Vybrané základné školy na nový štátny vzdelávací program nastúpili už v roku 2023, všetky ostatné to povinne čaká od septembra 2026. Niektorí rodičia majú pochybnosti, či sa ich deti nenaučia čítať až v treťom ročníku. Pedagógovia s trojročnými skúsenosťami s novým spôsobom výučby však tento mýtus vyvracajú.
Nový štátny vzdelávací program je rozdelený na tri cykly. Prvý cyklus trvá od prvého po tretí ročník. Ako prví s ním teda začínajú budúci prváci na základných školách. Niektorí oslovení rodičia však majú z dostupných materiálov dojem, že sa ich školopovinné deti naučia čítať a písať až v treťom ročníku.
„Kurikulárna reforma školstva zabezpečuje, že dieťa sa naučí čítať a písať v prvom cykle, teda za prvé tri ročníky. My sme sa naučili čítať a písať v prvom ročníku,“ vyjadruje pre Štandard svoje znepokojenie jedna z mám, keďže v cieľoch pre úvodný cyklus sa uvádza, že dieťa má na jeho konci vedieť čítať primerané vecné a literárne texty.
Rovnaká respondentka upozorňuje aj na písanie, keďže usúdila, že pre prvákov je podľa materiálu prvoradé, aby sa dieťa naučilo „písať čitateľne veľké tlačené písmená“. „Písať všetky písmená slovenskej abecedy sa uvádza až pre tretiakov,“ dodáva.
„Obava, že deti sa nenaučia čítať a písať v prvom ročníku, pramení z nepochopenia nového systému,“ vysvetľuje pre Štandard Renáta Mračková, riaditeľka ZŠ s MŠ Hurbanova v Martine, ktorej škola sa zapojila do prvotnej fázy kurikulárnych zmien už v roku 2023.
Ako Mračková vraví, reforma nespočíva v tom, že by sa deti učili menej, ale že sa učia trvácnejšie a s lepším porozumením. Čítanie a písanie sú podľa riaditeľky základné nástroje, bez ktorých by dieťa nemohlo napredovať v iných oblastiach, takže sa im venuje primeraná pozornosť – ibaže inými, často hravejšími a zážitkovejšími metódami.
„Ide o mýtus, že by sa žiaci v prvom ročníku nenaučili čítať a písať,“ vysvetlila Štandardu aj Paulína Krivosudská, riaditeľka Základnej školy Jana Amosa Komenského v Seredi. Táto škola vstúpila do implementácie nového vzdelávacieho systému tiež od septembra 2023.
Riaditeľka spresnila, že ak žiak nemá zdravotné znevýhodnenie alebo nevyrastá v sociálne znevýhodnenom prostredí, nie je dôvod, aby si základné zručnosti čítania a písania osvojil neskôr.
„Zároveň je potrebné dodať, že ak učiteľ zistí, že žiak má ťažkosti s osvojovaním si základných zručností, môže prostredníctvom podporných opatrení individuálne upraviť tempo či spôsob vzdelávania – napríklad presunúť osvojenie niektorých písmen do vyššieho ročníka,“ ozrejmila.
Podľa Krivosudskej vzdelávanie v cykloch umožnilo aj väčšiu flexibilitu, a tak škola, ktorá má vyšší počet žiakov so zdravotným či iným znevýhodnením, tomu vie prispôsobiť svoje učebné osnovy.
Dopĺňa však, že ide o možnosť, ktorú reforma priniesla, no neaplikuje sa plošne vo všetkých školách ani triedach. „U nás v škole na konci prvého ročníka vedia čítať a písať takmer všetci žiaci,“ konštatuje riaditeľka zo Serede.
„Rodičovské obavy chápeme a berieme ich vážne,“ potvrdilo redakcii ministerstvo školstva. Preto podľa rezortu kurikulárne zmeny zavádzajú postupne a sú sprevádzané overovaním.
Ako odbor komunikácie a marketingu spresňuje, žiaci sa budú učiť čítať a písať v prvom ročníku tak ako doteraz. Iba žiakom, ktorým bránia objektívne prekážky (napríklad neovládajú vyučovací jazyk), sa umožní predĺženie času na zvládnutie týchto cieľov.
„Pri deťoch, ktoré prichádzajú z rodín, kde používajú iný ako slovenský jazyk, sa môže učiteľ v prvom ročníku venovať viac upevneniu znalosti jazyka,“ vysvetľuje rezort. Vzdelávacie ciele, ktoré sa z ročníkov presunuli na vzdelávacie cykly, dávajú podľa rezortu školám väčší priestor prispôsobiť sa tempu detí, ktoré ich navštevujú.
Nadaným žiakom, naopak, môžu napríklad už v prvom ročníku ponúknuť úlohy s textom, ktoré by ich inak čakali až vo vyššom ročníku. „Naučiť sa čítať je jasný cieľ a nemení sa. Čo sa mení, je cesta k tomuto cieľu,“ dodáva ministerstvo.
Reforma podľa rezortu vychádza z poznatkov o tom, ako sa deti skutočne učia. Tie podľa neho ukazujú, že keď má dieťa dostatok priestoru na jazykovú hru, na prácu s príbehom, na budovanie porozumenia predtým, než sa pustí do techniky čítania, výsledok je pevnejší a trvalejší.
Testovanie nového systému
Ako približuje riaditeľka Krivosudská, základná škola v Seredi je jednou z tých, kde žiaci učiaci sa novým spôsobom sú momentálne už tretiaci a čaká ich kritériové testovanie žiakov na konci prvého cyklu [takzvané CRT3 2026, pozn. red.].
