Minulý rok možno z pohľadu verejných financií charakterizovať ako obdobie čiastočnej konsolidácie bez skutočnej stabilizácie. Správa o hospodárení rozpočtu verejnej správy v roku 2025, ktorú zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, opakovane naznačuje, že deficit síce klesá, no z veľkej časti vďaka dočasným faktorom. Dlh Slovenska však naďalej rastie a jeho štruktúra sa zhoršuje vplyvom úrokových nákladov.
Štrukturálne problémy najmä na strane príjmov a investícií pritom zostávajú nedoriešené a fiškálny obraz sa zlepšuje skôr na povrchu než v jadre. Pri bližšom pohľade tak vychádza najavo, že ide najmä o dočasné vplyvy. Pritom základné problémy, ako slabší výber daní či nízke investície, zostávajú.
Deficit klesol, no dôvody sú dočasné
Deficit verejnej správy dosiahol 4,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). To je síce menej ako rok predtým a ide aj o niečo lepší výsledok, než plánoval rozpočet, no stále ide o pomerne vysoké číslo. Ako upozorňuje správa rozpočtovej rady, zlepšenie neprišlo preto, že by štát systematicky šetril alebo lepšie vyberal dane, ale skôr preto, že sa niektoré výdavky jednoducho presunuli na neskôr.
Aj keď ide o makroekonomické čísla, ich dosah je veľmi konkrétny. Ak štát hospodári s deficitom a zároveň mu rastie dlh, musí čoraz viac peňazí vyčleniť na splácanie úrokov. To znamená menej zdrojov na bežné služby, ako sú zdravotníctvo, školstvo či sociálna pomoc. Zlepšenie „na papieri“, ktoré stojí na odložených výdavkoch, preto neznamená, že sa situácia pre ľudí reálne zlepšuje.
Zároveň rastúci dlh vytvára tlak na budúce rozhodnutia vlády. Tie sa spravidla premietajú do vyšších daní, úspor alebo obmedzenia niektorých výdavkov. Aj preto sa dnešné odložené problémy môžu v budúcnosti vrátiť ako konkrétne zásahy do rozpočtov domácností.
Obrana a investície ako zdroj úspor
Najvýraznejším príkladom sú výdavky na obranu. Tie boli nižšie, než sa plánovalo, pretože sa oneskorili dodávky vojenskej techniky. Na papieri to vyzerá ako úspora (zhruba 0,4 percenta HDP), v skutočnosti ide len o posun, keďže tieto výdavky sa objavia v ďalších rokoch. Bez tohto efektu by bol deficit dokonca horší. Podobne fungovalo aj lepšie hospodárenie niektorých štátnych a verejných inštitúcií, ktoré často jednoducho menej investovali, než plánovali.
Na druhej strane sa ukázal vážnejší problém, ktorým bol nižší výber daní. Ten zaostal za plánom až o 0,8 percenta HDP. Podľa rozpočtovej rady za tým stoja slabší ekonomický vývoj aj horší výber niektorých daní, najmä DPH. A to je dôležitý rozdiel.
Zatiaľ čo pozitívne odchýlky sú prevažne dočasné, negatívne majú tendenciu „prečkať“. Práve tento nesúlad predstavuje zásadné riziko pre ďalší vývoj verejných financií. „Kým nižšie výdavky môžu byť len dočasné, slabší výber daní môže pretrvávať aj v budúcnosti,“ konštatuje správa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Doplňujúce faktory tento obraz skôr dopĺňajú než menia. Štát napríklad minul menej na sociálne dávky (o 0,3 percenta), než plánoval, najmä preto, že odhady počtu poberateľov boli nadhodnotené. Pomohli aj vyššie nedaňové príjmy, napríklad prvé dividendy od Slovenských elektrární. Takéto príjmy sa však podľa rozpočtovej rady nedajú považovať za stabilný zdroj do budúcnosti.
Zaujímavosťou je, že zdravotníctvo tentoraz nevytvorilo dodatočný tlak na deficit, ako to bývalo v minulosti zvykom. Vyššie náklady sa podarilo vykompenzovať príjmami a úsporami. Naopak, problémom zostávajú energodotácie, ktoré štát naďalej vypláca a zvyšujú celkový deficit o 0,2 percenta.
Štrukturálny deficit a vplyv opatrení
Dôležitý pohľad ponúka aj takzvaný štrukturálny deficit, teda deficit očistený o jednorazové vplyvy. Ten dosiahol 4,4 percenta HDP. Aj keď sa mierne zlepšil, podľa rozpočtovej rady je to najmä vďaka opatreniam vlády, napríklad zvyšovaniu niektorých daní a znižovaniu vybraných výdavkov. Bez týchto krokov by sa situácia skôr zhoršovala.
Rada vyčíslila, že tieto opatrenia pomohli znížiť deficit približne o 0,7 percenta HDP, pričom najväčší vplyv na to mal konsolidačný balík z roku 2024. Problém je, že časť zlepšenia opäť súvisí s nižšími investíciami. Čiže štát síce krátkodobo ušetril, ale za cenu nižších výdavkov na rozvoj, čo môže byť problém do budúcnosti.
Zároveň rastúci dlh zvyšuje tlak na budúce opatrenia vlády. Tie sa zvyčajne dotýkajú ľudí priamo – či už vo forme vyšších daní, nižších dávok alebo úspor vo verejných výdavkoch. Inými slovami, súčasné „odložené problémy“ sa môžu v budúcnosti vrátiť ako konkrétne zásahy do peňaženiek domácností.
Inflácia síce pomáhala znižovať pomer dlhu k HDP, ale už nie tak výrazne ako v minulosti. Tento efekt nestačí na to, aby vykompenzoval rast dlhu spôsobený deficitom.
Slabší rast a nízke investície
Ekonomika pritom v roku 2025 rástla pomalšie, než by mohla, a fiškálna politika ju skôr brzdila. To znamená, že konsolidácia prebiehala v čase slabšieho ekonomického výkonu, čo situáciu ešte komplikuje.
Rada hodnotí, že z dlhodobého hľadiska je problémom najmä nízka úroveň investícií. A tie bez sektoru obrany a eurofondov dosiahli len 2,2 percenta HDP, čo je nižší údaj než v minulosti aj menej ako v okolitých krajinách. Hoci to krátkodobo zlepšuje deficit, z dlhodobého hľadiska to znamená slabší rast ekonomiky.
Celkovo teda platí, že verejné financie sa v roku 2025 mierne zlepšili, ale skôr vďaka dočasným faktorom než skutočným zmenám. Ako naznačuje správa rozpočtovej rady, bez ďalších opatrení by sa problémy mohli v budúcnosti opäť naplno prejaviť.