Mimoriadny deficit zrážok počas posledných piatich mesiacov znamenal pre celé územie Slovenska klimatologické a pôdne sucho, ktoré podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) postihlo 38,7 percenta územia Slovenska.
Po najsuchšom apríli, keď Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) oznámil, že takýto nízky úhrn zrážok zaznamenali meteorológovia naposledy pred 145 rokmi, prichádza na mnohých územiach dážď, ktorý SHMÚ avizuje na nasledujúce dni.
Podľa ústavu budú postupne na viacerých miestach Slovenska občasný dážď alebo prehánky, ojedinele búrky. „Predpokladané množstvo zrážok: do 15 milimetrov zrážok, pri búrkach ojedinele do 30 milimetrov,“ uvádza SHMÚ.
Hydrometeorológovia informujú, že hoci bude máj daždivejší než apríl, stále zostane pod dlhodobým priemerom zrážok.
Odborníci na pôdu, lesy a vodné zdroje upozorňujú, že kým nebude väčšie množstvo zrážok a situácia so suchom sa nezmení, problémy sa budú zhoršovať. Extrémne pôdne sucho spôsobilo ťažkosti poľnohospodárom, farmárom či lesníkom z dôvodu vyššieho rizika lesných požiarov.
Podľa hovorkyne Jany Holéciovej z SPPK budú teraz pre množstvo a kvalitu úrody rozhodujúce nasledujúce dva týždne.
„Pokiaľ prídu zrážky v dostatočnom množstve a nebudú mať charakter prívalových dažďov, výrazný deficit vlahy by mohli zmierniť, a tým by podporili rast plodín a krmovín pre zvieratá,“ spresňuje pre Štandard Holéciová.
Ako redakciu informoval Maroš Turňa, meteorológ a klimatológ špecialista z odboru Klimatologickej služby SHMÚ, aktuálna situácia so suchom je veľmi vážna: „Na niektorých miestach spadlo za obdobie december 2025 až apríl 2026 len 30 až 40 percent zrážok, čo je v podstate len jedna tretina zrážok z množstva, ktoré by malo v daných regiónoch spadnúť.“
Odborník z SHMÚ upozorňuje, že aktuálne je výrazné až extrémne sucho už na približne polovici územia.
Za aktuálnym suchom podľa neho stojí najmä dlhodobá prítomnosť tlakovej výše nad strednou Európou, ktorá blokovala výraznejšie zrážky. Situáciu zhoršil aj nedostatok snehu počas zimy, a tým aj chýbajúca vlaha z topiacej sa snehovej pokrývky.
SHMÚ zároveň eviduje vo viacerých okresoch na juhu Slovenska ťažké až extrémne poškodenie suchom s odhadovanými stratami na úrode presahujúcimi 40 percent.
„V posledných desiatich rokoch pozorujeme častejší výskyt výrazného až extrémneho sucha. Do budúcnosti sa predpokladá, že táto situácia sa ešte zhorší a aj z dôvodu vyšších teplôt a vyššieho výparu bude sucho výraznejšie a plošne zasiahne čoraz väčšie oblasti,“ dodáva Turňa z SHMÚ.
Extrémne pôdne sucho ničí úrodu
SPPK vyhodnotila mimoriadny monitoring sucha, ktorý pripravila z informácií od svojich regionálnych komôr naprieč celým Slovenskom. Aktuálne sucho je podľa Holéciovej výraznejšie než v rovnakom období minulého roka a za posledných sedem rokov (2019 až 2026), keďže napríklad v roku 2020 bolo extrémnym suchom zasiahnutých 22,7 percenta územia SR.
„Evidujeme prudký nárast sucha v posledných troch týždňoch a aj v posledných dňoch, čo je podporené vysokými dennými teplotami, výparom vody z pôdy a veterným počasím,“ ozrejmuje hovorkyňa SPPK.
Sucho podľa komory nepriaznivo vplýva na všetky plodiny, ktoré sa na Slovensku pestujú, ako ozimná repka, oziminy, jariny, zelenina, zemiaky, aj na ovocné sady a vinohrady.
Holéciová spresňuje, že porasty sú nižšie, ich rast sa spomaľuje a koreňový systém je slabý. „Plodiny, ktoré sa sejú, idú do výrazne presušenej pôdy, a tak musia poľnohospodári intenzívne zavlažovať, pokiaľ majú k dispozícii vodný zdroj a závlahové sústavy,“ opísala.
Ako Holéciová upozorňuje, sucho sa neprejavuje len na poľných plodinách, ale aj v rámci chovu hospodárskych zvierat: „Niektorí chovatelia sú nútení držať zvieratá v maštaliach a kŕmiť ich pod strechou, nie v prírode.“
Rezervy krmív sa im podľa nej z tohto dôvodu rýchlo míňajú. „Chovatelia si nespomínajú, že by v rovnakom čase v minulosti nemali zvieratá na paši,“ zdôrazňuje hovorkyňa SPPK. Momentálny stav trvalých trávnych porastov však neumožňuje efektívne spásanie hospodárskych zvieratami.
Pestovatelia, ktorí pozbierali prvé senáže raže, hovoria podľa nej až o 20- či 30-percentnom výpadku objemu krmovín. Suchom sú poznačené aj viacročné krmoviny.
Slovensko potrebuje nové nádrže
V súvislosti s aktuálne suchým obdobím evidujú aj vodohospodári v povodiach znížený prietok do nádrží, ktoré sa v nich nachádzajú. „Najviac sa to odzrkadľuje na Vodnej stavbe Veľká Domaša, Liptovská Mara, no stále sú ich hladiny v rámci manipulačného poriadku,“ reaguje pre Štandard Marián Bocák, hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP).
