Ak diplomacia zlyhá a k slovu sa dostávajú zbrane, na opätovné nastolenie dialógu je nutné poznať motívy zúčastnených aktérov. V ostatných štyroch rokoch sa táto potreba objavuje opakovane – od Ukrajiny a Gazy cez Venezuelu a Grónsko až po Irán.

Posledné tri konflikty nasledovali krátko po sebe a spájajú ich aktuálnosť, rýchly spád aj to, že v nich hrajú hlavnú rolu Spojené štáty – svetová veľmoc číslo jeden.

Hoci zahraničná politika USA nie je príliš ovplyvnená tým, či vládnu republikáni alebo demokrati, súčasná asertivita, ktorá miestami prerastá do otvorenej agresivity, evidentne súvisí s návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu. Tam, kde iní presadzovali americké záujmy postupne a v skrytosti, čo má takisto mnoho negatív, pôsobí súčasný americký prezident ako buldozér.

Okrem toho je však Trump aj nevyspytateľný element, ktorý dokáže v priebehu hodín produkovať protichodné vyjadrenia. Práve preto sú skutočné motivácie Spojených štátov v jednotlivých konfliktoch predmetom špekulácií a debát.