Francúzsko utužuje partnerstvo s Gréckom. Napráva si chuť po krachu zbrojného obchodu s ponorkami

Namiesto Austrálie európsky partner. Po stíhačkách dodá Francúzsko Grécku aj vojnové lode. Spája ich členstvo v EÚ aj nepriateľstvo k Turecku. Francúzsko zároveň využilo príležitosť na to, aby si zlepšilo imidž.

ve¾trh leteckej techniky v Indii Stíhacie lietadlá 4. generácie Dassault Rafale francúzskej výroby letia vo formácii. Foto: TASR/AP

Grécko kúpi od Francúzska tri vojnové fregaty v rámci prehĺbenia strategického partnerstva medzi oboma krajinami. V utorok to oznámil francúzsky prezident Emmanuel Macron po podpise zmluvy s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom.

Cieľom gréckeho nákupu je podľa Macrona obrana spoločných záujmov v Stredomorí. Zároveň je to odvážny krok smerom k európskej strategickej autonómii, povedal Macron počas podpisovej ceremónie v parížskom Elyzejskom paláci. „Dnes je pre Grécko a Francúzsko historický deň. Rozhodli sme sa posilniť našu bilaterálnu obrannú spoluprácu,“ vyhlásil pri tejto príležitosti grécky premiér Mitsotakis.

Podpisom dohody v Paríži získa grécka armáda tri vojnové lode typu Belharra (fregaty) za tri až päť miliárd eur. Francúzsky prezident Emmanuel Macron to nazval „dôkazom dôvery a kvality francúzskej ponuky“.

Uvedený kontrakt je ďalší zbrojný obchod v poradí. Vlani Grécko od Francúzska kúpilo 24 stíhačiek typu Rafale za 2,5 miliardy eur. Celkovo presahujú objednávky päť miliárd eur.

Spoločný nepriateľ

Francúzsko ostatné roky spája s Grékmi čoraz užšie partnerstvo. Okrem zbrojného biznisu ich zjednocuje nepriateľstvo k Turecku, hoci všetky tri štáty sú členmi NATO.

Paríž opakovane kritizoval tureckú zahraničnú politiku. Konkrétne turecké invázie do Sýrie, snaha ovplyvňovať dianie v Líbyi, ktorá je francúzskou sférou záujmu, a ťažobné úsilie v cyperských pobrežných vodách. Práve Cyprus sa stal kľúčovou témou, keďže je jednou z najspornejších tém grécko-tureckých vzťahov. Paríž sa v spore jasne stavia na stranu Grékov.

Odvolaný predaj ponoriek Austrálii

Krach zbrojárskej objednávky na ponorky za 30 miliárd eur pre Austráliu Francúzsko zabolel. O to viac, že Austrália dostala namiesto toho technológie na stavbu jadrových ponoriek od Američanov. Padali tvrdé slová o krachu „kontraktu storočia“ a „dýke do chrbta“ od nového spojeneckého paktu Aukus, ktorý tvoria Austrália, Spojené kráľovstvo a USA. Paríž sa o zrušení objednávky dozvedel len pár hodín vopred.

Francúzi prvýkrát od vzniku USA odvolali veľvyslanca zo zámoria a pohrozili blokovaním obchodných rokovaní s USA aj Austráliou. Označili to za problém, ktorý narušil dôveru medzi transatlantickými spojencami. Viac sme o spore písali tu. Napokon sa im nepodarilo zrušiť obchodný samit medzi EÚ a USA v Pittsburgu, ale vopred zablokovali ciele a závery stretnutia. Celkovo sa vzťahy s USA a Britániou pomaly dostávajú do normálu.

Krach predaja ponoriek bola tvrdá rana francúzskej reputácii. Nejde len o peniaze, ale aj o prestíž. Francúzi sa radi popýšia značkou a technologickou vyspelosťou. Do zahraničia celkovo predali 144 stíhačiek Rafale, ktoré sami vyvinuli. Najviac si ich kúpilo Chorvátsko, Egypt, Katar a India. Tým sa radia medzi úzku skupinu štátov, ktoré dokázali samy vyvinúť moderné stíhačky.


Na najkontroverznejší zákon, ktorý je súčasťou konsolidačného balíčka, sa pozreli európski centrálni bankári. Udialo sa tak po jeho schválení, pritom podľa pravidiel mal kabinet počkať na stanovisko ECB.
Prejsť na článok
Obyvateľa mestskej časti Barca pobúrili informácie, ktoré sa objavili v súvislosti s pobytom predsedu Košického samosprávneho kraja v Kolumbii. Spozornel najmä kvôli nezrovnalostiam v projekte, ktorému tam Trnka robil masívnu kampaň.
Prejsť na článok