Americké progresívne kruhy doposiaľ pri téme potratov spravidla tvrdili, že nenarodenému dieťaťu nemožno priznať samostatné práva rovné právam narodeného človeka. Organizácie ako ACLU, Planned Parenthood a Center for Reproductive Rights či Demokratická strana (right to choose) otvorene vystupujú proti právnej teórii, podľa ktorej by embryo malo mať plné práva človeka.
V niektorých prípadoch progresívci dokonca nepovažujú nenarodený plod za ľudskú bytosť v právnom zmysle (ide o polemiku o tom, v ktorom vývojovom štádiu už možno o plode hovoriť ako o človeku) a preferujú potraty aj v neskorších štádiách tehotenstva. Žiadne gestačné obmedzenia (bez ohľadu na dĺžku tehotenstva) má až deväť štátov USA.
Podstata tejto argumentácie je v tom, že ak by sa nenarodeným deťom priznali práva osoby, mohlo by to viesť ku kriminalizácii potratov (konanie na úrovni vraždy či usmrtenia) a k zásahom do práv tehotných žien.
Tento postoj obhajuje napríklad nezisková organizácia ACLU (American Civil Liberties Union), podľa ktorej by „priznanie samostatného statusu osoby plodu znamenalo ohrozenie existujúcich práv tehotných žien a mohlo by podkopať ich schopnosť získať neodkladnú zdravotnú starostlivosť (potrat)“.
Demokratická strana v tomto smere tvrdí, že označovať plod ako osobu od počatia je nebezpečný právny koncept, a bojuje proti uznaniu statusu nenarodeného dieťaťa ako plnoprávnej osoby.
Ústavná ochrana žien na úkor plodu a kritika tejto doktríny
Legislatívna úprava potratov je na Slovensku obdobná, aj keď nie je tak radikálne naklonená právam žien na úkor práv nenarodených detí ako v niektorých štátoch USA pod vedením Demokratov. Umelé prerušenie tehotenstva je v Slovenskej republike legálne do 12 týždňa tehotenstva a pri splnení ďalších zákonných podmienok.
Ústavný súd SR posudzoval v konaní vedenom problematiku ochrany života a umelého prerušenia tehotenstva a dospel k záveru, že hoci aj nenarodený život je hodný ochrany, podľa Ústavy nasciturus (nenarodené dieťa) nie je subjektom práva, ktorému patrí základné právo na život podľa článku 15 odseku 1 prvej vety Ústavy SR.
Ochrana dieťaťa je tak právne slabšia ako právo na súkromie a na ochranu súkromného života v spojení s princípom slobody a základným právom na ľudskú dôstojnosť, ktoré garantuje žene možnosť autonómneho sebaurčenia, okrem iného aj o tom, či počne dieťa a aký bude priebeh jej tehotenstva.
Daný postoj Ústavného súdu SR kriticky hodnotí ústavný právnik profesor Tomáš Ľalík s tým, že „rozdiel medzi právom na život narodených osôb a priznávanou abstraktnou hodnotou daného práva nenarodeným deťom (teda iba formálne) je neudržateľný“. Profesor rovnako kriticky hodnotí „možnosť ženy ničiť iný život ako svoj“ a nekorektný prístup Ústavného súdu SR k celej problematike ochrany nenarodených detí.
Pri téme potratov sú teda rozhodujúce práva a sloboda ženy a nenarodené deti a ich práva by tento „progres“ iba brzdili.
Uznanie práv nenarodených detí pri téme nelegálnej migrácie
Americký prieskum z roku 2026 v tomto smere odhalil, že až 93 percent liberálnych demokratov považuje za správne, aby bol potrat legálny vo všetkých alebo vo väčšine prípadov. Tento trend, ako aj nastavená politika progresívnej časti Američanov, ukazujú, že nenarodené dieťa nemá mať právo na život alebo iné práva, pretože by to mohlo zasahovať do „práva" žien rozhodovať o jeho živote či smrti.
Zásadný obrat pri priznávaní práv nenarodeným deťom však nastal pri politike amerického prezidenta Donalda Trumpa. Progresívne elity zrazu zistili, že nepriznávanie práv či znižovanie postavenia nenarodených detí môže mať aj iné, z ich pohľadu nežiaduce následky, ktoré sa nehodia do ich ideologického vnímania sveta.
