Prezident referendum vyhlásil, nebude sa však týkať predčasných volieb

„Ústavný súd v náleze zo 7. júla 2021 výslovne rozhodol, že referendom nie je možné skrátiť prebiehajúce volebné obdobie Národnej rady. Ústavný súd to v uvedenom náleze jasne vyjadril na viacerých miestach, ktoré presne citujem aj vo svojom písomnom rozhodnutí,“ poznamenal prezident.

„Vzhľadom na tieto jednoznačné verdikty som nepovažoval za potrebné opäť sa obrátiť na Ústavný súd s rovnakou otázkou,“ dodal.

Prezident sa opiera o odbornosť

Prezident zároveň zdôraznil, že jeho postoj k navrhovanej otázke sa odvíja od odborného posúdenia právneho tímu, je čisto odborný a nie je ovplyvnený žiadnymi politickými okolnosťami. Poukázal tiež na názory viacerých ústavných právnikov, ktorí pri navrhovanej otázke zastávajú rovnaký postoj.

Dodal, že v prípade zmeny ústavy v budúcnosti tak, aby mohol o skrátení volebného obdobia rozhodovať ľud, bude zmenu rešpektovať. „Pretože by to bolo plne v súlade aj s mojím občianskym a ľudským presvedčením o tejto veci. Lebo opakujem, ak ľud moc dáva, mal by ju mať možnosť aj kedykoľvek politikom vziať. No naplnenie tejto myšlienky sa dnes po náleze Ústavného súdu bez zmeny ústavy uskutočniť nedá,“ poznamenal Pellegrini.

Zvyšné dve otázky sú v poriadku

V prípade ostatných dvoch otázok prezident nemá pochybnosti. „Preto som v súlade s ústavou a zákonom o podmienkach výkonu volebného práva rozhodol o vyhlásení referenda v ich rozsahu,“ povedal.

Upozornil však, že tretia otázka, týkajúca sa obnovenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, nie je ako taká bezprostredne vykonateľná. „Jej výsledkom môže byť skôr finálna a všeobecná právna norma. Či sa tak v skutočnosti aj stane, je vecou slobodného rozhodnutia poslancov Národnej rady SR. Tretia otázka v prípade platného referenda teda nebude mať žiadne priamo vykonateľné účinky,“ vysvetlil.

Prečo 4. júl?

Termín 4. júl zvolil prezident podľa svojich slov preto, aby mali občania dostatočný čas prihlásiť sa na voľbu poštou. Pripomenul, že posledný možný termín na prihlásenie je zo zákona najneskôr 52 dní pred konaním referenda. Na registráciu tak zostane 23 dní. Kratšiu lehotu, ktorá by vznikla pri určení termínu referenda o týždeň skôr, ako navrhovali iniciátori petície, označil za nedostatočnú.

Demokrati hovoria o arogancii Pellegriniho

Demokrati, ktorí spomínaných 384-tisíc podpisov vyzbierali, verdikt Pellegriniho ostro skritizovali. Podľa nich to nebolo stanovisko prezidenta všetkých občanov, ale stanovisko „čestného predsedu strany Hlas, integrálnej súčasti vládnej koalície Roberta Fica a stanovisko ochrancu tejto vládnej koalície“, aby ju udržal pri moci.

„Toto arogantné stanovisko, ktoré Peter Pellegrini predniesol, bolo studeným závanom mečiarizmu, aký sme na Slovensku od 90. rokov nezažili,“ zhodnotil predseda Demokratov Jaroslav Naď.

Plánujú sa preto obrátiť na Ústavný súd SR. Podľa Naďa totiž nebolo jasne určené, že prvá referendová otázka bola protiústavná. Považuje to za nebezpečný precedens, keď sa Pellegrini neobrátil na Ústavný súd SR.

