Prezident Peter Pellegrini vypísal ľudové hlasovanie s dvomi otázkami na sobotu 4. júla. Jedna sa týka zrušenia doživotnej renty pre predsedu vlády Fica a druhá obnovenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry.
Otázka, či občania súhlasia s tým, aby si parlament skrátil aktuálne volebné obdobie, mala byť kľúčová, narazila však na hlavu štátu. Pellegrini sa oprel o doterajšiu judikatúru ústavného súdu, že referendom to nie je možné dosiahnuť.
Mimoparlamentní Demokrati, ktorí ľudové hlasovanie iniciovali, sa nemienia vzdať ani otázky o predčasných voľbách. Chystajú sa preto obrátiť na spomínaný ústavný súd. Prezident takúto možnosť nevyužil, urobia to teda Demokrati. Ústavní sudcovia by mali rozhodnúť, či aktuálny ústavný stav umožňuje hlasovať aj o otázke, ktorú naformulovala mimoparlamentná strana Jaroslava Naďa.
Príležitosť pre PS
Líder PS Michal Šimečka tvrdil, že bolo legitímne, aby sa prezident opýtal, či bola otázka Demokratov ústavná. Podľa neho sa hlava štátu rozhodla ochrániť vládu „pred možnou veľkou mobilizáciou“.
Šimečka odporučil voličom, aby sa na referende zúčastnili a pri obidvoch otázkach hlasovali za, pretože ide o súčasť dlhodobého programu strany. Zdôraznil, že referendum vníma ako príležitosť mobilizovať ľudí. Usúdil, že všetci opoziční voliči si prajú, aby Fico nedostával doživotnú rentu v čase konsolidácie, lebo je to prejav „papalášizmu najhrubšieho zrna“.
„PS sa bude koordinovať so stranou Demokrati, ktorá referendum iniciovala. Toto je moment, ktorý by sme mali využiť aj na jednotný postup, spoločnú mobilizáciu. Nech 4. júla občania ukážu, čo si myslia o Ficovej rente a čo si myslia o krivení spravodlivosti,“ vyhlásil.
Opatrní kresťanskí demokrati
Z reakcie opozičných kresťanských demokratov nie je možné pozorovať, že by letné referendum považovali za zásadnú vec. Podpredseda KDH Viliam Karas povedal, že ich rozhodnutie vypustiť z referenda otázku o predčasných voľbách neprekvapilo.
Na zvyšné dve otázky nie je podľa Karasa nutné vynakladať milióny eur. KDH však podporuje zrušenie Ficovej doživotnej renty aj posilnenie boja proti korupcii a organizovanej kriminalite.
Ficových štyritisíc eur
Premiér má nárok na rentu po skončení výkonu funkcie ústavného činiteľa vo výške platu poslanca, ak funkciu vykonával najmenej na čas dvakrát dlhší, ako je funkčné obdobie prezidenta. Takýto nárok spĺňa len Fico. V súčasnosti je hrubý plat poslanca 4 115 eur bez paušálnych náhrad.
Takýto osobitný príjem je nateraz čisto v teoretickej rovine. Fico by sa musel napríklad po ďalších voľbách v roku 2027 stiahnuť z vysokej politiky a už by nebol poslanec a ani by nepokračoval v inej ústavnej pozícii. Možno by bol len predsedom Smeru, vtedy by nárok na rentu mal.
Chýba tradícia, hovorí sociológ
Pokiaľ ide o samotné referendum, jeho výsledok je viac ako neistý. Na Slovensku podľa sociológa Václava Hřícha chýba tradícia s úspešnými referendami. „Namotivovať ľudí nie je ľahké,“ povedal Štandardu s tým, že sa uvidí, koľko ľudí bude na Slovensku vzhľadom na začínajúce prázdniny. Práve obdobie dovoleniek sa môže negatívne prejaviť na zámere občanov zúčastniť sa na hlasovaní.
Vyššej účasti mohla pomôcť otázka o skrátení volebného obdobia súčasného parlamentu, no teraz je podľa odborníka ťažké na to odpovedať. Podotkol však, že voličské sympatie sú v tejto veci na strane opozície.
