O stave verejných financií, konsolidácii a fungovaní štátu diskutovali na panelovej diskusii na záver snemu Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) jej viceprezident Robert Spišák, šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth a predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy. V centre pozornosti boli deficit, efektivita výdavkov, investície a najmä schopnosť štátu hospodáriť zodpovedne.
Hlavným posolstvom ich diskusie bolo, že Slovensko sa napriek opakovaným konsolidačným balíčkom nedostáva z vážnych fiškálnych problémov. Štát podľa diskutujúcich zvyšuje dane a odvody, no zároveň nerieši vlastnú neefektívnosť, rastúce výdavky, neprehľadné dáta ani absenciu skutočných reforiem.
Napriek trom konsolidačným balíčkom neprichádza podľa Tótha zásadné zlepšenie. „Deficit bol na úrovni 4,5 percenta HDP, ale vďaka jednorazovým faktorom, najmä meškajúcim dodávkam pre obranu,“ vysvetľuje. Podľa neho by po započítaní všetkých výdavkov dosiahol 4,9 percenta HDP.
„Ak si pozrieme číslo z času volieb, bolo to rovnakých 4,9 percenta HDP. Čiže deficit nám veľmi neklesá,“ zdôrazňuje šéf rozpočtovej rady s tým, že dlh je na historicky vysokých úrovniach a čistý dlh rastie.
Tóth kritizuje aj kvalitu opatrení. „Zhruba tretina konsolidačného úsilia išla von oknom v podobe nižšieho ekonomického rastu,“ konštatuje. Podľa neho to znamená aj nižšie daňové príjmy a slabší efekt konsolidácie.
Zvyšovanie daní nie je riešenie
Zamestnávatelia vysielajú jasný signál. Spišák dôrazne odmieta ďalšie zvyšovanie daňového zaťaženia. „Priestor na akékoľvek ďalšie zvyšovanie daní nie je,“ myslí si. Podľa neho sa debata musí presunúť na výdavky štátu, konkrétne na to, ako ich znížiť.
Neakceptuje ani argument, že verejný sektor nemožno zoštíhľovať. „To, že ide o učiteľov či zdravotníkov, neznamená, že neexistuje cesta, ako ich mať menej. Ide o to, čo si môžeme dovoliť,“ dodáva, pričom kritizuje aj jazyk politiky. „Nazývať zvyšovanie daní konsolidáciou je orwellovský newspeak,“ konštatuje viceprezident únie.
Aktuálnu situáciu na Slovensku označuje Andrassy za kritickú. „Sme v hlbokom úpadku a treba zásadne reformovať fungovanie tejto krajiny,“ dopĺňa rečníkov s dôvetkom, že podľa neho štát nevie pracovať s dátami.
„Máme jedno veľké dátové smetisko,“ hovorí a pripomína, že do informatizácie sa investovalo približne 10 miliárd eur, no výsledkom sú „nekonzistentné a nepoužiteľné dáta“. Štát tak podľa neho nefunguje ako riadený systém. „Ak chcete mať úspešný projekt, musíte mať víziu a priebežne ho vyhodnocovať,“ zdôrazňuje.
Šéf kontrolórov poukazuje aj na zdravotníctvo. „Problémom nie sú podnikatelia ani samosprávy, ale samotný štát,“ myslí si, pričom upozorňuje na nerovnováhu vo financovaní. „Začalo sa to v rokoch 1996 a 1997, keď sa rozhodlo, že za poistencov štátu nebudeme platiť toľko, ako platíme za aktívne obyvateľstvo,“ pripomína s tým, že dnes pomer 270 ku 90 eurám spôsobuje, že systém je nedofinancovaný.
Okrem toho je presvedčený, že zmena právnej formy nemocníc nič nevyrieši „Ak je systém podfinancovaný, nemocnice nebudú fungovať bez ohľadu na právnu formu,“ dodáva s dôvetkom, že riaditelia nemocníc začínajú rok s výrazným deficitom. „Nemajú čarovný prútik,“ poznamenáva.
