V Libanone platí prímerie. Netanjahu si ním údajne len kupuje čas

Ide o obce v prvej línii osídlenia, ktoré využíva Hizballáh ako bariéru proti izraelskému postupu, ich devastácia sa však považuje za likvidáciu civilnej infraštruktúry – teda za vojnový zločin.

IDF v útokoch pokračovali, pretože dediny nedokázali dobyť a napriek presile sa po každom stiahnutí vojsk militanti vrátili na svoje pozície, hodnotia analytici. Počas stále horúcej fázy vojny sa však obyvatelia začali vracať domov, kým v Bejrúte znela oslavná streľba.

Hizballáh aj Teherán tlačili na to, aby sa izraelské sily stiahli z libanonského územia. Podľa Trumpovho oznámenia si však IDF, rovnako ako pri predošlom prímerí, ponechali právo na okamžitú reakciu. Tá si opäť vyžaduje prítomnosť pozemného vojska, ktoré už pred začiatkom vojny proti Iránu bolo vyčerpané na hranicu možností.

Nasadenie vojakov v Pásme Gazy, bezpečnostných síl v Predjordánsku a ďalších jednotiek na Golanských výšinách či v Libanone spôsobuje, že izraelskej armáde začína chýbať personál, varoval koncom marca náčelník generálneho štábu IDF Ejal Zamir.

Bez ohľadu na generálove slová vyhlásil jeho nadriadený, minister obrany Jisrael Kac, že IDF zriadia v južnom Libanone bezpečnostné pásmo podobné tomu na okupovanom sýrskom území Golanských výšin a vrchu Hermon. Tieto plány sú v dôsledku vyhláseného prímeria odložené na neurčito.

Otvorenou otázkou zostáva návrat civilistov na juh Libanonu. Kac totiž trvá na tom, že státisíce obyvateľov sa nemôžu vrátiť do svojich domovov, kým demilitarizácia nebude úspešná a komunity na severe Izraela nebudú v bezpečí.

Vojna v Libanone si vyžiadala viac ako 2-tisíc obetí (militantov aj civilistov) a vyhnala z domovov viac ako 1,2 milióna ľudí.

Čo je súčasťou prímeria

Na väčšine bodov prímeria platného od štvrtka sa bojujúce strany dohodli počas stretnutia na ministerstve zahraničia vo Washingtone. Šéf americkej diplomacie Marco Rubio v utorok hostil veľvyslancov Izraela a Libanonu – išlo o prvé stretnutie v tomto formáte od roku 1993.

Zástupkyňa Bejrútu Náda Hamádí Muawadová a jej náprotivok Jechiel Leiter sa zhodli, že Hizballáh predstavuje ohrozenie bezpečnosti oboch krajín. Libanonská vláda sa preto zaviazala, že bude odhodlanejšie pracovať na odzbrojení šiitských militantov.

„Libanonská vláda dnes dala jasne najavo, že Libanon odmieta byť okupovaný Hizballáhom,“ vyhlásil Leiter po rokovaniach. V neskoršom vyhlásení pre médiá dodal, že obe krajiny sú „na tej istej strane“, a s Muawadovou diskutovali aj o dlhodobých víziách.

Vláda pod vedením prezidenta Josepha Aúna už v apríli 2025 prijala záväzok odzbrojenia Hizballáhu, podľa hodnotení IDF však na to sily Bejrútu nemajú kapacity.

Libanonská prezidentská kancelária uviedla, že cieľom stretnutia bolo vyhlásenie prímeria a stanovenie termínu ďalších rokovaní, zatiaľ čo Leiter oponoval, že s Hizballáhom o prímerí rokovať nebude. Bejrút pritom Muawadovú zmocnil najmä na rokovania o vyriešení katastrofálnej humanitárnej situácie.

Trump sa štvrtkovým vyhlásením priklonil na stranu veľvyslankyne, keď oznámil, že prímerie s Libanonom zahŕňa aj Hizballáh.

Zdroje denníka Haaretz, ktoré informovali o stretnutí veľvyslancov Izraela a Libanonu vo Washingtone, priznali, že premiér Benjamin Netanjahu len naťahuje čas potrebný na likvidáciu Hizballáhu, kým navonok prejavuje gesto dobrej vôle voči prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi.

