Začiatok roka 2026 priniesol eurozóne 21. člena. Eurokomisia dospela v aprílovej predbežnej správe k záveru, že zavedenie eura v Bulharsku sa uskutočnilo hladko a verejná informačná kampaň spolufinancovaná z bruselských prostriedkov poskytla Bulharom včasné, cielené a stručné informácie.

Prechod z levov a stotiniek na eurá a centy priniesol krajine strach z výdatného rastu cien a hospodárskeho dosahu na konečného spotrebiteľa. K výraznému rastu cien však napokon nedošlo a verejná podpora novej meny pomaličky rastie.

Okrem iného pomohlo aj to, že Sofia od predajcov vyžadovala, aby počas celého roka – od augusta 2025 do augusta 2026 – zobrazovali ceny v eurách aj v levoch. Inflácia z decembrových 3,5 percenta klesla na 2,3 percenta v januári a 2,1 percenta vo februári, aby následne v marci vyrástla na 2,8 percenta a v apríli pokračovala v raste.

Nová mena i vláda

Rast inflácie sa však dotkol celej eurozóny a neznamená to, že sa začínajú napĺňať čierne scenáre bulharského prechodu na euro. Ôsmeho mája však nový premiér Rumen Radev (Progresívne Bulharsko) tak či onak po tom, ako Národné zhromaždenie schválilo jeho novú vládu, prisľúbil zníženie cien a obnovu stability v krajine. V rámci predvolebnej kampane kládol dôraz na boj proti úplatkárstvu.

Predošlá menšinová vláda Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) Rosena Željazkova, ktorá fungovala s podporou tureckého Hnutia za práva a slobody (DPS), odstúpila 11. decembra po najväčších protestoch za viac ako desať rokov. Dôvodov na násilné protesty sa v krajine nahromadilo viacero, spúšťačom sa však stal vládny návrh rozpočtu na rok 2026.

Dňa 19. januára nasledoval príklad vlády vtedajší prezident Radev, ktorého 23. januára nahradila dovtedajšia viceprezidentka Ilijana Jotovová, čím sa stala prvou ženou v prezidentskom kresle v Sofii. Vo voľbách – ôsmych od roku 2021 – získala 19. apríla Radevova nová strana 44,6 percenta voličských hlasov, čo jej v 240-člennom Národnom zhromaždení zabezpečilo väčšinu.

Z núdze cnosť

Radev je bývalý pilot a veliteľ bulharského vojenského letectva. Prezidentom bol deväť rokov a od ruskej invázie na Ukrajinu sa zasadzoval za obnovenie vzťahov s Ruskom a vystupoval proti vojenskej pomoci Ukrajine. Doteraz vystupuje za zrušenie protiruských sankcií a obnovu dovozu energetických nosičov z Ruska.

„Všetci sme očakávali, že Radev vyhrá. Bolo to celé veľmi premyslené a dobre zorganizované. A myslíme si, že o vstupe do parlamentu uvažoval už roky – teraz len využil najlepšiu príležitosť,“ hovoria pre Štandard študentky Cvetelina Michajlovová a Bojana Minčevová zo Sofie.

Je podľa nich všeobecne známe, že Radev si bol vedomý toho, že ústava mu znemožňuje opäť kandidovať v najbližších prezidentských voľbách. Pripomeňme, že v Bulharsku bola až do roku 2001 parlamentná politika o spore postkomunistických a protikomunistických síl.

Potom sa však tieto dva bloky rozdrobili na socialistov, populistov, liberálov, konzervatívcov, nacionalistov a DPS deväťpercentnej tureckej menšiny. Táto rozdrobená politická scéna a donebavolajúca miera úplatkárstva zapríčinili, že faktický vplyv bulharského prezidenta na dianie v krajine bol dlhodobo väčší ako v prípade jeho slovenského náprotivku, hoci na papieri vyzerajú ich právomoci veľmi podobne.

Neutrál až na Krym

„Radev je ozaj veľmi dobrý vo verejnom vystupovaní. Ako prezident sa naučil hovoriť neutrálne o mnohých témach. Hovorí veľa, ale v skutočnosti nehovorí nič konkrétne, nevyjadruje žiadny jasný postoj. Skrátka dokonalý populista,“ hovoria pre Štandard študentky.

Jednu z výnimiek však podľa Cveteliny predstavuje Krym. Keď sa Radeva novinári či politickí protivníci pýtajú, čí je Krym, odpovedá jednoznačne, že Krym je ruský. Bojana však zároveň pripomína, že Radev vystupuje ako proeurópsky politik a životný priestor Buhlarska je podľa neho v EÚ a NATO.

