Strany Hlas aj SNS sa v uplynulých dňoch ozvali s kritikou namierenou voči premiérovi Robertovi Ficovi a Smeru. Každá z nich sa snažila zdôrazňovať vlastnú agendu s cieľom odlíšiť sa od najsilnejšej koaličnej strany.
Ukrajina ako mobilizačná téma
Líder SNS Andrej Danko hovorí o „klamstvách“ Smeru. Podľa neho by sa vôbec nemalo s Kyjevom rokovať o členstve v EÚ, kým trvá vojenský konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. Obáva sa rýchlejšieho vstupu východného suseda do Únie.
„Buď nás klame Blanár, alebo nás klame aj Robert Fico. Ak by Ukrajina bola prijatá predčasne do EÚ, ak by Slovenská republika stratila právo veta alebo by Robert Kaliňák poslal prvých našich vojakov na územie Ukrajiny počas konfliktu, my v tejto vláde musíme skončiť. My musíme skončiť, pretože ja nebudem klamať voličov, ako to dnes robí Smer,“ vyhlásil pred niekoľkými dňami Danko.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) odmietol tvrdenia o klamstve. Zdôraznil, že Smer od začiatku hovorí, že podporuje vstup Ukrajiny do EÚ, ale na základe splnenia všetkých pravidiel, ktoré sú platné pre všetky kandidátske krajiny, a to „bez akýchkoľvek výnimiek či skratiek“. Zopakoval, že musí byť ukončená vojna na Ukrajine. Diskusia o jej pristúpení do EÚ a prípadnej ratifikácii zmluvy o pristúpení nie je podľa ministra reálna ani v tomto volebnom období, ani v najbližších rokoch.
Hlas vsádza na sociálne témy
S vlastnými témami sa ozval aj Hlas. Spoločne so Smerom sa pretekajú, kto z nich je autorom 13. dôchodkov. Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok nakreslil červenú čiaru po tom, čo sa okrajovo zmienil o väčšej adresnosti tohto typu dôchodku podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer).
„Hlas nebude súčasťou takej vlády, ktorá by akokoľvek siahala na 13. dôchodky pre našich seniorov a seniorky. Ak by tu bola takáto nejaká ambícia ešte v tejto vládnej koalícii zadresniť 13. dôchodky, opustíme vládu,“ varoval Šutaj Eštok.
Hlas plánuje aj zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa zo súčasných 830 na 1 000 eur. Tiež matky, ktoré vychovajú štyri a viac detí, by vôbec nemuseli platiť daň z príjmu. Nulová daň pre pracujúce matky bude podľa Šutaja Eštoka jednou z podmienok, ktoré chce strana presadiť, inak bude mať veľký problém podporiť štátny rozpočet.
Premiér Fico povedal, že ho trochu prekvapila nervozita v Hlase. „Trináste dôchodky sú nedotknuteľné, veď my sme ich, preboha, zakotvili do slovenského právneho poriadku. To je vlajková loď strany Smer a my si nepotápame vlastnú vlajkovú loď,“ reagoval s tým, že by privítal, keby sa predstavitelia Hlasu „upokojili“. Dodal, že sa rozprávajú o adresnosti v iných oblastiach. Napríklad pri ľuďoch, ktorí dostávajú sociálne dávky a nepracujú.
Starosti menších partnerov
Pripomeňme, že Smer vo vládnych koalíciách dokázal svojich partnerov doslova „vygumovať“. Po skončení prvej vlády Smeru v roku 2010 vypadlo z veľkej politiky HZDS a SNS sa s veľkými ťažkosťami dostala do parlamentu.
Po tretej vláde Smeru v roku 2020 parlamentný prah neprekročili jeho koaliční partneri Most-Híd a SNS. Štvrtá strana Sieť sa rozpadla krátko po vstupe do vlády v roku 2016.
Ani aktuálne preferencie partnerov Smeru nie sú priaznivé. Hlas mal v aprílovom prieskume agentúry AKO pre televíziu JOJ 24 podporu 8,9 percenta. V porovnaní s voľbami klesol približne o polovicu.
SNS mala v tom istom prieskume 4,9 percenta. V posledných voľbách získala 5,62 percenta hlasov. V porovnaní s voľbami teda stratila pomerne málo. Stále sa však pohybuje na kritickej hranici.
