Osobitný príspevok pri narodení ťažko postihnutého dieťaťa

Z tohto návrhu a jeho podpory zo strany ministra financií a ministra práce sa osobitne teším. Potrebujeme výraznejšie pomôcť rodinám, ktorým sa narodí dieťa s nejakým postihnutím. Všetci vieme, že zvládnuť takúto situáciu nie je ľahké. Priviesť zdravé dieťa na svet znamená v dobrom „skomplikovať si život“, priviesť na svet dieťatko postihnuté znamená ešte väčšiu psychickú, fyzickú, ako aj ekonomickú záťaž pre rodinu. Štát môže niečo urobiť s ekonomickou záťažou takýchto rodín, a preto prosím, urobme to. Neznamená to, že všetky ich problémy budú vyriešené, ale urobíme aspoň ďalší krok k ich podpore.

Pri tomto bode som, priznám sa so znechutením, zaznamenala kritiku, ktorej podstata bola nielen v odsúdení motivovania žien porodiť zdravotne postihnuté deti, ale aj v spochybnení rovnakej hodnoty každého života, v odmietnutí zákazu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia.

Sme síce v 21. storočí, ale zdá sa, že niektorí uviazli mentálne v 30. a 40. rokoch toho dvadsiateho.  

Kočíkovné pre štvrté dieťa

Opäť veľká zmena správnym smerom. V našom okolí vidíme ženy, ktoré majú štyri deti. Potrebujeme ich aj symbolicky povzbudiť a oceniť. Všetci vieme, že príspevok pri narodení dieťaťa, takzvané kočíkovné, je iba zlomok z reálnych nákladov rodiny na každé novonarodené dieťaťa. Ale ako hovorím, nejde iba o peniaze. Ide o symbol, že naša spoločnosť, náš štát chce deti a oceňuje matky a rodiny, ktoré ich privádzajú na svet. Ak niekto hovorí, že je to nesystémové, tak mu chcem iba povedať, že na Slovensku existuje systém týchto príspevkov už dlhé roky a teraz sa iba rozšíri. Tak aká nesystematickosť? Niekedy si myslím, že mnohí kritizujú iba preto, aby niečo povedali. Nech je to čokoľvek, hlavná vec, že som v médiách alebo aspoň na sociálnej sieti. Je to smutné.

Núdzové bývanie pre tehotné matky

Možnosť núdzového bývania pre matky s deťmi, ktoré stratili bývanie v dôsledku tehotenstva. Už som počula mnohých, že to netreba, však to už existuje a podobne. Chcem ctených kolegov a kolegyne požiadať, aby si najprv prečítali návrh, naštudovali si súvisiacu právnu úpravu a potom sa púšťali do debaty. Nectí to diskutéra, keď sa ukáže, že sa na debatu nepripravil a iba hovorí svoje dojmy.

Predĺženie lehoty na rozmyslenie pred podstúpením interrupcie

V Belgicku majú na takéto rozmyslenie zákroku šesť dní, vo Francúzsku štyri. To len na ukážku, že tu nenavrhujeme návrat do stredoveku či praveku, ale ideme ruka v ruke s poprednými liberálnymi štátmi Európy.

Každý racionálny človek si uvedomuje, že umelé ukončenie tehotenstva je nezvratný akt, ktorý má dôsledky a treba ho riadne zvážiť. V slobode a bez tlaku. Bez tlaku času, blízkych, partnera, médií a podobne. Podotýkam a zdôrazňujem v slobode.

Priznám sa, že som tu čakala dlhotrvajúci potlesk postojačky od našich liberálnych až progresívnych kolegov. Však idem podporiť slobodu a namiesto toho prišli obvinenia, že to nikto nepotrebuje, však ženy sú rozhodnuté, či dokonca, že je to traumatizovanie žien. Čo sa dá povedať na takéto argumenty? Možno to, že ich autori, ktorí ich hovoria jedným dychom, by si mohli uvedomiť, že si odporujú. Ak je žena rozhodnutá ísť na potrat a punktum, tak ako ich to môže traumatizovať. Však je rozhodnutá. Je jej jasné, že ide vypudiť iba zhluk buniek, nič viac. Vlastne tejto argumentácii vôbec nerozumie.

A ešte čosi: my vlastne nechceme presviedčať tie presvedčené, však ich asi nepresvedčíme. Chceme pomôcť a sprevádzať tie, ktoré tápajú, hľadajú, trápia sa.

Tak prosím obhajcov rozhodnutých žien: Kľudne sa usaďte, tento návrh zákona nie je o ženách, ktoré vy chcete chrániť. Tie sú už rozhodnuté. Je pre ženy, ktoré pomoc chcú, a tie podľa vašej argumentácie buď neexistujú, a teda sa nemáte čoho báť, alebo vám na nich nezáleží, a tak ich nechajte na pokoji. Nám na nich záleží.

