Friedrich Merz pred kamerami zosmiešnil ženu s rakovinou v konečnom štádiu, pretože si na podujatí v radnici dovolila položiť nesprávnu otázku. Na začiatku svojho vystúpenia žena pozvala kancelára na vlastný pohreb. Dodala, že si to nemôže dovoliť. Potom sa opýtala, ako je možné, že v rámci reformy zdravotného poistenia sa už plánujú ďalšie škrty v skríningu rakoviny, ktorý zachraňuje životy, zatiaľ čo vláda sa len nedávno pokúsila sama sebe masívne zvýšiť platy. Prečo sa šetrilo na obyčajných ľuďoch, ale nie na tých, ktorí sú pri moci?
Dobrá otázka položená za dramatických okolností.
Pre kancelára to mohol byť skvelý moment, aby ukázal ľudskú slušnosť a spojenie s bežnými občanmi. Otvorený cieľ pre niekoho, kto má empatiu a cit pre starosti ľudí. Namiesto toho sa to zmenilo na katastrofu.
Merz nepovedal ani slovo o zdravotnom stave viditeľne nervóznej občianky, ktorá pozbierala všetku odvahu, aby vyjadrila svoj hnev. Namiesto toho ženu päťkrát po sebe poučil, že „v žiadnom prípade“ neexistoval plán na zvýšenie platov v štátnej správe. „V žiadnom prípade!“
V skutočnosti mala žena pravdu. Len vďaka odmeranému zásahu ministra vnútra za CSU Alexandra Dobrindta sa platy politikov nezvýšili. Takže áno, bolo to plánované a informovali o tom všetky médiá.
Ale to nie je podstatné.
Test empatie
V tomto vzácnom televíznom okamihu mohli občania vidieť niečo úplne iné: kancelára, ktorý tvárou v tvár umierajúcej žene nebol schopný ponúknuť ani jediné súcitné slovo, vyjadrenie ľútosti alebo ponuku pomoci skôr, ako sa začal venovať podstate problému. Nepodarilo sa mu ani jedno, ani druhé. Tá žena ho pozvala na svoj vlastný pohreb. V odpovedi sa jej dostalo hrubého a agresívneho poučenia zhora.
Odvtedy sa v médiách zniesla kritika na Merzov nedostatok empatie. Údajne počúva len veľmi úzky okruh dôverníkov. Odborník na komunikáciu medzi nimi podľa všetkého nie je. Hovoriť len o katastrofe v oblasti vzťahov s verejnosťou však nestačí a nevystihuje to dramatickosť situácie.
Friedrich Merz, ktorý je teraz už rok vo funkcii kancelára, rád vysvetľuje svet iným, ale sám mu už zrejme nerozumie. Britský Guardian to nazýva Merzsplaining, hoci by sa to dalo jednoducho opísať aj ako sebavedomie človeka, ktorý stratil kontakt s obyčajnými ľuďmi.
Hroziaca vládna kríza
V Berlíne sa už dlho hovorí s obavami o hroziacej vládnej kríze vzhľadom na nefunkčné vzťahy medzi CDU a jej koaličným partnerom SPD. Zatiaľ čo Merz označuje spoluprácu so sociálnymi demokratmi za „bezalternatívnu“ a odmieta dokonca uvažovať o iných možnostiach vládnutia, o rôznych scenároch sa už celkom otvorene a prostredníctvom médií nahlas diskutuje. Možnosti siahajú od nahradenia Merza možno Markusom Söderom z CSU až po využitie hlasovania o nedôvere v Bundestagu na uvoľnenie cesty alebo úplné rozbitie koalície s SPD a vytvorenie menšinovej vlády.
Osobnosti ako vplyvný poslanec a dlhoročný Merzov dôverník Christian von Stetten teraz otvorene a so zjavným rozčarovaním hovoria, že neveria, že súčasná vláda môže prežiť nasledujúce štyri roky do konca volebného obdobia. Vzhľadom na paralýzu vlády si podľa neho musia poslanci CDU položiť otázku, či sa im vôbec oplatí cestovať do Berlína na týždňovú parlamentnú schôdzu.
Von Stettenov rozhovor dopadol na Berlín ako bomba. Predsedá parlamentnej skupine pre malé a stredné podniky v rámci parlamentnej strany, a tak zastupuje hlas podnikateľov a živnostníkov v CDU. Sklamanie je tam hlboké. Toľko ohlasovaná „jeseň reforiem“, ktorú Merz sľuboval na jeseň 2025, nikdy neprišla.
