Peniaze na lesy aj služby pre verejnosť
Financie majú smerovať najmä na takzvané neproduktívne činnosti v lesoch. Patrí medzi ne výchova mladých porastov, prebierky, zdravotné zásahy, vodozádržné opatrenia či budovanie drobnej infraštruktúry pre verejnosť, napríklad prístreškov alebo turistických prvkov. Podmienkou podpory je hospodárenie v súlade s programom starostlivosti o lesy a princípmi prírode blízkeho obhospodarovania.
Predstavitelia neštátnych vlastníkov tvrdia, že práve podobné opatrenia pomáhajú udržiavať lesy v stave, ktorý od nich očakáva verejnosť. „Ľudia chcú druhovo zmiešané, zelené a zdravé lesy, do ktorých môžu chodiť oddychovať, zbierať huby alebo tráviť voľný čas,“ uviedol Milan Ovseník z Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.
Organizácia zastrešuje pozemkové spoločenstvá hospodáriace na viac ako 750-tisíc hektároch lesa. Ovseník pripomenul, že podpora podobného typu funguje od roku 2017 a postupne sa stala stabilnou súčasťou systému financovania lesného hospodárstva. „Nie je to jednorazová súťaž projektov. Je to systém, ktorý umožňuje postupne dostať podporu k väčšine obhospodarovateľov,“ zdôraznil.
Podľa Pavla Tomu sa schéma za posledné roky výrazne rozšírila. Kým v roku 2017 predstavovala úroveň podpory približne 2,1 milióna eur, v posledných rokoch sa pohybovala medzi šiestimi a ôsmimi miliónmi eur ročne. Tento rok štát vyčlenil sedem miliónov eur. „Je vidieť, že vláda podporuje lesné hospodárstvo a obhospodarovateľov lesov,“ povedal Toma.
Ministerstvo výzvu otvorí od 15. mája do 30. júna. Mohla by sa dotknúť približne 400-tisíc hektárov lesov. Ročne o podporu žiada približne 250 až 300 subjektov, pričom zamietnutých býva len minimum žiadostí.
Sucho a voda ako nové priority
Významnou témou konferencie boli aj klimatické zmeny a sucho. Diskusia sa sústredila najmä na vodozádržné opatrenia v krajine. Ovseník upozornil, že vlastníci lesov už dnes v teréne vidia dôsledky vysušovania pôdy. Financie z výzvy síce nie sú účelovo viazané iba na vodné projekty, no môžu sa použiť aj na budovanie hrádzok či drobné zásahy na zadržiavanie vody.
„Obhospodarovatelia v regiónoch veľmi dobre vidia, kde sa pôda vysušuje a kde treba zasiahnuť. Ak je tam potreba, používajú tieto financie aj na vodozádržné opatrenia,“ povedal Ovseník.
Minister Takáč zároveň avizoval, že rezort pripravuje aj samostatné výzvy zamerané priamo na zadržiavanie vody v krajine. Spomenul tiež možné investície do obnovy hydromelioračných systémov formou partnerstva štátu a súkromného sektora, takzvaného PPP projektu. „Vodu musíme zadržať v krajine a začať ju využívať aj na poľnohospodársku činnosť,“ uviedol.
Konferencia sa dotkla aj zdravotného stavu slovenských lesov, keďže je známe, že sa v lesoch šíri invázna huba „Chalara fraxinea“, ktorá poškodzuje jasene. Podľa Pavla Tomu je situácia vážna a pripomína vývoj, ktorý v minulosti postihol bresty. „Môže dôjsť k výraznému zníženiu zastúpenia jaseňa v slovenských lesoch,“ skonštatoval.
Riešením je podľa odborníkov najmä včasné odstraňovanie napadnutých stromov. Ovseník v tejto súvislosti varoval pred zdĺhavými administratívnymi procesmi, najmä v chránených územiach. „Pri inváznych ochoreniach nepomôže nič iné ako chirurgický rez, čo je odstránenie napadnutého stromu. Ak budeme zásahy odkladať, môžeme prísť o celé zdravé ekosystémy,“ upozornil.
Tlačová konferencia tak ukázala dve paralelné línie aktuálnej lesníckej politiky: na jednej strane pokračovanie finančnej podpory pre vlastníkov lesov, na druhej rastúci tlak klimatických zmien a biologických hrozieb. Rezort aj vlastníci sa pritom zhodujú, že bez dlhodobej podpory a pružnejších pravidiel bude udržanie stability slovenských lesov čoraz náročnejšie.
