Slovenské školy majú techniku aj digitálne nástroje, no podľa Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI) sa v triedach stále učí prevažne po starom.
Štátne metodické materiály hovoria o tom, že digitálne technológie majú podporovať aktívne učenie, kritické myslenie či riešenie problémov. ŠŠI však zistila, že technológie sa v školách často využívajú na nedostatočnej úrovni.
Slovenské základné školy podľa nej nepadajú na nedostatku digitálnej techniky, ale na spôsobe vyučovania.
Inštitúcia vykonávala inšpekciu za školský rok 2024/2025 v 78 základných školách dovedna s takmer 21-tisíc žiakmi, ktorých vyučovalo 1 792 učiteľov a vychovávateľov. Prieskum ukázal, že školy majú v 90 percentách dostatočné materiálno-technické vybavenie vrátane digitálnych nástrojov, ako sú počítače, tablety, notebooky, interaktívne tabule či iná zobrazovacia techniku. Učitelia ich však v praxi pri výučbe málo využívajú.
„Pomôcky, technológie a interaktívne prvky neboli začleňované do výučby tak, aby podporovali činnostné učenie a rozvoj samostatnosti žiakov pri získavaní poznatkov,“ ozrejmuje inšpekcia.
Digitálne technológie sa podľa nej na školách využívajú len na tretine vyučovacích hodín, a to napriek tomu, že sa pedagogický zbor zúčastňuje alebo zúčastnil na vzdelávaniach v oblasti digitálnych technológií.
Problémom slovenského školstva teda nie je nedostatok techniky, ale to, ako sa používa.
„Technológie slúžia primárne na pasívnu prezentáciu učiva,“ spresňuje inšpekcia. Podľa zistených odpovedí z učiteľských radov zistila, že takmer všetky školy majú funkčnú techniku a internet na veľmi dobrej úrovni.
Kvalitný internet nemá 12,8 percenta z oslovených škôl a takmer 18 percent nemá zariadenia na dištančné vzdelávanie.
Inšpektori preto odporúčajú profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov smerovať najmä na zmysluplné využívanie digitálnych technológií vo vyučovacom procese. „U žiakov na rozvíjanie kritického myslenia, schopnosti vyhodnocovať informácie a tvoriť digitálny obsah – a nie iba na prezentáciu preberaného učiva,“ prízvukujú.
Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR pre Štandard potvrdzuje, že školy dnes majú lepšie technické vybavenie než v minulosti, ale samotná technika nestačí. „Našou prioritou dnes nie je len nákup techniky, ale jej efektívne využívanie v praxi,“ mieni rezort.
Kľúčové podľa neho je, aby sa menil spôsob vyučovania, pričom technológie majú podporovať aktívne učenie, nielen prezentovanie učiva. Preto sa ministerstvo sústreďuje na kurikulárnu reformu a najmä na podporu učiteľov v oblasti vzdelávania a mentoringu.
Súčasťou sú aj regionálne centrá podpory učiteľov, kde je podľa rezortu digitálna transformácia jednou z priorít. „Zároveň platí, že technológie majú byť vyváženou súčasťou vyučovania – ich cieľom je pomáhať, nie nahrádzať samotný vzdelávací proces,“ pripomína rezort.
Keď informatiku neučí informatik
ŠŠI v rozsiahlych materiáloch zo svojho výskumu poukazuje aj na to, že kvalifikovaní učitelia neučia na školách to, čo vyštudovali. Významná časť vyučovania na základných školách podľa inštitúcie prebieha neodborne, teda učiteľmi bez príslušnej aprobácie. Podľa správy je odbornosť vyučovania na úrovni približne 85 percent. V dvoch ZŠ dosiahla menej ako 70 percent.
„Na túto skutočnosť ŠŠI upozornila zriaďovateľov škôl a zároveň bolo zaslané oznámenie MŠVVaM SR z dôvodu nezabezpečenia adekvátnej odbornosti vyučovania v týchto subjektoch,“ spresňuje inšpekcia.
Problémom je najmä vyučovací predmet informatika. „Kľúčovou bariérou je kriticky nízka odbornosť výučby informatiky na 1. stupni,“ informujú inšpektori, pričom prízvukujú, že práve tento predmet je prioritný v dnešnej dobe.
„Má žiakov naučiť logicky myslieť, riešiť problémy, tvoriť algoritmy, pracovať s informáciami a efektívne komunikovať v digitálnom svete,“ vysvetľujú.
Tento predmet zásadný pre 21. storočie sa podľa zistení ŠŠI v mnohých školách vyučuje úplne neodborne, pričom odbornosť výučby dosahuje len 35 percent na prvom stupni a 53,4 percenta na druhom stupni.
Štátna školská inšpekcia uvádza, že takmer 80 percent kontrolovaných škôl má odborné učebne informatiky a technické zázemie na rozvoj digitálnych zručností žiakov.
„Zistenia o nižšej odbornosti vyučovania, najmä v informatike, vnímame,“ potvrdilo pre Štandard ministerstvo školstva. Riešením je podľa neho kombinácia zvyšovania platov, lepších podmienok a otvárania profesie odborníkom z praxe či flexibilnejšieho doplňujúceho pedagogického štúdia.
