Grécka cesta? Slovensko má čas, ale nie donekonečna

Práve takýto vývoj zažívalo Grécko dve desaťročia pred vypuknutím dlhového otrasu. Keď sa v domácej diskusii spomína „grécky scenár“, často sa ním myslí bankrot a zásah medzinárodných inštitúcií. Ekonóm Radovan Ďurana však už v roku 2023 ako analytik INESS upozorňoval, že realistickejší je menej nápadný, no vytrvalejší vývoj.

Pripomenul historickú paralelu: „Grécko malo v roku 1989 taký istý pomer dlhu k HDP, ako má Slovensko teraz [pred tromi rokmi, pozn. red.]. Trvalo päť rokov, kým sa dostalo na 100 percent. S takou úrovňou dlhu prežívalo dve dekády, kým dlh nevystrelil do nebies počas poslednej finančnej krízy.“

Podľa Ďuranu je preto podstatné, ktoré obdobie označujeme za grécky scenár. „Momentálne sa mi ako najpravdepodobnejšia zdá druhá fáza vývoja gréckeho dlhu. Dekády trvajúca neschopnosť stlačiť dlh do dostatočne nízkych čísel,“ dodáva s tým, že pravdepodobnosť, že slovenský dlh bude aj o päť rokov v pásme 57 až 60 percent HDP, presahuje tri štvrtiny.

Najnovšie dáta potvrdili, že hrubý dlh verejnej správy vlani prekročil maastrichtské kritérium a dosiahol 61,6 percenta HDP, a to sa tretí rok od spomínanej prognózy iba začal. Do roku 2029 môže podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bez dodatočnej konsolidácie narásť až na alarmujúcich 74 percent.