Leiter však podľa vlastných vyhlásení mieril vyššie, keď otvoril otázku normalizácie vzťahov – Libanon totiž dodnes neuznáva existenciu židovského štátu a z hľadiska medzinárodného práva sú tieto krajiny vo vojne od roku 1948.

„Izrael a Libanon potvrdzujú, že medzi oboma krajinami neprebieha vojna a zaväzujú sa viesť priame rokovania v dobrej viere za sprostredkovania USA s cieľom dosiahnuť komplexnú dohodu,“ oponovalo ministerstvo.

Podobným „gestom dobrej vôle“ argumentoval aj Rubiov rezort v krátkom zozname bodov, na ktorých sa veľvyslanci dohodli. „Izrael a Libanon začnú od 16. apríla 2026 o 17.00 washingtonského času dodržiavať prímerie, a to na počiatočné obdobie 10 dní ako prejav dobrej vôle zo strany izraelskej vlády,“ oznámil.

Toto obdobie možno predĺžiť, ak sa preukáže, že Bejrút je schopný uplatniť suverenitu na svojom južnom území, dodal rezort. Preto bude od začiatku prímeria „prijímať zmysluplné kroky na zabránenie Hizballáhu“ útočiť na Izrael.

„Izrael si vyhradzuje právo kedykoľvek prijať všetky potrebné opatrenia na sebaobranu proti plánovaným, bezprostredným alebo prebiehajúcim útokom. Ukončenie nepriateľských akcií tomu nebude brániť,“ dohodli sa veľvyslanci s tým, že IDF nebudú útočiť na vlastné libanonské ciele.

Tel Aviv a Bejrút v závere požiadali USA o pokračovanie sprostredkovateľských aktivít „s cieľom vyriešiť všetky zostávajúce otázky vrátane vymedzenia medzinárodnej pozemnej hranice“.

Rozporuplná reakcia Izraela

Na domácom ihrisku čelí Netanjahuova koalícia parlamentným voľbám, ktoré sa budú konať 27. októbra tohto roka. V poslednom prieskume zaznamenala strana Likud a jej koaliční spojenci rapídny pokles podpory. Ak by sa voľby konali tento víkend, Netanjahu by aktuálnu vládu nezložil.

Následne by už nič nebránilo obnoveniu súdnych procesov, v ktorých premiér figuruje ako obvinený z rozsiahlej korupcie. Od víťazstiev vo vojnách so susedmi tak zrejme závisí aj jeho politické prežitie.

Koaličné strany sa však opierajú o hnutie radikálnych osadníkov, ktorí paradoxne považujú prímerie s Libanonom za „zradu“. „Toto nie je víťazstvo... je to hanba a úplná kapitulácia pred Iránom a Spojenými štátmi,“ vyhlásil starosta osady Margaliot Eitan Davidi.

Aj prieskum Izraelského inštitútu pre demokraciu odhalil hlboké rozdiely medzi obyvateľmi pohraničných severných oblastí a zvyšku Izraela. Inštitút sa pýtal 502 hebrejskojazyčných a 100 arabskojazyčných Izraelčanov v období od 9. do 10. apríla.

Len 38 percent izraelských Židov zhodnotilo kroky svojej vlády ako dobré, medzi izraelskými Arabmi bola miera podpory vlády ešte nižšia, a to len desať percent respondentov. V otázke pokračovania bojov v Libanone však až 80 percent opýtaných Židov podporilo boje, kým 66 percent Arabov túto možnosť odmietlo.

Pokračovanie bojov v susednom štáte vo vysokej miere podporili Židia na severe Izraela – teda na území, ktoré je pravidelne vystavené ostreľovaniu. Až 79 percent z nich by si želalo pretrvávanie bojov proti Hizballáhu.

Prieskum sa konal v čase, keď nebolo jasné, či je libanonské prímerie súčasťou toho iránskeho. Kým Teherán a pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf tvrdili, že Libanon je bojiskom americko-izraelsko-iránskej vojny, a teda sa naň prímerie vzťahuje, USA a Izrael to odmietali.

Ako vidno z prijatia iránskych podmienok, Trump sa priklonil na stranu Bejrútu – hoci zatiaľ len na 10 dní.