Podpredseda Demokratov Juraj Šeliga poukázal na to, že prezident počas predchádzajúceho volebného obdobia kritizoval vtedajšiu hlavu štátu Zuzanu Čaputovú za to, že sa pri podobnom prípade obrátila na Ústavný súd, ktorý referendovú otázku o skoršom skončení volebného obdobia označil za protiústavnú. Zároveň vidí rozdiel medzi vtedajšou referendovou otázkou o predčasných voľbách a tou dnešnou.

Opozícia zareagovala rôzne

„Rozhodnutie nevypísať referendum s tou kľúčovou otázkou o predčasných voľbách bez toho, aby sa obrátil na Ústavný súd, je jasným dôkazom toho, že sa rozhodol ochrániť vládu pred možno veľkou mobilizáciou, ktorá by nastala. Peter Pellegrini, keď ešte bol opozičným politikom, mal plné ústa toho, ako je referendum sväté a je potrebné vychádzať v ústrety občanom, ktorí si žiadajú rozhodovať v referendách,“ reagoval predseda PS Michal Šimečka.

Líder Hnutia Slovensko Igor Matovič pripomenul, že hnutie v parlamente predkladalo zmenu ústavy, ktorá by podľa neho umožnila vypísanie referenda o predčasných voľbách.

„Už v decembri sme dali na hlasovanie do Národnej rady novelu ústavy, ktorá umožňovala, aby sa práve referendom dalo skrátiť volebné obdobie,“ uviedol s tým, že hlasovanie bolo koncom roka 2024.

Podotkol, že všetci poslanci Smeru a Hlasu hlasovali proti tomu. Ako doplnil, Pellegrini vtedy ako čestný predseda strany Hlas zakázal svojim poslancom, aby podporili tento návrh. V súvislosti s pondelkovými vyjadreniami ho preto označil za farizeja.

„Kresťanskodemokratické hnutie opakovane upozorňovalo, že referendum o skrátení volebného obdobia bez predchádzajúcej zmeny ústavy nie je v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR možné,“ ozrejmil podpredseda KDH Viliam Karas. Zvyšné dve otázky považuje za bežný politický program a podľa neho nie je nutné pre ne míňať milióny eur na referendum.

Slovenská vláda v krátkej reakcii konštatovala, že rešpektuje rozhodnutie prezidenta Petra Pellegriniho.

Verdikt súdu z roku 2021

Pripomeňme, že Ústavný súd v roku 2021 rozhodol, že referendum o skrátení ôsmeho volebného obdobia Národnej rady nie je v súlade s ústavou. Skrátenie volebného obdobia by bolo podľa predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana možné len v prípade, ak by to ústava výslovne pripúšťala.

Fiačan vtedy tvrdil, že „v rozpore s ústavou a princípmi všeobecnosti právnych noriem a deľby štátnej moci by totiž predmet referenda jednorazovo a pre konkrétny prípad obchádzal ústavné články, v zmysle ktorých je volebné obdobie Národnej rady štvorročné“.

Procházka: Otázka je prípustná

Ústavný právnik Radoslav Procházka pred časom reagoval na to, či je otázka sformulovaná Demokratmi o skrátení volebného obdobia v súlade s ústavou. „Je to prípustná otázka, pretože sa v súlade s ústavnou judikatúrou domáha uplatnenia ústavnej normy, nie jej dočasného suspendovania,“ povedal pre Štandard.

„Rozhodujúci rozdiel oproti predchádzajúcim pokusom o takéto referendum spočíva v tom, že medzičasom bola do ústavy zakotvená možnosť skrátenia volebného obdobia uznesením Národnej rady a práve uplatnenia tejto normy sa referendum domáha,“ vyjadril sa Procházka.

Tvrdé podmienky

Hlava štátu vyhlasuje referendum, ak oň požiada aspoň 350-tisíc občanov. Výsledky sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak je rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.

Na Slovensku sa referendám nedarí. Dôvodom sú prísne stanovené podmienky účasti. Na to, aby bolo úspešné, by sa muselo na ňom zúčastniť takmer 2,2 milióna ľudí. Doteraz bolo platné len jedno o vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2003.

(su, gko, tasr)