Objavenie práv nenarodených detí však nespustila problematika ukončenia ich života ani vo vysokom štádiu tehotenstva, ale iná, progresívcom ideologicky bližšia téma – prideľovanie amerického občianstva deťom narodeným v USA nelegálnym migrantom.
Americký prezident Donald Trump totiž vydal príkaz (executive order), podľa ktorého sa deťom narodeným v USA nemá priznávať občianstvo v dvoch prípadoch: ak bola matka v USA nelegálne a otec nebol občanom USA ani nemal oprávnenie na trvalý pobyt, alebo ak bola matka v USA len legálne, ale dočasne (napríklad študentské, pracovné či turistické vízum) a otec tiež nebol občanom ani permanentným rezidentom. Príkaz sa uplatní na deti narodené 30 dní po jeho vydaní.
Príkaz teda hovorí, že ak sa na pôde USA narodí dieťa nelegálnym migrantom alebo iným osobám bez trvalého pobytu, už nebude americkým občanom ako doteraz.
Americký prezident v príkaze uvádza, že výsada občianstva Spojených štátov je „neoceniteľný dar“ a že 14. dodatok Ústavy USA (ktorý hovorí o právach osôb narodených v Amerike) „nikdy nebol vykladaný tak, že by univerzálne rozšíril občianstvo na každého, kto sa narodil v Spojených štátoch“.
Súdy začali priznávať práva nenarodeným deťom
Trumpov príkaz napadli na súdoch niektoré štáty, ale aj civilné osoby či mimovládne organizácie bojujúce za práva nelegálnych migrantov s tým, že prezident nemôže príkazom prepísať význam iných právnych noriem, ktoré garantujú občianstvo osobám narodeným v USA. V roku 2025 tri federálne súdy dospeli k záveru, že príkaz je pravdepodobne protiústavný a zablokovali príkaz prezidenta Trumpa.
Celý prípad skončil na Najvyššom súde USA, ktorý v tejto téme už v roku 2025 vyslovil názor, že vyššiu právnu silu budú mať v tomto smere zákony ako samotný príkaz prezidenta.
Pri súdnych sporoch však došlo k zaujímavému posunu vo vnímaní práv nenarodených detí.
Pri potrebe zachovať udeľovanie občianstva nelegálnym migrantom, o ktoré bojuje progresívna verejnosť, súdy v celom prípade začali rozoznávať status nenarodených detí ako osôb s právami, ktoré vo svojich rozhodnutiach označovali ako „unborn children“.
Sudkyňa Deborah Boardmanová vo svojom rozhodnutí uviedla, že „niektoré deti by mohli ostať bez štátnej príslušnosti a mohlo by im byť odopreté právo získať americké občianstvo“. V rovnakej rovine videl tieto deti aj Najvyšší súd USA v roku 2025.
Nemožno si vyberať, kedy deti majú práva a kedy nie
Rozhodnutia súdov síce neznamenajú všeobecné uznanie osobnosti plodu aj s právami na úrovni narodenej bytosti, no ide o zásadný posun v tom, ako sú tieto deti vnímané v právnej rovine. V problematike občianstva súdy jednoznačne konštatovali, že aj plod má svoje práva, ktoré chcel prezident Trump obmedziť.
Ak má teda nenarodené dieťa práva v rovine udelenia občianstva, pretože je posudzované ako ľudská bytosť, nemožno tie isté deti vnímať pri téme potratov ako bezprávne „zhluky buniek“, o ktorých živote má výsostné právo rozhodovať matka.
Aj pri problematike potratov musí platiť právny stav, že nenarodené dieťa je ľudská bytosť s rovnakým katalógom práv a rozsahom ich ochrany ako iné narodené osoby. Nemožno totiž týmto deťom priznávať práva pri jednej „politicky vhodnej“ problematike a pri inej agende im ich zase odoberať.
Ak progresívci bojujú za práva nenarodených detí nelegálnych migrantov byť občanmi USA, je to správny boj. Uznali totiž, že ide o ľudskú bytosť s právami. Tento status však nemôže platiť iba pri téme občianstva.
Rovnako tak musia bojovať aj za právo plodu na život, ak sa ho rozhodne ukončiť niekto iný z ideologických, politických alebo iných právne či morálne neudržateľných dôvodov.
Objavenie práv detí zo strany progresívnej verejnosti je záslužné, hoci trochu oneskorené.
Nenarodené dieťa má právo na život a jeho ochranu, pretože je a vždy bude ľudskou bytosťou.