Európska komisia schválila štátnu pomoc pre energeticky náročné odvetvia v Nemecku, Bulharsku a Slovinsku. Pripravila tým pôdu na dotované ceny priemyselnej elektriny. Cieľom je v krátkodobom horizonte zmierniť tlak na podniky v súvislosti s vysokými nákladmi na energie a zabrániť ich presunu do krajín s nižšími environmentálnymi normami.
Nemecko poskytne svojmu priemyslu pomoc v hodnote 3,8 miliardy eur, Bulharsko 334 miliónov a Slovinsko 90 miliónov. Cena elektrickej energie pre oprávnené spoločnosti sa môže znížiť až na 50 eur za megawatthodinu. Tieto schémy sa budú uplatňovať maximálne tri roky. Ďalšou podmienkou je, že najmenej 50 percent pomoci sa musí investovať do dekarbonizačných opatrení.
Komisia odôvodnila svoj krok priemyselnou, ako aj klimatickou politikou. Programy sú podľa nej „potrebné, vhodné a primerané“ na zabezpečenie hospodárskej životaschopnosti energeticky náročných podnikov a zároveň na urýchlenie prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Právnym základom je systém štátnej pomoci v rámci Dohody o čistom priemysle, ktorý výslovne umožňuje štátne zásahy na stabilizáciu priemyslu.
Konkurenčný tlak tlačí Rakúsko do úzkych
Keďže Nemecko, Bulharsko a Slovinsko poskytujú priemyslu cielené úľavy, v ostatných štátoch Európskej únie sa zvyšuje tlak, aby ich nasledovali. Zväz rakúskeho priemyslu vyzýva krajinu na rýchle zavedenie porovnateľného modelu. Jeho generálny tajomník Christoph Neumayer varoval pred konkurenčnými nevýhodami: „Naše podniky priamo konkurujú nemeckým firmám. Ak sa tam ceny energií zmiernia, musíme aj my vytvoriť porovnateľné podmienky.“
Zelená od Európskej komisie pre troch členov EÚ tak vyvoláva perspektívu dynamiky, ktorá presahuje jednotlivé národné programy. Ak niekoľko štátov ochráni svoj priemysel dotovanými cenami elektrickej energie, mohli by vzniknúť preteky o dotácie v rámci jednotného trhu. Hrozí, že opatrenie, ktoré bolo pôvodne koncipované ako výnimka, sa stane novým štandardom.
Osobitne pozoruhodná je úloha Bulharska, ktoré spúšťa pomerne rozsiahly program v hodnote 334 miliónov eur a zdôrazňuje, že vysoké ceny energie sa už neobmedzujú len na veľké priemyselné ekonomiky, ale ovplyvňujú celé európske hospodárstvo.
Nákladné provizórium bez štrukturálneho vplyvu
Programy sú napriek svojmu rozsahu jednoznačne časovo obmedzené. Pomoc sa skončí najneskôr po troch rokoch. Práve to je hlavnou slabinou tohto opatrenia: nezmení štrukturálne vysoké ceny elektrickej energie v Európe, iba ich dočasne zamaskuje.
Trhová cena elektrickej energie zostáva na starom kontinente vysoká, formovaná nákladmi na oxid uhličitý, sieťovými poplatkami a štruktúrou európskeho trhu s energiou. Štátna pomoc funguje ako dotácia, nie reforma. O tri roky budú dotknuté spoločnosti čeliť rovnakým východiskovým podmienkam ako dnes.
Zároveň neboli prijaté žiadne zásadné opatrenia, ktoré by mohli zabezpečiť trvalé zníženie cien energie. Súčasťou programu nie sú ani rozsiahle úpravy trhu, ani úľavy pre spotrebiteľov. Domácnosti a menšie podniky nemajú prospech z dotovaných cien.
Cena priemyselnej elektriny tak zostáva klasickým nástrojom krízovej politiky: krátkodobo účinným a politicky potrebným, ale bez udržateľného riešenia. Základná otázka, prečo je energia v Európe naďalej štrukturálne drahá, sa opäť odkladá.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.