Výdavky rastú, efekt chýba
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu poukazuje aj na to, že štát míňa čoraz viac bez adekvátneho výsledku. „Z 35 miliárd (eur) v roku 2015 sme sa dostali na takmer 68,“ vyčísľuje a pripomína aj investície do IT.
„Tieto peniaze nepriniesli očakávaný efekt,“ myslí si. Podľa neho musí štát posudzovať výdavky podľa hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti. „Musíme si povedať, či peniaze padajú na úrodnú pôdu,“ konštatuje.
Úrad podľa jeho slov analyzoval aj počet zamestnancov ústredných orgánov štátu. „V roku 2023 ich bolo 9 938, minulý rok 10 416. Ide o päťpercentný nárast,“ dodáva Andrassy. A rástli aj náklady. „Z 283 miliónov eur sme sa dostali na 338 miliónov eur, teda takmer o 20 percent viac,“ vyčísľuje.
Najvýraznejšie boli rozdiely v platoch, pričom kým zamestnanec NKÚ má plat 2 500 eur a zároveň kontroluje často miliardové objemy, „zamestnanec rezortu športu má 3 300 eur“. Prezradil aj ďalšie sumy – v úrade pre územné plánovanie je to 3 150 eur a na úrade podpredsedu vlády približne 4 500 eur.
„Prečo vám utekajú zamestnanci? Lebo inde majú vyšší plat bez tlaku na výkon,“ odkazuje šéf kontrolórov.
Neistota brzdí investície
Diskutujúci sa dotkli aj negatívneho vplyvu legislatívnej neistoty. „Ak vláda tesne pred koncom roka mení dane, podnikatelia sa boja investovať,“ konštatuje Tóth s dôvetkom, že to platí aj pre domácnosti. „Neistota má priame negatívne dosahy na investície,“ zdôrazňuje.
Navrhuje väčšiu predvídateľnosť. „Vláda by mala na začiatku jasne povedať, čo plánuje a čo už meniť nebude,“ radí predseda rozpočtovej rady.
Viceprezident únie zasa pripomína podľa neho základný fakt, že „akékoľvek verejné výdavky vždy zaplatia zamestnanci a firmy“. Podľa neho musí štát fungovať na základe dát a ekonomických pravidiel. „Tí, ktorí ich ignorujú, nemajú pri správe vecí verejných čo robiť,“ odkazuje Spišák.
Zdôrazňuje aj význam dôvery a otvorenej diskusie. „Musíme si hovoriť pravdu, aj keď je nepríjemná,“ dodáva.
Kritika neobišla ani eurofondy. Tóth upozornil, že Slovensko investuje málo. „Chýbalo približne 1,6 miliardy eur oproti priemeru V3 [Česko, Slovensko a Maďarsko, pozn. red.],“ vyčísľuje. Andrassy však zdôraznil, že problém netkvie len v objeme. „Čerpanie nie je podstatné. Podstatný je zmysel,“ konštatuje.
Podľa neho Slovensko nevyužilo viac ako 26 miliárd eur strategicky. „Nepodarilo sa znížiť regionálne rozdiely ani podporiť inovácie,“ dodáva s tým, že peniaze sme prejedli na bežné fungovanie štátu.
Diskutujúci sa zhodli, že Slovensko potrebuje zásadnú reformu. Šéf rozpočtovej rady upozornil, že verejné financie sú stále v pásme vysokého rizika. „Sme skôr na začiatku ozdravovania,“ konštatuje. Andrassy však vyzýva na realizáciu konkrétnych krokov práve na základe relevantných dát.
Úspech je podľa Spišáka možný, ale len za predpokladu zodpovedného riadenia. „Musíme si povedať, na čo máme a na čo už nie,“ uzatvára.