To prekáža aj bulharským nacionalistom, ktorí sa podieľali na protivládnych protestoch. Najstaršia nacionalistická organizácia v krajine Bulharský národný zväz (BNS), ako aj Bulhari bojujúci na fronte rusko-ukrajinskej vojny prokremeľské smerovanie Sofie kritizujú.

„Mnohé európske národy vyčítajú Moskve 20. storočie, avšak v Bulharsku sa problém začal v rokoch 1876 až 1887, keď Moskva využila turecko-bulharský konflikt na dosiahnutie svojich imperiálnych zámerov. Napriek následnému zasahovaniu do bulharských záležitostí vznikol mýtus večného priateľstva a ten dodnes utvára verejnú mienku vo vzťahu ku Kremľu,“ reaguje pre Štandard mladý bulharský nacionalista, ktorý si prial zostať v anonymite.

Zároveň je presvedčený, že mnohí Radeva volili ako najmenšie zlo, a účasť v aprílových voľbách na úrovni 50,7 percenta oprávnených voličov je podľa neho dôkazom, že mnohí Bulhari už na politiku rezignovali. Pripomeňme, že na predchádzajúcich voľbách – takisto predčasných – v jeseni 2024 sa zúčastnilo necelých 40 percent voličov.

Ako cár?

„Keď sa Radeva pred voľbami veľmi známa novinárka Svetlanka Rizovová spýtala, s kým by šiel do koalície, odpovedal: ‚Dobre viem, s kým ju nevytvorím. S Bojkom Borisovom a Deljanom Peevským.‘ A to niekoľkokrát počas kampane opakoval: nie Borisov, nie Peevský, boj proti úplatkárstvu, zákon a poriadok,“ približujú sofijské poslucháčky.

Pripomeňme, že Bojko Borisov je predseda bývalej vládnej strany GERB a Deljan Peevský Bulhar z tureckej DPS a známy mediálny magnát, proti ktorému Bulhari protestovali v roku 2013. Hoci Radev povedal, s kým do koalície nepôjde, ani raz nepovedal, s kým by šiel. Študentky aj bulharský nacionalista, ktorých sme sa pýtali, si myslia, že o jednofarebnej vláde nový premiér pred voľbami nepochyboval.

Keď však v máji bulharský parlament na svojom prvom zasadaní v novej zostave hlasoval o krokoch proti Peevskému, Radevovo Progresívne Bulharsko (PB) hlasovalo proti, teda v zhode so záujmami Peevského, proti ktorému v rámci predvolebnej kampane Radev vystupoval.

„Po hlasovaní premiér vyhlásil, že ‚sú oveľa dôležitejšie veci než toto a nemali by sme s tým strácať čas‘. Mnohí jeho voliči mu to zožrali, ale je cítiť, že je tu stále možnosť protestov a po jeho záštite nad Peevským o proteste uvažuje aj časť tých, ktorí ho v apríli volili,“ vysvetľujú poslucháčky.

Vo východobulharskej Varne na čiernomorskom pobreží, v rodisku jednej zo študentiek, počas predvolebnej kampane hovoril Radev o tom, že keď jeho strana vyhrá, zníži ceny. Od vymenovania vlády sa ho na to novinári viackrát pýtali a jeho rétorika sa zmenila. Vraj nehovoril, že zníži ceny, ale že sa pokúsi s cenami niečo urobiť.

Radevov obraz záchrancu viacerým Bulharom pripomína nešťastnú voľbu bývalého cára Simona II. za premiéra v roku 2001. Simeon Sakskoburggotski však v kresle premiéra pomohol iba svojej rodine, obohatil sa a dnes žije mimo Bulharska.

Napriek názvu nie je vhodné novú bulharskú vládnu stranu PB prirovnávať k slovenskému Progresívnemu Slovensku (PS). Poľský politológ Jan Nowinowski, naopak, vidí podobnosti medzi PB a slovenskou stranou Smer. V rámci EÚ bude Radev podľa neho presadzovať podobne pragmatickú politiku ako slovenský premiér Robert Fico.

„Radeva s predsedom vlády v Bratislave navyše spája ľavicovo-národná ideová orientácia, ako aj minulosť v štruktúrach miestnej komunistickej strany,“ píše Nowinowski. Radev sľuboval okrem boja proti úplatkárstvu a oligarchii v krajine postoj Sofie, ktorý voči európskej pomoci Ukrajine zaujímajú Slovensko, Česká republika a Maďarsko.

Krajina ruží s veľkým protestným potenciálom, kde 15 až 20 percent obyvateľstva predstavujú Turci a Rómovia, ktorých hlasy sa pred voľbami pravidelne kupujú, tak Európu a svet – ba možno i vlastných občanov – v najbližších mesiacoch ešte prekvapí.