta, už končí vo funkcii a že maďarský odpor voči balíku pomoci pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur môže byť konečne zrušený.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zašla počas volebnej noci až tak ďaleko, že urobila paralelu medzi Orbánovou porážkou a maďarským povstaním v roku 1956 a zároveň vyhlásila, že Maďarsko si vybralo Európu. Odvážne tvrdenie. Nemecký kancelár Friedrich Merz o niekoľko dní neskôr urobil podobnú paralelu s pádom východného bloku v roku 1989.
Obe porovnania sú nielen historicky opovážlivé, ale aj zjavne nepresné. Zámer bol však jasný: vykresliť Orbánovu porážku ako oslobodenie od nelegitímneho vládcu. To sa zdá obzvlášť nevhodné vzhľadom na to, že mladý Viktor Orbán bol v roku 1989 sám súčasťou politickej opozície voči sovietskej vláde.
Mohlo by však nastať rýchle rozčarovanie, pretože jedinou istotou v súvislosti s jeho nástupcom Magyarom je to, že nikto nevie, kde skutočne stojí alebo či je naozaj novým mužom Bruselu v Budapešti, ako niektorí dúfajú. Nadšené chválospevy von der Leyenovej a rôznych politikov z nemeckých ľavicových a zelených strán, ktorí interpretujú výsledok ako proeurópske hlasovanie, sú pravdepodobne skôr zbožným želaním než realitou. Maďari si cenia svoju nezávislosť, a ak si niečo želajú ešte menej ako pokračovanie Orbánovej vlády, tak je to zasahovanie Bruselu.
Orbán je už roky kritizovaný v zahraničí – a výslovne aj Bruselom – za početné rozhodnutia a politické programy, akoby ich všetky vnútil utláčanému ľudu proti jeho vôli, pričom sa prehliada, že väčšina Maďarov tieto politiky v skutočnosti chce a podporuje. Nikto sa tu zrazu nestal priateľom európskej migračnej politiky ani nedychtí po radách, ako konečne šíriť LGBTQ propagandu medzi maďarskými deťmi v materských školách. Samotní Maďari sa rozhodli, že konšteláciu otec – matka – dieťa považujú za normu pre rodinu a že matka môže byť len jedného pohlavia, ktorým je žena.
Pri prechádzke maďarskými mestami aj počas večera sa človek stretáva s úplne inou „mestskou krajinou“ ako v iných veľkých európskych mestách na takzvanom Západe. Metropolou sa dá prechádzať celé dni bez toho, že by videl jedinú ženu so šatkou na hlave, a nepotulujú sa tam žiadne skupiny mladých arabských mužov. Budapešť nemusí strážiť svoje synagógy 24 hodín denne ako Nemecko a Maďari sú s tým celkom spokojní. Nezvolili si ľavičiara, ale iného – možno o niečo menej extrémneho – pravičiara.
Magyar sa od svojho predchodcu podstatne nelíši a je nepravdepodobné, že by sa zásadne preorientoval, pretože by tým riskoval odcudzenie vlastných voličov. Strana Tisza viedla kampaň na základe dôsledne reštriktívnej migračnej politiky. Nelegálnemu prisťahovalectvu sa má aktívne čeliť. Existujúci plot na južnej hranici sa má zachovať a rozšíriť, a to nielen na ochranu Maďarska, ale aj Európy.
Strana požaduje výrazne prísnejšie tresty za obchodovanie s ľuďmi. Tisza zásadne odmieta ekonomickú migráciu, a preto oznámil, že od júna 2026 nebudú vydávané žiadne nové povolenia na pobyt pre zahraničných pracovníkov z krajín mimo EÚ a existujúce povolenia sa budú postupne znižovať. Aj Magyar teda vyzýva na odsun nežiaducich migrantov a v žiadnom prípade nebude akceptovať kvóty utečencov prideľované Bruselom. Takto ľavicová politika nevyzerá.
