Francúzsko utužuje partnerstvo s Gréckom. Napráva si chuť po krachu zbrojného obchodu s ponorkami

ve¾trh leteckej techniky v Indii

Namiesto Austrálie európsky partner. Po stíhačkách dodá Francúzsko Grécku aj vojnové lode. Spája ich členstvo v EÚ aj nepriateľstvo k Turecku. Francúzsko zároveň využilo príležitosť na to, aby si zlepšilo imidž.

Grécko kúpi od Francúzska tri vojnové fregaty v rámci prehĺbenia strategického partnerstva medzi oboma krajinami. V utorok to oznámil francúzsky prezident Emmanuel Macron po podpise zmluvy s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom.

Cieľom gréckeho nákupu je podľa Macrona obrana spoločných záujmov v Stredomorí. Zároveň je to odvážny krok smerom k európskej strategickej autonómii, povedal Macron počas podpisovej ceremónie v parížskom Elyzejskom paláci. „Dnes je pre Grécko a Francúzsko historický deň. Rozhodli sme sa posilniť našu bilaterálnu obrannú spoluprácu,“ vyhlásil pri tejto príležitosti grécky premiér Mitsotakis.

Podpisom dohody v Paríži získa grécka armáda tri vojnové lode typu Belharra (fregaty) za tri až päť miliárd eur. Francúzsky prezident Emmanuel Macron to nazval „dôkazom dôvery a kvality francúzskej ponuky“.

Uvedený kontrakt je ďalší zbrojný obchod v poradí. Vlani Grécko od Francúzska kúpilo 24 stíhačiek typu Rafale za 2,5 miliardy eur. Celkovo presahujú objednávky päť miliárd eur.

Spoločný nepriateľ

Francúzsko ostatné roky spája s Grékmi čoraz užšie partnerstvo. Okrem zbrojného biznisu ich zjednocuje nepriateľstvo k Turecku, hoci všetky tri štáty sú členmi NATO.

Paríž opakovane kritizoval tureckú zahraničnú politiku. Konkrétne turecké invázie do Sýrie, snaha ovplyvňovať dianie v Líbyi, ktorá je francúzskou sférou záujmu, a ťažobné úsilie v cyperských pobrežných vodách. Práve Cyprus sa stal kľúčovou témou, keďže je jednou z najspornejších tém grécko-tureckých vzťahov. Paríž sa v spore jasne stavia na stranu Grékov.

Odvolaný predaj ponoriek Austrálii

Krach zbrojárskej objednávky na ponorky za 30 miliárd eur pre Austráliu Francúzsko zabolel. O to viac, že Austrália dostala namiesto toho technológie na stavbu jadrových ponoriek od Američanov. Padali tvrdé slová o krachu „kontraktu storočia“ a „dýke do chrbta“ od nového spojeneckého paktu Aukus, ktorý tvoria Austrália, Spojené kráľovstvo a USA. Paríž sa o zrušení objednávky dozvedel len pár hodín vopred.

Francúzi prvýkrát od vzniku USA odvolali veľvyslanca zo zámoria a pohrozili blokovaním obchodných rokovaní s USA aj Austráliou. Označili to za problém, ktorý narušil dôveru medzi transatlantickými spojencami. Viac sme o spore písali tu. Napokon sa im nepodarilo zrušiť obchodný samit medzi EÚ a USA v Pittsburgu, ale vopred zablokovali ciele a závery stretnutia. Celkovo sa vzťahy s USA a Britániou pomaly dostávajú do normálu.

Krach predaja ponoriek bola tvrdá rana francúzskej reputácii. Nejde len o peniaze, ale aj o prestíž. Francúzi sa radi popýšia značkou a technologickou vyspelosťou. Do zahraničia celkovo predali 144 stíhačiek Rafale, ktoré sami vyvinuli. Najviac si ich kúpilo Chorvátsko, Egypt, Katar a India. Tým sa radia medzi úzku skupinu štátov, ktoré dokázali samy vyvinúť moderné stíhačky.


Ďalšie články