Cieľom návštevy Rezu Pahlavího, syna posledného iránskeho panovníka, v Berlíne, ktorá sa uskutočnila vo štvrtok 23. apríla, bolo získať podporu pre boj iránskeho ľudu za slobodu.
Zatiaľ čo podľa policajných údajov demonštrovalo v okolí Reichstagu za zmenu režimu v Iráne viac ako deväťtisíc ľudí, berlínsky politický establišment a predovšetkým nemecká vláda zostali opatrní. Úradníci boli zjavne odhodlaní vyhnúť sa dojmu, že Nemecko sa stavia na stranu Iránu, podporuje šachovho syna alebo zasahuje do rokovaní okolo vojny.
Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul zdôraznil, že Pahlaví vstupuje do krajiny ako súkromná osoba a že rozhovory s ním nie sú záležitosťou vlády. Hovorca vlády Stefan Kornelius tiež pohotovo potvrdil, že napriek nemeckým výhradám vedenie v Teheráne zostáva partnerom nemeckej vlády.
Armin Laschet, bývalý kandidát Kresťanskodemokratickej únie (CDU) na kancelára a v súčasnosti člen zahraničného výboru Bundestagu, sa napriek tomu spolu s ďalšími predstaviteľmi CDU stretol s Pahlavím na neformálnych rozhovoroch. Pahlaví sa prezentuje ako prechodný prezident a tvrdí, že chce v Iráne vytvoriť „sekulárnu demokraciu“.
Útok na ulici a politický odstup
Napriek rozsiahlym bezpečnostným opatreniam a osobnej ochrane bol Pahlaví napadnutý na verejnosti. Istý muž naňho hodil červenú tekutinu, z ktorej sa neskôr vykľula paradajková omáčka. Polícia útočníka rýchlo premohla a ten teraz čelí obvineniu z napadnutia.
Pahlaví potom vystúpil na spolkovej tlačovej konferencii v Berlíne, kde čelil miestami veľmi kritickým otázkam mnohých novinárov.
Opakovane zdôraznil, že iránske obyvateľstvo sa usiluje o ukončenie režimu mulláhov, a vyzval európske vlády, aby prestali ustupovať alebo rokovať s jeho vedením. Režim, ako povedal, už nesmie byť legitimizovaný, pretože „keď legitimita odumrie, moc sa začne rúcať“.
Otvorene kritizoval skutočnosť, že utrpenie iránskeho ľudu bolo počas súčasného konfliktu zatlačené do pozadia, zatiaľ čo v diskusii dominujú iné záujmy.
„Po rokoch útlaku povstali v januári milióny Iráncov. Desaťtisíce ľudí zomreli. Neumreli však za jadrovú dohodu. Neumreli ani za reformy a viac toho istého. Zomreli za slobodu a oslobodenie svojej krajiny.“
Pahlaví tvrdil, že na obyvateľstve sa páchajú nepredstaviteľné zverstvá, ale správy zvnútra krajiny sa len ťažko objavujú pre výpadky internetu. Bezpečnostné sily podľa neho zabíjali zranených ľudí v nemocniciach. Od začiatku protestov boli desaťtisíce ľudí pochované v anonymných hroboch.
Zdravotnícky personál, ktorý liečil odporcov režimu, bol tiež prenasledovaný a zabitý, povedal. Len za posledné dva týždne bolo údajne popravených 19 ľudí za kritické výroky.
Ostrá kritika spravodajstva nemeckých médií
Pahlaví nešetril kritikou ani nemecké mediálne pokrytie vojny v Iráne. Kým o dôsledkoch vojny a možných vojnových zločinoch Izraela alebo Spojených štátov sa v médiách široko informovalo a predstavitelia režimu dostávali priestor v diskusiách, protestné hnutie iránskeho ľudu sa podľa neho do veľkej miery vytratilo z dohľadu.
Ostro odmietol pokusy médií vykresliť časť vedenia mulláhov ako „pragmatikov“ a povedal, že ide len o rôzne tváre toho istého režimu. „Nikdy nebude stabilita, aj keď prežije oslabená verzia tohto systému.“
Zároveň tvrdil, že vedenie v Teheráne nikdy nebolo také slabé ako dnes. Niektoré mediálne správy podľa neho vyzerajú, „akoby pochádzali z inej planéty“.
Na otázku reportéra, či je izraelským „agentom“, Pahlaví odpovedal historickým odkazom a povedal, že Iránci sú hrdí na to, že krajina počas druhej svetovej vojny poskytla prenasledovaným Židom bezpečné útočisko.
Povedal, že, samozrejme, nie je izraelským agentom. „Ale som priateľom Izraela a židovského národa.“
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.