„Testovanie sa uskutoční na vybraných školách v období od 27. apríla do 5. júna 2026, pričom konkrétny termín realizácie si školy môžu zvoliť podľa svojich organizačných možností,“ opísal rezort školstva.
Do testovania bude zapojených 237 základných škôl z celého Slovenska. Očakáva sa účasť viac ako šesťtisíc žiakov tretích ročníkov, z toho približne 900 žiakov zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Túto novú formu monitorovania či hodnotenia vo vzdelávaní zavádza Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM) v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR.
„U nás na škole bude testovanie prebiehať v troch triedach približne v polovici mája, potrvá dva dni a NIVaM bude testovať matematickú, čitateľskú a jazykovú gramotnosť žiakov,“ priblížila Krivosudská.
Aby bolo možné relevantne posúdiť, či je tento nový spôsob vzdelávania účinný, do testovania sa zapoja aj školy, ktoré ešte reformu nezaviedli.
„Štát zavádza kritériové testy, ktoré nie sú o ‚známkovaní‘, ale o zisťovaní, či dieťa dosiahlo stanovené vedomosti v danom cykle,“ ozrejmuje riaditeľka Mračková z Martina.
Riaditeľka zo Serede zase spresňuje, že kritériové testy porovnávajú výkon žiaka s vopred určeným štandardom, nie s výkonom ostatných žiakov. „Znamená to, že sa zameriavajú na individuálny výkon žiaka, jeho silné a slabé stránky,“ dodáva riaditeľka.
Cieľom je podľa nej získať spätnú väzbu o tom, čo dieťa ovláda a kde potrebuje podporu. Výsledky majú pomôcť učiteľom lepšie nastaviť vyučovanie a identifikovať oblasti, v ktorých je potrebné žiakov viac rozvíjať.
Krivosudská hovorí, že súčasťou celého procesu budú aj dotazníky, ktoré budú vypĺňať učitelia, rodičia i samotní žiaci. Tie majú doplniť pohľad na priebeh vzdelávania a pomôcť lepšie vyhodnotiť nastavenie procesov v praxi. Vďaka tomuto systému bude podľa Mračkovej jasnejšie, v čom má dieťa medzery a kde potrebuje podporu, namiesto toho, aby sa len „naháňali známky“.
Ako riaditeľka z Martina prízvukuje, rodičia by si mali uvedomiť, že dieťa sa pri vstupe do školy so známkou zatiaľ nestretlo, na čom je postavené slovné hodnotenie.
„Naše deti čaká testovanie budúci týždeň, čiže neviem ešte úplne zhodnotiť či tento spôsob bol dobrý,“ konštatuje Mračková. Už teraz však na základe troch rokov vedia podľa nej zhodnotiť, že zmena bola potrebná.
Druhú časť škôl čaká reforma od septembra
Ministerstvo školstva spresnilo, že doposiaľ sa do procesu kurikulárnych zmien zapojilo 944 základných škôl, čo je takmer polovica všetkých ZŠ na Slovensku.
Ďalšiu polovicu čaká prechod na nový štátny vzdelávací systém od budúceho školského roka 2026/2027. V septembri sa teda už všetci prváci začnú učiť po novom.
„Učitelia už dlhšie pracujú na sebavzdelávaní k novej reforme. Od októbra 2025 navštevujú základné školy, na ktorých už v plnom prúde prebieha,“ vraví pre Štandard Krzysztof Siwiec, riaditeľ ZŠ Komenského v Senici, ktorá na nový program nastupuje od nového školského roka.
Učitelia podľa neho chodia na náčuvy do iných škôl, komunikujú s pedagógmi, ktorí v reforme už pracujú. Navštevujú aj školenia a metodické dni týkajúce sa reformy. „V škole už spoločne pracujú na svojich nových učebných osnovách,“ opísal.
Ako však vraví, negatívom kurikulárnej reformy je počet žiakov v triedach. „Nová reforma pri počte 25 žiakov v triede je veľmi náročná,“ konštatuje Siwiec, ktorý ako ďalší záporný bod uvádza nedostatok učebných pomôcok.
„Škola vie zadovážiť základné školské pomôcky, ale nepostačujú na individuálne potreby každého učiteľa,“ tvrdí riaditeľ senickej ZŠ. Učitelia si podľa neho vyrábajú a zháňajú učebné pomôcky vo vlastnej réžii.
Takisto by sa podľa riaditeľa malo začať s informovaním rodičov o tom, čo kurikulárna reforma prináša. „Pretože podstatou reformy je preniesť učenie na žiaka,“ mieni Siwiec.
Učebnice stále nie sú isté
Podľa rezortu školstva bolo verejné obstarávanie na nové učebnice na potreby kurikulárnej reformy nastavené formou otvoreného dynamického nákupného systému, ktorý umožňuje zapojenie všetkých vydavateľov za rovnakých podmienok.
Ministerstvo tvrdí, že obstarávanie učebníc je ukončené a školy mali k dispozícii potrebné informácie. Pripúšťa však, že proces aktuálne posudzuje Úrad pre verejné obstarávanie, čo ho môže predĺžiť.
Ak školy evidujú, že im v systéme objednávania cez portál nejaká učebnica chýba, s najväčšou pravdepodobnosťou takáto publikácia ešte nemá schválenú doložku. Ako spomenul na tlačovej konferencii minister školstva Tomáš Drucker (Hlas), ak ju bude mať, tak nie je problém, aby takú učebnicu školy dostali.
„Sme na konci verejného obstarávania. Školy potrebujú tie učebnice do konca augusta mať a budú ich mať,“ prízvukoval Drucker.
Reforma tak sľubuje modernejšie vzdelávanie, no otázkou zostáva, ako na ňu budú školy pripravené v praxi.