Okrem toho, že Rumunsko má dlhú hranicu s Ukrajinou a je dôležitou súčasťou východného krídla NATO, má v rukách kľúč aj k väčšej plynovej nezávislosti strednej Európy.
Čiernomorský projekt Neptun Deep je pre krajinu jackpot. Rovnakým dielom ho vlastní spoločnosť OMV Petrom a štátny Romgaz, pričom známe zásoby majú objem zhruba 100 miliárd kubických metrov plynu. To krajine dokáže pokryť spotrebu na celú dekádu.
Ročná produkcia z dvoch hlavných potvrdených ložísk (Domino a Pelican South) sa má pohybovať okolo osem miliárd kubíkov ročne a prvý plyn by mal prúdiť k zákazníkom už v priebehu nasledujúceho roka. Rumunsko tak už čoskoro definitívne spečatí svoju rolu najväčšieho producenta plynu v Európskej únii.
Hoci plánovaný ročne vyťažený objem nie je v porovnaní s ročnou spotrebou celej EÚ (okolo 335 miliárd kubíkov) nijako závratný, rumunské brehy Čierneho mora sú naďalej pozorne skúmané. Infraštruktúra sa stavia tak, aby sa dala využiť aj v prípade nových objavov. Ďalšie prieskumné vrty na menších potenciálnych ložiskách Anaconda a Cormoran West sa pravdepodobne uskutočnia už v priebehu najbližšieho roka.
Rumunská energetická injekcia je mimoriadne vítaná najmä preto, že zo svetového trhu vypadol pre vojnu v Iráne katarský skvapalnený plyn a EÚ už kompletne vylúčila ruskú komoditu zo svojho portfólia (zákaz bude platiť od januára, respektíve októbra 2027).
Neúprosná matematika
Po zablokovaní Hormuzského prielivu sa na trh nedostane približne 110 miliárd kubíkov plynu (takmer pätina trhu s LNG). To však nie je jediný faktor, ktorý obmedzuje ponuku komodity.
Od januára 2027 začne v Európskej únii platiť zákaz dovozu ruského skvapalneného plynu. Ide o ďalších takmer 20 miliárd kubíkov. Tie vie Rusko presmerovať k iným zákazníkom, no horšie to bude s potrubným plynom (necelých 17 miliárd kubíkov), ktorý musia členovia EÚ prestať nakupovať najneskôr 1. novembra 2027.
Časť možno Moskva predá Turecku, ktoré na kontinent pošle vlastné zdroje [spravidla ide len o obchodnú operáciu a fyzické toky sa nemenia, pozn. red.], no istý podiel pravdepodobne ostane uväznený v Rusku a trh tak príde o ďalšie objemy.
Bez ohľadu na trvanie konfliktu na Blízkom východe tak rumunský plyn predstavuje (najmä) pre vnútrozemských členov EÚ, ako sú Maďarsko, Slovensko či Rakúsko, kritickú diverzifikačnú alternatívu ku komodite z Ruska.
Dlh rastie, ceny sú vysoké a produkcia klesá
Vďaka svojej strategickej polohe a plynovým objavom naberá tento 19-miliónový európsky štát raketovým tempom na význame. Pri pohľade na ekonomické ukazovatele sa však zdá, že svoj potenciál nevyužíva naplno. Tamojšie hospodárstvo má zatiaľ od zlatých časov na míle ďaleko a krajina sa v podstate zmieta v stagflácii.
Ceny tam medziročne rastú takmer desaťpercentným tempom, zatiaľ čo produkcia sa vlani zväčšila len o zhruba 0,7 percenta, pričom s podobným scenárom sa ráta aj na tento rok.
K problémom sa pridružujú uvoľnené verejné financie. Rumuni majú momentálne najvyšší rozpočtový deficit v EÚ (vlani 7,9 percenta), pričom ide už o štvrtý rok v rade, keď schodok presiahol šesť percent. V kombinácii s relatívne pomalým rastom to znamená, že rumunský verejný dlh raketovo rastie. Dnes je len kozmeticky pod 60 percentami HDP, pričom ešte v roku 2022 predstavoval 48,1 percenta.
Krátkozraká politika
Práve verejné financie sa stali kameňom úrazu rumunskej vlády, ktorá stála pri kormidle len desať mesiacov.
Už vlani bola donútená niečo robiť s enormným deficitom, ktorý predstavoval 7,9 percenta HDP. Úspornými opatreniami sa jej podarilo schodok znížiť (odhady hovoria o čísle 6,2 percenta HDP na tento rok), vďaka čomu sa vyhla znižovaniu úverových ratingov. Tie sa zatiaľ držia v investičnom stupni s negatívnym výhľadom, no krajina je stále len krok od pádu do špekulatívneho pásma.
Skresať taký vysoký deficit a presvedčiť zahraničie je však beh na dlhé trate. Problém nastal v tom, že potreba ďalšieho šetrenia vyvolala spory medzi vládnymi stranami. Ovplyvňovala totiž voličskú základňu najsilnejšej z nich. Sociálni demokrati tak odmietli čeliť nepopulárnym konsolidačným krokom, opustili štvorkoalíciu a spojili sa s pravicovou opozíciou pri podaní návrhu na vyslovenie nedôvery vláde.
Ten 5. mája veľkou väčšinou prešiel. Budúcnosť krajiny má teraz v rukách prezident Nicușor Dan. Musí vybrať nového premiéra, ktorý následne bude s novým kabinetom čeliť hlasovaniu o dôvere v dvojkomorovom parlamente.
V hre je obmenená vláda starej koalície s novým premiérom, ale aj prevzatie moci technokratmi. Predčasné voľby sú zatiaľ málo pravdepodobným scenárom.
Už aj samotná obmena na riadiacich postoch však vzbudzuje medzi investormi obavy, že záväzok Bukurešti ďalej znižovať najvyšší rozpočtový deficit v Európskej únii sa oslabí. Ten by sa mal tento rok podľa odhadov pohybovať okolo 6,2 percenta HDP. Napriek tomu, že od toho politici dávajú ruky preč, problém rozpočtovej diery ostal prítomný.
Ak by k reformám a znižovaniu deficitu nedošlo, Rumunsku hrozí, že príde o miliardy eur z plánu obnovy a odolnosti.
Pád vlády navyše prichádza krátko po sérii polarizujúcich volieb. V nich najprv zvíťazil koncom roka 2024 kandidát pravice Călin Georgescu, no tamojší ústavný súd 6. decembra výsledky prvého kola volieb anuloval na základe informácií tajných služieb o nelegálnom ruskom vplyve na kampaň.
Dôveryhodnosť týchto informácií je dodnes predmetom ostrých sporov a kritici tento krok vnímajú ako účelovú likvidáciu nepohodlného kandidáta v réžii vtedajšieho establišmentu. Georgescu zároveň nemohol kandidovať v ďalších voľbách, v ktorých nakoniec v druhom kole zvíťazil favorit Bruselu Nicușor Dan.
Nech je pravda akákoľvek, táto schizofrénia – kontrast medzi potenciálom a neschopnosťou udržať funkčný vládny kabinet – krajine vôbec nepomáha.
Hoci sa zatiaľ nezdá, že by bol projekt Neptun Deep pádom vlády ohrozený, môže to spomaliť niektoré procesy, najmä nové investície do prípadnej expanzie. A ak krajina naďalej nebude schopná udržať politickú stabilitu a predvídateľné podmienky dlhšie ako rok, ťažko čakať, že ju budú partneri považovať za spoľahlivý energetický pilier.