Nemecké voľby vyhrala SPD, kancelára chce ale vybrať FDP. Ľavica nezískala päť percent

Víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Nemecku sa stali sociálni demokrati z SPD, ktorí tesne porazili strany Únie CDU/CSU. Práve strany Únie zaznamenali najhorší výsledok od roku 1949. Z Bundestagu v podstate vypadla aj Ľavica, ktorá pritom chcela vládnuť. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov sčítania.

Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) získala 25,7 percenta hlasov, pokým za blok Kresťanskodemokratickej únie CDU a jej bavorskej sesterskej Kresťanskosociálnej únie CSU hlasovalo 24,1 percenta voličov, oznámil úrad spolkového volebného komisára v noci na pondelok po sčítaní hlasov zo všetkých 299 volebných obvodov.

Pre SPD s volebným lídrom Olafom Scholzom ide o úspech po niekoľkých rokoch volebných prepadov, zatiaľ čo únia CDU/CSU dosiahla po 16 rokoch vládnutia Merkelovej svoj najhorší výsledok od roku 1949. Napriek tomu jej kandidát na spolkového kancelára Armin Laschet vyhlásil, že sa bude tiež uchádzať o poverenie zostaviť novú vládu.

Tretí sú Zelení, pre ktorých je zisk 14,8 percenta hlasov najlepším výsledkom v ich dejinách, a súčasne veľkým sklamaním, keďže výrazne zaostali za predvolebnými očakávaniami. Annalena Baerbocková sa dlho cítila byť kandidátkou na kancelárku, až kým si to kauzami a vlastným vystupovaním nepokazila.

Polepšili si aj liberáli zo Slobodnej demokratickej strany FDP, ktorí dostali 11,5 percenta hlasov. Obe strany už signalizovali ochotu vstúpiť do trojstrannej koalície s SPD alebo CDU/CSU, ktoré si neželajú pokračovanie doterajšej veľkej koalície. Zaujímavú iniciatívu predviedol večer po voľbách predseda FDP Christian Lindner, ktorý v debate straníckych predsedov navrhol Annalene Baerbockovej, aby najskôr rokovali strany Zelení a FDP spolu, zistili, či dokážu zladiť svoje protichodné programy a potom sa dohodli, či budú vládnuť s víťaznou SPD alebo druhou Úniou.

Neprekvapí, že zatiaľ čo voliči Zelených výrazne viac preferujú SPD, voliči FDP zase preferujú Úniu. Dajú sa preto očakávať skôr dlhšie rokovania o novej vláde.

Na piatom mieste skončila doteraz tretia najsilnejšia parlamentná strana, krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 10,3 percenta hlasov. Pre AfD to nie je ani prepadák, ale ani úspech. Akoby prestala byť stranou, ktorá rastie, keď sa vládne strany ideologicky približujú a strácajú sa medzi nimi rozdiely.

Jedným z prekvapením volieb je neúspech strany Ľavica. Tá prišla o takmer polovicu voličov, keď za ňu hlasovalo len 4,9 percenta. Napriek neprekročeniu päťpercentnej hranice vstupu do Spolkového snemu (Bundestag) bude mať v ňom zastúpenie, keďže obhájila tri priame mandáty. Reálne ale de facto vypadla z parlamentu, ide o dôsledok vnútorných konfliktov a hádok, intríg pred voľbami. Neúspech Ľavice je o to väčší, že SPD zvažovala v prípade priaznivého výsledku, že by vytvorila čisto ľavicovú vládu so Zelenými a práve socialistickou Ľavicou (Linke).

Jedného poslanca bude mať – po prvý raz od roku 1949 – aj Združenie voličov južného Šlezvicka (SSW), ktoré ako strana dánskej menšiny nemusí splniť podmienku najmenej piatich percent hlasov.

Rozloženie síl v Spolkovom sneme sa po takýchto výsledkoch výrazne zmení a Nemecko tak podľa všetkého čakajú náročné koaličné rokovania, píše DPA. Krajina by po prvý raz od 50. rokov mohla mať trojstrannú spolkovú vládu.

Účasť na voľbách dosiahla 76,6 percenta, čo je na úrovni predošlých volieb z roku 2017 (76,2 percenta).

(tasr, fed)