Preskočiť na obsah
Rumunsko má šancu byť záchranným lanom strednej Európy. Brzdí ho politika

Prezident Rumunska Nicușor Dan. Foto: Nicolas Economou/NurPhoto via Getty Images

Rumunsko má šancu byť záchranným lanom strednej Európy. Brzdí ho politika

V Rumunsku padla vláda, ktorú mnohí označovali za „proeurópsku“. Išlo o peniaze – tie verejné. Na čele štátu, ktorý je pre kontinent kľúčový z pohľadu bezpečnosti aj energetiky, pritom stála menej než rok a sformovala sa po búrlivých voľbách.

Okrem toho, že Rumunsko má dlhú hranicu s Ukrajinou a je dôležitou súčasťou východného krídla NATO, má v rukách kľúč aj k väčšej plynovej nezávislosti strednej Európy.

Čiernomorský projekt Neptun Deep je pre krajinu jackpot. Rovnakým dielom ho vlastní spoločnosť OMV Petrom a štátny Romgaz, pričom známe zásoby majú objem zhruba 100 miliárd kubických metrov plynu. To krajine dokáže pokryť spotrebu na celú dekádu.

Ročná produkcia z dvoch hlavných potvrdených ložísk (Domino a Pelican South) sa má pohybovať okolo osem miliárd kubíkov ročne a prvý plyn by mal prúdiť k zákazníkom už v priebehu nasledujúceho roka. Rumunsko tak už čoskoro definitívne spečatí svoju rolu najväčšieho producenta plynu v Európskej únii.

Hoci plánovaný ročne vyťažený objem nie je v porovnaní s ročnou spotrebou celej EÚ (okolo 335 miliárd kubíkov) nijako závratný, rumunské brehy Čierneho mora sú naďalej pozorne skúmané. Infraštruktúra sa stavia tak, aby sa dala využiť aj v prípade nových objavov. Ďalšie prieskumné vrty na menších potenciálnych ložiskách Anaconda a Cormoran West sa pravdepodobne uskutočnia už v priebehu najbližšieho roka.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.