Danko teraz môže ísť po sklamaných voličoch Smeru, ale aj po tých nerozhodnutých. SNS predložila do parlamentu viacero návrhov zákonov, od ktorých si sľubuje posilnenie podpory. Zatiaľ je otázne, kde skončia nominanti SNS vo vláde. Sú nimi ministerka kultúry Martina Šimkovičová a minister životného prostredia Tomáš Taraba. Ten prejavil záujem o vstup do SNS, ktorá mu však nevyhovela. Vyhlásila, že po zlej skúsenosti s odchodom Rudolfa Huliaka bude oveľa opatrnejšia pri prijímaní nových členov do svojich radov.
Danko sa správa racionálne, tvrdí analytik
Politický analytik a niekdajší štátny tajomník rezortu zahraničia Martin Klus považuje Dankovu kritiku adresovanú politikom Smeru už za súčasť predvolebnej kampane, keď sa pokúša využiť protiukrajinský sentiment časti voličov Smeru, ktorých by prípadne rád získal na svoju stranu.
„Obrat, ktorý nastal u Andreja Danka, a to od nekritického podporovateľa premiéra do pozície opozície v koalícii, je viac ako zreteľný a celkom určite súvisí nielen so zvláštnym vyriešením vládnej krízy, keď sa z Rudolfa Huliaka stal minister na ministerstve, ktoré vzniklo na základe požiadavky SNS,“ povedal Klus pre Štandard.
Ako málo pravdepodobné vidí, že by SNS opustila vládu. „SNS si veľmi dobre uvedomuje, že kampaňovať z pozície vládnej strany je už v tejto situácii pre nich omnoho jednoduchšie, ako keby vznikla úradnícka vláda. Prípadne, že by sa išlo do predčasných volieb, pričom by im prischla nálepka tých, ktorí povalili vládu a ktorí spôsobili riziko, že by sa k moci mohla dostať súčasná opozícia,“ mienil analytik.
SNS sa v minulosti po období vlády so Smerom nedokázala dostať do parlamentu. Podľa odborníka je tento scenár teraz nielen možný, ale aj pravdepodobný vzhľadom na to, že preferencie strany sú dlhodobo pod piatimi percentami. „O to viac je aktuálne správanie Andreja Danka racionálne,“ usúdil.
Hlasu nemusia stačiť ani 13. dôchodky
Pokiaľ ide o správanie sa Hlasu pri téme 13. dôchodkov alebo aj ďalších sociálnych témach, Klus poznamenal, že to vyzerá tak, že sa strana snaží odlíšiť od Smeru a pre Hlas ešte nemusí byť neskoro.
„Avšak téma 13. dôchodkov na to stačiť nebude. Ďaleko podstatnejšie by bolo odlíšenie v zahraničnopolitických otázkach, ale aj hodnotových, vrátane témy právneho štátu, kde bol Hlas pred voľbami 2023 možno bližšie k súčasnej opozícii, ako k ich dnešným koaličným partnerom,“ priblížil s tým, že vzhľadom na krátkosť času do komunálnych a potom do parlamentných volieb sa to bude realizovať ťažšie.
Doplnil, že najmä pod vedením súčasného predsedu, ktorý má hodnotovo bližšie k vládnej koalícii, ako to pred voľbami 2023 deklaroval dnešný čestný predseda a prezident SR Peter Pellegrini.
Analytik pripustil, že aj Hlas môže čeliť hrozbe, že sa nemusí dostať do parlamentu. Poukázal na vývoj preferencií za posledných 18 mesiacov. Ak bude pokračovať, Hlas sa podľa neho môže do konca roka priblížiť k hranici zvoliteľnosti.
Predpokladá, že parlamentné voľby budú v riadnom termíne na budúci rok. „Pre Roberta Fica je to doslova vecou cti, aby sa mu podarilo dotiahnuť ďalšiu svoju vládu až do riadneho termínu volieb, čo ho zároveň odlišuje aj od slovenskej opozície. Vzhľadom na tesnú parlamentnú väčšinu sa však nedá vylúčiť, že to vládnutie začne najmä v roku 2027 skôr pripomínať ‚kúrenie a svietenie’, keďže dohodnúť sa na zásadných veciach už nemusí byť jednoduché,“ uzavrel Klus.