Po posledných parlamentných voľbách si Smer, Hlas a SNS dopriali „politický luxus“, že nemuseli riešiť spoluprácu s Republikou, ktorá tesne neprekročila päťpercentné kvórum. V súčasnosti je však situácia odlišná.
V prieskume aprílových voličských preferencií agentúry Ako pre Joj 24 mala Republika podporu osem percent a minulý mesiac 8,6 percenta opýtaných. V niektorých iných prieskumoch dokonca strana dosiahla ešte vyššie čísla prekračujúce desať percent. Ak by teda výsledky volieb umožnili vládu súčasnej koalície, Republika by mohla byť druhou najsilnejšou stranou.
NATO ako téma
Záujmy Hlasu a Republiky narazili na seba v minulosti v téme bezpečnosti. Predseda Republiky Milan Uhrík v čase kampane v roku 2023 avizoval, že chcú v najbližších štyroch rokoch zorganizovať referendum o vystúpení z NATO. Pomerne tvrdo na to reagoval vtedajší líder a zakladateľ Hlasu Peter Pellegrini.
Povedal, že jeho strana nikdy nepôjde do koalície s Uhríkovým hnutím aj z dôvodu medzinárodného ukotvenia Slovenska. Pellegrini tvrdil, že jeho strana nebude spolupracovať s politickými subjektami, ktoré spochybňujú členstvo v NATO a EÚ. Uhrík vtedy reagoval, že nerozumie tomu, prečo má Hlas problém s referendom, ak by si ľudia želali iný postup v otázkach bezpečnosti a zahraničnej politiky.
Hlas a extrémizmus
V Hlase sú názory, ktoré odmietajú prípadnú vládnu spoluprácu s Republikou, ale aj také, ktoré ju vopred nezavrhujú. Súčasný predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok ešte začiatkom roka v televízii Joj 24 v relácii Politika 24 priamo nepovedal, aký by bol postoj jeho strany v tejto veci. Hovoril, že v predchádzajúcom volebnom období sa pomerne jasne vyjadrovali k Republike a že je potrebné si uvedomiť, že všetko sa vyvíja.
Ak táto strana v súčasnosti podľa Šutaja Eštoka dostáva nálepky extrémizmu, tak zastáva názor, že medzi „extrémistickými výrokmi“ od predstaviteľov opozície z PS a Republiky je znamienko rovnosti. Doplnil, že z jeho pohľadu sú extrémistické názory „z hľadiska 76 pohlaví alebo rušenia 13. dôchodku“.
Čellárovi nevyhovuje Mazurekov štýl
Predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Miroslav Čellár (Hlas) Štandardu povedal, že si nevie veľmi predstaviť Republiku ako partnera. Tvrdí, že eviduje len Uhríka, Milana Mazureka a Miroslava Suju.
Pravdou je, že opozičné strany vylúčili povolebnú spoluprácu so súčasnými vládnymi stranami. Navyše rétorika Republiky je umiernenejšia v porovnaní s Kotlebovou ĽSNS. Podľa Čellára sa tieto dve veci môžu podpisovať na prijateľnosti Republiky pre aktuálnu vládnu zostavu. „Snažia sa byť menej radikálni,“ povedal Čellár na adresu Republiky.
Nevyhovuje mu však štýl europoslanca Mazureka. „Je to vyslovene agresívny spôsob komunikácie,“ zhodnotil. Pre Hlas je podľa neho dôležitá protifašistická tradícia. „Odborník sa musí pozrieť na to, či má Republika také názory, že by mohla byť označená za fašistickú stranu. Osobne nesúhlasím s tým, keď niekto kritizuje vítanie migrantov, že by mal byť označený za fašistu,“ konštatoval Čellár.
Jeho stranícky kolega Michal Kaliňák, ktorý je štátnym tajomníkom rezortu vnútra, poukázal na to, že voľby budú o rok a pol, a preto by mali strany míňať energiu predovšetkým na svoju agendu.
„Ak si uvedomíme, že poslanecký klub SaS má 11 poslancov, z ktorých až sedem pochádza z konzervatívneho spektra a z rôznych konzervatívnych strán, potom je zjavné, že ich spája túžba získať moc, a nie presadzovať vlastný program,“ uviedol pre Štandard Kaliňák.
Hnutie Republika a spoluprácu s ňou nechcel hodnotiť. Poznamenal, že má na sebe nános bývalej strany z Banskej Bystrice, čím myslel Kotlebovu ĽSNS, ktorej členmi boli viacerí politici Republiky. „Je na jej predstaviteľoch, aby preukázali, že tento nános a spochybňovanie historických udalostí nie sú súčasťou jej programovej výbavy ani myšlienkového prúdu,“ zdôraznil Kaliňák.
Uhrík: Nevylučujeme nikoho okrem progresívcov a liberálov
Uhrík uviedol, že otázka vylučovania alebo nevylučovania jeho strany je určená Hlasu a iným stranám, „ktoré si z toho spravili šport“. „Okrem toho neviem, či je strana Hlas vzhľadom na jej súčasné preferencie a reputáciu v pozícii vyberať si. Otázkou je, či škandály a neschopnosť ministrov Hlasu nebudú prekážkou pre hnutie Republika. Máme svoje hodnoty a zásady,“ vyjadril sa pre Štandard Uhrík.
Zdôraznil, že jeho hnutiu ide vždy o presadenie programu a v princípe nevylučuje zo spolupráce nikoho okrem progresívcov a liberálov, s ktorými sa na programe nezhodnú.
NATO už nie je téma
Jedným z argumentov Hlasu je, že v Republike sú bývalí členovia a spolupracovníci ĽSNS a Mariana Kotlebu a že Republika by mala preukázať, že v jej politickej výbave nie sú spochybňovanie či relativizácia historických udalostí, akými boli holokaust či SNP.
„Hnutie Republika rešpektuje štátne sviatky a ako predseda sa pravidelne zúčastňujem na historických oslavách (8. máj, SNP) na pozvanie prezidenta či ministra obrany. Čo sa týka historických tém, tak tie ideologicky neriešime a nechávame ich minulosti. Sústredíme sa na budúcnosť,“ prízvukoval Uhrík.
Pokiaľ ide o vzťah k EÚ a NATO, predseda Republiky poznamenal, že chcú Úniu reformovať na združenie prospešnej hospodárskej spolupráce tak, ako to chce ich europarlamentná frakcia Európa suverénnych národov na čele s nemeckou AfD.
Pokiaľ ide o NATO, Uhrík ho už nepovažuje za tému. „Táto organizácia stráca opodstatnenie a je otázne, či po súčasných geopolitických turbulenciách vôbec prežije. Jediné, čo nechceme, je zatiahnuť Slovensko do vojny na Ukrajine či do iných amerických vojenských dobrodružstiev,“ uzavrel.