Koncentrovaná moc pod novým názvom
Magyarov tábor má teraz dokonca dvojtretinovú ústavnú väčšinu a nachádza sa v rovnakej pohodlnej pozícii, z ktorej bol predtým obvinený Orbán: autokracia, erózia demokracie, korupcia, obštrukcie voči opozícii. Magyar teraz disponuje touto obrovskou mocou a zostáva otázne, či sa jej dobrovoľne vzdá a obmedzí ju v mene západných ilúzií o záchrane demokracie alebo jednoducho urobí to, čo robí každý politik: využije všetky nástroje, ktoré má v rukách, vo svoj vlastný prospech.
Víťaz volieb už oznámil prvé plány. Spravodajské relácie v štátnej televízii, ktoré ho počas kampane zväčša ignorovali, sa majú načas pozastaviť, kým sa nezabezpečí neutrálne spravodajstvo. V rozhovoroch pre rozhlasovú stanicu Kossuth a štátnu televíznu stanicu M1 uviedol, že „propagandistická mašinéria štátnych médií“ bude s okamžitou platnosťou zastavená v rámci zákona, kým nebude zriadený nezávislý dozorný orgán schopný zaručiť objektívne spravodajstvo. Verejnoprávne vysielanie musí byť podľa neho nezávislé, vyvážené a oslobodené od akéhokoľvek politického vplyvu, pričom musí poskytovať všetkým politickým subjektom rovnaký prístup.
Veto voči ukrajinským fondom?
Magyar môže zrušiť maďarské veto na financovanie Ukrajiny, aby stabilizoval vzťahy s Bruselom a predovšetkým uvoľnil takmer 20 miliárd eur z fondov EÚ, ktoré boli dlho blokované pod rôznymi zámienkami antidemokratických aktivít.
Von der Leyenová by však nemala oslavovať príliš skoro – rovnako ani Volodymyr Zelenskyj. Európska komisia stanovila 27 podmienok, ktoré musí Maďarsko splniť, aby malo prístup k fondom. Magyar už naznačil, že má v úmysle splniť len štyri z nich. To však nenaznačuje úplné zosúladenie s Bruselom.
Naopak, dal jasne najavo, že Maďarsko prijme len tie podmienky, ktoré slúžia jeho národným záujmom vrátane opatrení proti korupcii. Budapešť sa má pripojiť k Európskej prokuratúre a zriadiť národný orgán na ochranu a vymáhanie verejného majetku. Posilniť sa majú aj nezávislé vyšetrovacie orgány a súdnictvo bez politického vplyvu, ako aj nezávislosť tlače a akademická sloboda.
V otázke migrácie zostáva Magyar ďaleko od pozície von der Leyenovej. Vyhlásil, že Maďarsko nebude prijímať nelegálnych migrantov a posilní plot na južnej hranici a jej ochranu.
Zásadnú zmenu nemôže predpokladať ani Ukrajina. Budapešť si podľa Magyara v prospech Kyjeva nevezme na plecia žiadne pôžičky a nebude mu priamo prevádzať finančné prostriedky.
Ani vzťahy s Ruskom nie sú v súlade s prevládajúcimi očakávaniami EÚ. Magyar má v úmysle pokračovať v nákupe energie z Ruska a zároveň diverzifikovať dodávky a v závislosti od nákladov získavať suroviny z Ruska aj zo Spojených štátov a odkiaľkoľvek, kde sú najlacnejšie.
Vetovanie pôžičky pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur preto zďaleka nie je vyriešené. Aj keď Maďarsko už nebude zohrávať úlohu hlavného blokátora, môžu vystúpiť ďalšie krajiny vrátane Poľska, Slovenska, Rakúska alebo Holandska. Žiadna z týchto krajín sa nezdá obzvlášť naklonená ďalšej finančnej pomoci Ukrajine.
Doteraz tak nemuseli robiť verejne, keďže Orbán toto bremeno fakticky niesol. K záverečnej konfrontácii ešte nedošlo. Na scénu len vstúpil nový hráč.