Okrem zadlžovania sa toho veľa nestalo. Plánovaná reforma zdravotného poistenia bude drahá najmä pre rodiny. SPD, menší koaličný partner, považuje daňovú reformu za výzvu požadovať vyššie dane pre najlepšie zarábajúcich, hoci práve to bolo v koaličnej dohode vylúčené. Energetická politika sa nikam neposúva. Sľubovaný obrat v oblasti migrácie a reforma systému sociálnych dávok sú vraj len novými nálepkami pre tie isté staré politiky.
Treba poznamenať, že ide o kritiku z vlastných radov strany, nie od jej politických oponentov. Medzi členmi CDU je hnev na kancelára, ktorý necháva svojho menšieho koaličného partnera diktovať viac politiku v celej krajine.
Cena za státie na mieste
V Nemecku, ktoré Friedrich Merz buď ignoruje, alebo odmieta vidieť, sa zlé správy stále hromadia.
Samotný Merz dovolil sebavedomému vicekancelárovi Larsovi Klingbeilovi, aby ho zahnal do kúta, a celkom zjavne sa neodvažuje robiť rozhodnutia proti svojmu koaličnému partnerovi zo strachu, že by sa vláda mohla rozpadnúť. Chce zostať kancelárom za každú cenu. Aj keby ho to malo stáť stranu, dôveryhodnosť alebo krajinu. Výsledkom v Nemecku je predovšetkým jedno: paralýza. Nič sa nerozhodlo, nič sa nezmenilo a pokračovanie v doterajšom postupe len prehlbuje krízu Nemecka.
Hospodárska situácia je pritom taká zúfalá, že každý mesiac podá žiadosť o vyhlásenie platobnej neschopnosti 1 500 podnikov. Počas Merzovho pôsobenia vo funkcii predsedu CDU sa sila AfD viac ako zdvojnásobila, hoci do funkcie nastúpil so sebavedomým vyhlásením, že ju chce „znížiť na polovicu“. CDU stráca v prieskumoch každý týždeň pôdu pod nohami, a to aj v dobre naladených prieskumných inštitútoch, a s aktuálnou pozíciou 22 až 23 percent sa nebezpečne približuje k hranici 20 percent, zatiaľ čo AfD, ktorá má v súčasnosti 28 percent v celoštátnom meradle, smeruje k 30 percentám.
Zároveň sa tento rok ešte uskutočnia krajinské a komunálne voľby, čo neustále zvyšuje nervozitu v radoch CDU. S akým posolstvom sa majú miestni agitátori obrátiť na voličov, aby získali ich dôveru? Pod Merzovým vedením CDU predovšetkým premrhala dôveryhodnosť počas jediného roka vo vláde. Strana, ktorá sa kedysi zasadzovala za zdravé financie a za presadzovanie práva a poriadku, zlyhala vo svojich kľúčových oblastiach kompetencií v podobe historického dlhu a prudko rastúcej násilnej kriminality. Porušila takmer všetky predvolebné sľuby, ktoré Merz osobne dal.
V súlade s tým sa kancelár v nedávnom prieskume inštitútu pre prieskum verejnej mienky INSA umiestnil až na 20. mieste z 20 popredných politikov krajiny, zatiaľ čo inštitút Forsa uvádza, že takmer 80 percent Nemcov je z neho sklamaných.
Keď sa školská trieda stane diplomatickým incidentom
A potom sa na otvorenej scéne – či skôr počas banálnej školskej návštevy pred tínedžermi – pustil aj do boja s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, keď z triedy dal svetu najavo, že najväčšieho partnera NATO považuje za neschopného a domnieva sa, že sa necháva „ponižovať“ v Iráne. Merzovo vysvetľovanie v najlepšej forme. Trump reaguje predvídateľne a impulzívne – hrozbami stiahnutia amerických vojsk z Nemecka a obnovením ciel na vozidlá na 25 percent.
Merz chce byť štátnikom. Zahraničnopolitická úloha ho baví. Teraz, mimochodom, ničí už aj tak napäté vzťahy Nemecka s USA.
Nikdy predtým sa úradujúci kancelár na verejnosti tak rýchlo neznevážil ani tak rýchlo nepremrhal priazeň svojich voličov a najvernejších stúpencov. Najviac iritujúce je, že si to sám takmer nevšíma a zdá sa, že je presvedčený predovšetkým o jednej veci: o sebe samom.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.