Nie sú to len drony. Rozmach robotiky na fronte

„Roboty je možné ovládať prostredníctvom koncových konzol, hlasom alebo pomocou taktickej rukavice či ovládacieho joysticku namontovaného na puške,“ vysvetlil Morning Post s tým, že tieto „robovlky“ dosahujú rýchlosť až 15 kilometrov za hodinu a oproti predošlým modelom majú nosnosť až 25 kilogramov prídavného nákladu.

Číňania predbehli aj Američanov

Zdieľaný operačný systém je jedným z najdôležitejších cieľov technologického progresu pri čínskom vyzývateľovi – v Spojených štátoch. Americký miliardár Elon Musk sa v januári tohto roka zapojil do neverejnej súťaže Ministerstva vojny USA, ktorej výsledkom má byť roj dronov práve s takýmto „kolektívnym mozgom“.

Grant Pentagónu za sto miliónov dolárov pritiahol aj Muskovu bývalú firmu OpenAI, na čele ktorej stojí jeho spriatelený rival Sam Altman. Obaja sa v minulosti dištancovali od možnosti „vyvíjať stroje na zabíjanie ľudí“, v súčasnosti takpovediac otočili. Juhoafrický vizionár spolupracoval s federálnou vládou aj za administratívy Joea Bidena.

Dronové roje, ktoré si žiada Pentagón, majú byť ovládané hlasom, pričom zdieľaný operačný systém musí prekladať ľudskú reč do akejsi „digitálnej reči“. Čínska spoločnosť si dilemu ovládania zjednodušila pridaním joysticku.

Maglev zbrane

Inžinieri v Pekingu predstavili aj novú ručnú zbraň, ktorá má duálne využitie a používa technológiu v Európe známu z koľajníc vysokorýchlostných vlakov. To, čo portál Interesting Engineering nazýva „cievkovou pištoľou“, je elektromagnetické odpaľovacie zariadenie zložené z hlavne a elektrických cievok okolo nej.

Okrem toho existuje aj forma koľajového odpaľovača, ktorého civilná forma sa nazýva maglev. No kým americký rezort vojny nazýva tento typ zariadenia „elektromagnetickým delom“, čínski konštruktéri po novom zmenšili dizajn na veľkosť „pištole“.

„Zbraň, ktorá je schopná vystreliť tisíc až dvetisíc rán za minútu, dokáže preniknúť drevenými doskami zo vzdialenosti niekoľkých desiatok metrov. Vďaka nastaviteľnému výkonu môže pri nižšom nastavení skôr zneškodniť, než zabiť,“ poznamenal portál.

Koľajovka „ponúka nenápadnú alternatívu k tradičným strelným zbraniam, keďže nevytvára žiadny výstrelný plameň ani dym“, vďaka čomu je možné ju použiť v mestských podmienkach, dodal Morning Post.

https://www.youtube.com/watch?v=_4TGb3MsSjE

Okrem týchto medializovaných prelomov je Čína premiantom aj v „bežných“ dronových technológiách a podobne ako USA či po novom aj Ukrajina ich masívne exportuje. Z čínskej účasti na technologických pretekoch profituje aj Izrael, ktorého armáda nakupuje veľké množstvá autonómnych technológií.

Izrael má obavy zo špionáže

Ako však upozornil denník Haaretz, závislosť Obranných síl Izraela (IDF) od čínskych dronov „odhaľuje slabé miesto“ armády, ktorá stojí v strategickej opozícii voči Pekingu. Tel Aviv je totiž pevne v orbite USA, kým Čína v roku 2024 hostila delegácie palestínskych hnutí Hamas a Fatah s cieľom ukončenia ich vzájomnej nevraživosti.

Izraelské ministerstvo obrany preto vyhlásilo novú verejnú súťaž na obstaranie tisícky nových dronov navigovaných z pohľadu prvej osoby (FPV). Ponuky uzavreli koncom februára, bezpilotný hardvér má byť odolný aj voči rušeniu a použiteľný v noci.

IDF podľa Haaretzu „vo veľkej miere závisia“ od čínskych dronov, čo v rozsiahlom bezpečnostnom aparáte židovského štátu vyvoláva obavy z potenciálnej špionáže a úniku informácií z bojových operácií.

Hoci rezort obrany platí za čínske drony nízke sumy, „cenu za to môžu zaplatiť vojaci na bojisku“, poznamenal denník. Odvolal sa na anonymného manažéra istej izraelskej dronovej firmy, ktorý spresnil, že dôvodom výberu Pekingu ako dodávateľa je vhodný pomer cena/výkon.

„Čínske drony sú skvelé, pretože ich dotuje niekto na konci reťazca, teda v Číne, a tak ich používa naša armáda. A IDF ich nedokážu skutočne ‚sterilizovať‘ a úplne kontrolovať informácie, ktoré z nich vychádzajú,“ dodal zdroj z odvetvia s odvolaním sa na proces, ktorým armáda programuje zakúpené drony, aby ich ochránila pred informačnými únikmi.

Napriek týmto úskaliam čínske dronové odvetvie rastie. A kým v Spojených štátoch tiež existujú vychádzajúce hviezdy ako Anduril Technologies, ktorá nedávno spustila stavbu rozsiahlej továrne v štáte Ohio, na slovo si prichádza aj Peking.

Ich vzájomné predháňanie sa v nových technologických pretekoch – ktoré niektorí analytici považujú za súčasť novej studenej vojny – mení realitu na nejednom bojisku. Dôkazom sú Donbas, Libanon či štáty Perzského zálivu, ktoré týmto vojnovým úsilím trpia najviac zo všetkých.