Viac informácií pre tehotné ženy zaujímajúce sa o umelé ukončenie tehotenstva alebo rozšírený informovaný súhlas

Tento bod ma osobitne pobavil v argumentácii našich oponentov. Dovolím si zacitovať z blogu jednej kolegyne. Nebudem menovať, ale zaiste uhádnete, kto to napísal: „Ak by som niekedy zablúdila na web Slobodného vysielača, neprekvapilo by ma, keby som tam našla znenie tohto informovaného súhlasu, ktorým by sa nejaký šmejd snažil oklamať ženy. Vágne a ničím nepodložené tvrdenia sa tvária ako fakty, pritom len zavádzajú a žene spôsobujú ešte väčšiu traumu.“ A teraz z ríše bujnej fantázie do sveta reality. V našom návrhu zákona sa konkrétne znenie informovaného súhlasu, teda informácií poskytnutých žene, vôbec nenachádza. Aby sme si boli na čistom, čo pridávame v návrhu zákona, tak to odcitujem:

a) zoznam občianskych združení, neziskových organizácií, nadácií, cirkví a náboženských spoločností, ktoré poskytujú ženám finančnú, materiálnu a psychologickú pomoc v tehotenstve podľa § 6c ods. 2 písm. a,

b) informácie o materskom, rodičovskom príspevku, príspevku na starostlivosť o dieťa, príspevku pri narodení dieťaťa a prídavku na dieťa, o príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa,

c) informácie o tehotenskom, 

d) informácie o tehotenskom štipendiu, 

e) informácie o nároku na nemocenské pre ženu, ktorá požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom,

f) informácie o rozsahu a podmienkach poskytovania sociálnej služby v zariadení núdzového bývania podľa § 6c ods. 2 písm. c).

Pričom ministerstvo bude väčšinu týchto informácií povinne zverejňovať na svojom webe, aby bol obsah jednotný a vecne správny. Márne hľadám tie „vágne a ničím nepodložené tvrdenia, (ktoré) sa tvária ako fakty, pritom len zavádzajú a žene spôsobujú ešte väčšiu traumu“.

Mimochodom, toto potvrdzuje poznanie, ktoré som nadobudla už pri minulom prerokúvaní návrhu tohto zákona. Ani najväčší oponenti návrh poriadne nečítali a ak aj čítali, tak sa nezaťažovali jeho skutočným obsahom. Bohato si vystačili s fámami a polopravdami, s ktorými sme sa bežne stretávali. Žiaľ, aj takto vyzerá politická debata na Slovensku.

Zverejňovanie správy o potratovosti

Potratovosť je nielen sociálny, morálny, ale aj medicínsky problém. Časť potratovosti súvisí so zdravotným stavom populácie. Ide o prirodzené potraty, ktoré sú veľmi často spojené s ťažkou psychologickou traumou. Hlavne v prípade, že sa opakujú. Aj toto potrebujeme riešiť, a to na základe faktov. Nie pocitov. Verím, že sa to stane realitou a od zverejňovania štatistických čísel prejdeme k analýzam a návrhom riešení. Lebo to je cesta k riešeniu. Zverejňovanie suchých čísel je fajn, ale nestačí.

Zrušenie vyhlášok na vykonanie zákona

Najdôležitejšia vyhláška k tomu zákonu je z roku 1986 a myslím, že každý lekár, ba i laik vie a uvedomuje si, že zdravotníctvo urobilo za tých 35 rokov obrovský posun v schopnosti liečiť. V súčasnosti sú vyhlášky tri. Treba ich jednoznačne konsolidovať do jednej.

Kritika hovorí, že snáď v tomto prípade majú rozhodovať odborníci, a nie poslanci v parlamente. Poviem prevratnú vec: vyhlášky prijíma rezortné ministerstvo, a nie parlament. To je prvá vec a tu chcem povedať aj druhú vec. My poslanci máme legitimitu získanú od občanov v demokratických voľbách. Odkiaľ svoju legitimitu čerpajú odborníci? Sú vari neomylní iba preto, že sú odborníci? Myslím si, že by sme si minimálne my poslanci mali upratať v tom, či chceme, aby pokračovala demokratická a ústavná vláda, alebo aby sme osud tejto krajiny vložili do rúk odborníkov.

Zatiaľ podľa ústavy žijeme v demokratickom a právnom štáte a to treba rešpektovať. Keď kolegovia získajú väčšinu a premenia Slovensko na krajinu, kde bude vládnuť kasta odborníkov, budú to odborníci, a nie poslanci, kto bude legálne rozhodovať. Zatiaľ to tak nie je. Vďaka Bohu sme pred tridsiatimi rokmi nebojovali zbytočne.

Druhý posudok odborníka

Tu sa opakujú známe argumenty, že to sa bez problémov robí i dnes a že iba chceme zaťažovať lekára, lebo presadzujeme súčinnosť lekára pri získavaní druhého odborného posudku. Vraj to majú robiť poisťovne. No, kde začať rozpletať tento hoax?

Možno treba vyzvať autorku týchto argumentov, aby si naštudovala situáciu v slovenskom zdravotníctve. Myslím, že každý vie, že poisťovne tu u nás nevybavujú pacientom druhé lekárske posudky. Dokonca ich ani nepreplácajú. Že proste druhý posudok nie je samozrejmosť.

Zákaz reklamy na interrupcie

Reklama na potraty existuje. Kto neverí, nech googli. Také jednoduché to je. Zároveň zákaz reklamy nezastavuje informovanie o zariadení, kde sa napríklad robia interrupcie. Zákon, teda konkrétne zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, výslovne prikazuje, aby zariadenie na svojom webe zverejnilo zoznam služieb, ktoré poskytuje, a cenník.  

Viem, že debata bude k tomuto bohatá, a tak som chcela na úvod iba vyvrátiť niekoľko neprávd, ktoré sa tu tradujú. Nech sa proste v debate vyhneme opakovaniu tých istých nezmyslov. Nech sa venujeme návrhu zákona vecne a konštruktívne. Bez emócií.

Som otvorená každej otázke, každému komentáru. Tu v pléne alebo individuálne. Chcem vás poprosiť iba o jedno: majte otvorené srdcia a mysle. Ženy – a osobitne tehotné ženy v núdzi – vás potrebujú. Nás potrebujú.

Odznelo v pléne počas parlamentnej diskusie v utorok 28. septembra.