Upozornil, že nevedno, ako by sa zachovali voliči Republiky, ktorá sa vyhraňuje voči vláde, a rovnako nie je jasné, ako by reagovali voliči Maďarskej aliancie, Sme rodina či strany Právo na pravdu. „Je to veľká krištáľová guľa a treba to zmerať,“ uviedol.
Najmä PS chce motivovať ľudí k účasti. Pôjde o signál, akú veľkú skupinu voličov dokáže opozícia kritická voči Ficovi osloviť. Hřích bol zdržanlivý v hodnotení, či pôjde o opozičný test pred parlamentnými voľbami.
Referendový tréning
„Je to úplne iný inštitút. Tak ako stále ľudia nemajú uchopené voľby do samosprávnych krajov, tak ani referendá nie sú natoľko populárne, aby sa dala použiť analógia, koľko ľudí pôjde voliť v parlamentných voľbách. Pre opozíciu to však bude vynikajúci tréning v komunikácii s ich voličmi. Môže si vyskúšať, či volič počúva, čo mu hovorí,“ zhodnotil odborník.
Referendum by mohla opozícia zadefinovať ako hlasovanie o Ficovi a jeho rente v snahe osloviť viac ľudí. „Motiváciou môže byť trochu aj ľudská závisť. Bude dôležité, či to bude podávané ako ústredný motív a takto sa na to budú pozerať aj voliči. Neviem, či to pomôže,“ mieni Hřích.
Mečiarovo referendum nezafungovalo ani počas volieb
Úspešné bolo doteraz iba referendum o vstupe Slovenska do EÚ. Zúčastnilo sa na ňom 52,15 percenta oprávnených voličov. Zvyšných osem referend bolo neplatných pre nízku účasť.
Najväčší záujem vzbudilo ľudové hlasovanie v roku 1998. Iniciovalo ho HZDS vedené Vladimírom Mečiarom a týkalo sa zákazu privatizácie energetických podnikov. Dosiahla sa v ňom pomerne vysoká účasť 44,25 percenta. Aj to však bolo málo napriek tomu, že sa uskutočnilo v rámci parlamentných volieb.
Posledné referendum sa uskutočnilo v januári 2023. Iniciátormi boli opozičné strany na čele so Smerom. Ľudia mali odpovedať, či súhlasia, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady. Účasť bola 27,25 percenta, čo predstavovalo takmer 1,2 milióna voličov.
Ľalík by tvrdé podmienky referenda zmenil
Hlava štátu vyhlasuje referendum, ak oň požiada aspoň 350-tisíc občanov. Výsledky sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak je rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. To znamená, že sa na ňom musí zúčastniť takmer 2,2 milióna ľudí.
Ústavný právnik Tomáš Ľalík Štandardu povedal, že by prísne kvórum účasti nadpolovičnej väčšiny úplne zrušil. Nejaká výška kvóra by však podľa neho bola potrebná na prijatie samotného návrhu v referende.
Hřích pripomenul, že niektoré strany mali v programoch zníženie kvóra účasti, „naráža to však na hranicu, kedy je to názor populácie a kedy už nie je“. Za zaujímavé považuje úvahy na zavedenie dynamického kvóra, ktoré by odrážalo poslednú účasť v parlamentných voľbách.
Osobitným problémom je, či sa má referendom skracovať volebné obdobie, čo by pri pravidelnej snahe opozície dostať sa k moci krátko po voľbách ohrozovalo politickú stabilitu.
„Referendum aj voľby sú vyjadrením názoru populácie, zatiaľ čo prijatie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia je vyjadrenie názoru volených zástupcov. To sa nedá porovnávať. Ak sa zákonodarcovia rozhodnú, tak to povolia, ale momentálne si toto právo nechávajú len pre seba,“ zhodnotil Hřích.
Právnik Ľalík si myslí, že skrátenie volebného obdobia referendom by určite do istej miery znamenalo zásah do politickej stability, ale aj „poslanci by museli častejšie reflektovať vôľu ľudí, nielen raz za štyri roky“.