Spresnil, že účelom vodných stavieb je akumulovať vodu v čase prebytku, aby následne v čase nedostatku mohli dotovať vodné toky, život v nich a potreby užívateľov pod nimi.
„Pre naďalej pretrvávajúce suché obdobia je potrebné budovať nové viacúčelové vodné stavby, ktoré budú akumulovať vodu a budú mať aj ďalšie funkcie (protipovodňová, vodárenská či energetická),“ mieni Bocák z SVP.
Štandard zaujímalo aj to, či niekde hrozia obmedzenia dodávok pitnej vody, ak by extrémne sucho pretrvávalo na Slovensku aj naďalej.
Podľa Bocáka je stále dostatok vody v nádržiach na zabezpečenie dodávok vody. „V prípade núdze by sa mohlo dočasne obmedziť dodávanie vody na iné ako pitné účely,“ podotkol hovorca s tým, že by to znamenalo obmedzenie pre energetiku, priemysel a podobne. Dodal však, že ide o krajné riešenie, ktoré nateraz nehrozí.
Slovensko však nečelí len suchu, ale aj riziku prívalových povodní. Problémom totiž nie je len nedostatok zrážok, ale aj schopnosť krajiny vodu prirodzene zadržať.
„Povodne nie je možné predpovedať, je možné len zmierňovať ich dôsledky. A to aj správnym hospodárením v krajine – na poliach či lesoch,“ špecifikuje Bocák.
Dobrým spôsobom je podľa neho práve výstavba nádrží na zachytávanie týchto vôd, ktoré v čase prebytku akumulujú vodu, aby v čase nedostatku dotovali rieky a zároveň aby chránili územie pred povodňami.
Ako Bocák vraví, väčšina povodní totiž vzniká práve dotekaním vody z okolitého prostredia (lesy, polia) do korýt vodných tokov. Sila povodne podľa neho závisí od množstva zrážok v území a schopnosti pôdy túto vodu prijať.
„Ak je prostredie príliš vyschnuté (a tvrdé), voda nevsakuje do pôdy, ale rovno odtečie,“ dodáva hovorca SVP.
Nielen veľká voda, ale aj požiare
Aktuálne možno konštatovať, že riziko lesných požiarov je v dôsledku sucha v porovnaní s minulými rokmi výrazne vyššie, ozrejmila Štandardu Laura Tettingerová z internej a externej komunikácie Lesov SR.
„Dôvodom sú najmä rastúce teploty, dlhodobý deficit pôdnej vlahy a vysušená vegetácia,“ vymenovala.
Štátny podnik eviduje už teraz v porovnaní s predchádzajúcim obdobím mierne zvýšený počet požiarov. V posledných dňoch podľa hovorkyne pribúdajú požiare suchej trávy, krovín aj lesných porastov. „Suché lístie a nízka vlhkosť drevnej hmoty vytvárajú podmienky na veľmi rýchle šírenie ohňa, pričom významným faktorom je aj vietor, ktorý napomáha prenos iskier,“ dodáva Tettingerová.
Zároveň poukázala na potrebu opatrnosti, keďže oheň sa v takýchto podmienkach dokáže veľmi rýchlo vymknúť spod kontroly a spôsobiť škody na majetku, životnom prostredí, ale môže aj ohroziť ľudské životy.
Momentálne sucho a dlhodobý nedostatok zrážok výrazne oslabujú lesné porasty prakticky na celom území Slovenska. „Prejavuje sa to zníženou vitalitou stromov, nižšími prírastkami drevnej hmoty, ale aj poruchami vo výžive drevín, čo následne vedie k oslabeniu ich prirodzenej obranyschopnosti voči škodcom a chorobám,“ špecifikuje Tettingerová.
Najcitlivejšie sú podľa nej najmä mladé porasty založené v roku výsadby, pri ktorých má poškodenie často veľmi rýchly a akútny priebeh. Nedostatok vlahy sa prejavuje vädnutím letorastov, stratou asimilačných orgánov či postupným usychaním stromov.
Oslabené porasty sa potom podľa hovorkyne stávajú náchylnejšie napríklad na napadnutie podkôrnym hmyzom.
„Medzi odolnejšie dreviny patria najmä listnaté druhy a jedľa biela, ktoré disponujú hlbším koreňovým systémom a dokážu efektívnejšie čerpať vodu z hlbších vrstiev pôdy,“ vysvetľuje Tettingerová s tým, že, naopak, plytšie koreniace dreviny reagujú na deficit vlahy výrazne citlivejšie.
Hovorkyňa Lesov SR vysvetlila, že klimatická zmena už dnes zásadným spôsobom ovplyvňuje slovenské lesy a ich zdravotný stav. Dlhodobé obdobia sucha, zmena rozloženia zrážok a rast priemerných teplôt spôsobujú podľa nej permanentný stres lesných ekosystémov.
„Lesné porasty reagujú na nedostatok vlahy s určitým časovým odstupom, no následky sú čoraz viditeľnejšie,“ varuje s tým, že klimatická zmena postupne mení druhové zloženie aj stabilitu lesov.
Aj preto je podľa nej potrebné meniť prístup k obhospodarovaniu lesov. „Lesy SR sa dlhodobo zameriavajú na podporu odolnejších drevín, pestovanie druhovo a vekovo pestrejších porastov a uplatňovanie prírode blízkych foriem hospodárenia,“ objasňuje Tettingerová.
Cieľom je podľa nej vytvárať stabilné, odolné a funkčné lesy, ktoré budú schopné lepšie reagovať na meniace sa klimatické podmienky.