„V oblasti informatiky a digitálnych zručností posilňujeme prípravu učiteľov, keďže ide o základnú gramotnosť pre 21. storočie,“ dodáva rezort.
Umelá inteligencia naráža na realitu
Rezort školstva považuje predmet informatiky za kľúčový pri nastávajúcej výučbe s pomocou nástrojov umelej inteligencie (AI).
Ako rezort vraví, súčasťou kurikulárnej reformy je aj systematická podpora využívania AI vo výučbe. Podľa plánov ministerstva sa má stať súčasťou vyučovania od školského roka 2026/2027.
Výskum AI Kompas 2025 od Scio Research, realizovaný na vzorke viac ako 6 700 respondentov z Česka a zo Slovenska, do ktorého boli okrem žiakov a rodičov zapojení aj učitelia zo základných a stredných škôl, ukázal, že AI nástroje pri vyučovaní využíva približne štvrtina slovenských učiteľov.
AI školenia podľa výskumu absolvovalo len 28 percent pedagogických zamestnancov. Zároveň z neho vyplýva, že slovenskí učitelia využívajú umelú inteligenciu najmä na prípravu materiálov a plánovanie výučby, no len zriedka priamo pri práci so žiakmi (26 percent).
V dotazníku sa objavila aj otázka, odkiaľ učitelia čerpajú informácie o AI. Až 67 percent uviedlo, že z internetu, 41 percent označilo ako hlavný zdroj diskusie s kolegami a viac než 24 percent čerpá zo sociálnych médií alebo školení.
„Výskum ukázal, že najvýraznejšími rizikami, ktoré riaditelia škôl, učitelia a rodičia v Česku a na Slovensku vnímajú v súvislosti so zavádzaním umelej inteligencie do vzdelávania, sú nedostatočná kontrola nad obsahom poskytovaným AI a riziko chýb v jej výstupoch,“ spomína sa v správe.
Ďalšou obavou je aj strata osobného kontaktu medzi učiteľmi a žiakmi. Skeptický postoj pedagógov však nevyplýva z väčších obáv z rizík, ale skôr z nedostatku informácií a metodickej podpory.
Ako pre Štandard reaguje odbor komunikácie a marketingu rezortu školstva, z tohto dôvodu zavádzajú systémovú podporu v podobe školských digitálnych koordinátorov, poskytovaní licencií, metodík a priestoru na podelenie sa s dobrou praxou.
Spolupráce s Google aj OpenAI
Ministerstvo školstva tvrdí, že kladie dôraz na to, aby mali k moderným nástrojom prístup všetky školy bez rozdielu. Rezort tak chce, aby sa AI stala prirodzenou súčasťou moderného vzdelávania.
Z toho dôvodu spustil spoluprácu s veľkým technologickým partnerom – spoločnosťou Google, ktorá zabezpečí pre školy nástroje umelej inteligencie, nové technologické riešenia a podporu rozvoja digitálnych zručností vo vzdelávacom systéme.
Učitelia by k AI nástrojom mali získať prístup do konca roka 2026. Kvalitný a bezpečný nástroj tak budú môcť využívať priamo vo výučbe, pri príprave hodín, tvorbe materiálov či individualizácii výučby.
„Žiaci zároveň získajú príležitosť pracovať s technológiami, ktoré sa bežne využívajú v praxi,“ spresňuje pre Štandard ministerstvo s tým, že školy tak posilnia digitálne zručnosti a pripravia žiakov na prostredie, v ktorom AI zohráva čoraz väčšiu úlohu.
Pedagógovia si budú môcť rozvíjať učiteľské kompetencie aj pomocou programov zameraných na praktické využitie AI vo výučbe.
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) zároveň informoval verejnosť o tom, že rezort začal spoluprácu aj s ďalšou významnou technologickou a výskumnou spoločnosťou.
„Slovensko zabezpečí pre každého jedného učiteľa v základnom a strednom školstve dostupné licencie pre technológiu ChatGPT od spoločnosti OpenAI,“ uviedol Drucker.
Rezort teda nakúpi od spoločnosti licencie na využívanie tohto jazykového modelu pre učiteľov. Četovací nástroj ChatGPT Edu, využívajúci AI, ministerstvo zatiaľ zabezpečilo pre vysoké školy s pedagogickým zameraním, teda pre budúcich učiteľov, v počte 20-tisíc licencií za 1,571 milióna eur.
Čo sa týka počtu učiteľov základných a stredných škôl, pre nich sa plánuje nákup viac ako 80-tisíc licencií. „Licencia bude k dispozícii, a až keď sa bude používať, zaplatíme za ňu,“ spresnil minister školstva s tým, že „za tie licencie, ktoré nebudú využívané, platiť nebudeme“.
Zistenia ŠŠI aj výskumu AI Kompas ukazujú, že slovenské školstvo dnes nestojí pred problémom nedostatku technológií, ale pred otázkou, či dokáže pripraviť učiteľov na ich zmysluplné využívanie. Práve od toho bude závisieť, či sa digitálne nástroje stanú reálnou súčasťou moderného vzdelávania alebo zostanú len drahou výbavou tried.