Pre lepšiu predstavu, vlani sa na globálnom trhu zobchodovalo okolo 580 miliárd kubíkov LNG. Katar sa postaral o približne 110 miliárd, pričom dravo navyšuje svoje produkčné a vývozné kapacity. Do roku 2030 mal v pláne vyvážať do sveta takmer 200 miliárd kubíkov. A jeho odberatelia s tým ešte donedávna počítali.

Útok Izraela a USA na Irán a následné odvetné údery islamskej republiky však urobili mnohým škrt cez rozpočet.

Katar priamo zásoboval najmä ázijské krajiny, no na približne 12 miliárd kubíkov plynu ročne sa spoliehala aj Európska únia. Veľké nádeje do tejto arabskej krajiny vkladala najmä po tom, čo zavelila odklon od potrubného ruského plynu k LNG.

Prvé husle v tomto procese síce hrajú najmä Spojené štáty, ktoré sú dnes po Nórsku z celkového hľadiska najvýznamnejším európskym dodávateľom zemného plynu. Rýchlo expandujúci katarský LNG sektor však bol takisto vždy v hľadáčiku Európanov.

Po zrážke s Donaldom Trumpom v otázke Grónska a obchodu však vystúpila do popredia otázka závislosti starého kontinentu od zámorskej veľmoci. Na plyn z Kataru sa hľadelo ako na aspoň čiastočné riešenie tohto problému. O to viac, že členovia EÚ začiatkom roka kvalifikovanou väčšinou odklepli úplný zákaz ruského LNG od januára 2027 a potrubného plynu od novembra 2027.

Vojna prešla do „novej fázy“

Dnes je však všetko inak a európskym kádrom sa ich naivná vyberavosť vracia ako bumerang.

Už teraz je dôsledky jasne vidieť v podobe cien, ktoré sú v porovnaní s hodnotami z konca februára viac ako dvojnásobné. Megawatthodina plynu sa na amsterdamskej burze vo štvrtok predávala miestami za viac ako 70 eur. Európania jednoducho súťažia o dodávky plynu s ázijskými štátmi, ktoré majú pre vojnu veľké výpadky a sú ochotné za komoditu platiť mastné peniaze.

Ak bude eskalácia pokračovať, ani problémy s fyzickými dodávkami nemusia byť v Európe vylúčené. Starý kontinent bude mať obrovské problémy naplniť zásobníky pred ďalšou zimou.

Momentálne nič nenasvedčuje tomu, že by sa na Blízkom východe blížil pokoj zbraniam.

Prezident Trump sa po útokoch Teheránu na energetické zariadenia Kataru síce dištancoval od izraelských náletov na iránske plynové pole South Pars, no pohrozil, že ak sa podobný útok zo strany islamskej republiky zopakuje, USA ho celé „vyhodia do vzduchu“.

Iránske revolučné gardy zase po odvetnom útoku hovorili o „novej fáze vojny“, v ktorej sa budú mstiť za akýkoľvek ďalší úder na iránsku energetiku.

Nastal čas rehabilitovať v Európe ruský plyn

Horúca vojna na Blízkom východe už tri týždne ukazuje, že starý kontinent nie je v pozícii, keď si môže na trhoch s energonosičmi vyberať.

Potrebuje čo najväčšiu flexibilitu, pretože rozbušiek je dnes vo svete veľa. A to si ešte svoje nároky a ciele nezačala uplatňovať násilným spôsobom – po vzore Rusov alebo Američanov – v plnom rozsahu Čína.

Nie je prekvapením, že európske elity už krátko po útoku hľadajú cestu, ako vyjsť z pasce, do ktorej kráčali dlhé roky. Z kuloárov zaznieva možnosť uvoľnenia zelených pravidiel. Je to krok správnym smerom, no zrejme to nebude stačiť.

Dodávky skvapalneného plynu bude Európe kradnúť Ázia. Z trhu jednoducho vypadlo desať percent komodity. Ak sa to neodrazí na fyzickom nedostatku na starom kontinente, určite sa to prejaví na cenách.

S blížiacim sa zákazom ruských dodávok to bude len horšie. Kiežby bolo jeho zrušenie prvým krokom smerom k pragmatickému uvažovaniu Európy. Ekonomický tlak na Rusko pre inváziu na Ukrajinu má svoje opodstatnenie, no nie vtedy, ak ubližuje rádovo viac, ako prospieva.