Nešlo pritom iba o technickú poznámku k daňovej politike. Drucker transakčnú daň označil za jednu z veľkých bariér pre podnikanie a jeho vyjadrenie malo širší politický význam. Z vládnej koalície totiž po prvý raz zaznelo otvorené priznanie, že opatrenie, ktoré malo pomôcť stabilizovať verejné financie, môže zároveň poškodzovať ekonomické prostredie.
V politickom preklade ide o dôležitý signál. Nie preto, že by vláda už mala pripravený konkrétny plán na zrušenie dane, ale preto, že ešte donedávna bola transakčná daň prezentovaná ako prakticky nedotknuteľná súčasť konsolidácie. Ak dnes podpredseda vlády naznačuje, že aj Robert Fico si vie predstaviť jej koniec, znamená to, že diskusia sa posunula z otázky „či vôbec“ k otázke „za akých podmienok“.
Rozpočtová matematika verzus politická príležitosť
A práve podmienky budú rozhodujúce. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) Druckerov optimizmus pomerne rýchlo korigoval. Upozornil, že zrušenie transakčnej dane by znamenalo výpadok približne 400 až 500 miliónov eur vo verejných financiách. Preto ak chce vláda rušiť dane, musí zároveň povedať, kde nájde náhradu.
Časová línia celej debaty je pritom podstatná. Na jeseň 2024 vláda spustila tvrdú konsolidáciu verejných financií. Ministerstvo financií argumentovalo rastúcim deficitom a potrebou stabilizovať rozpočet. Súčasťou balíka sa stala aj daň z finančných transakcií, ktorá okamžite vyvolala odpor podnikateľského sektora aj opozície. Od apríla 2025 začala platiť v praxi.
Vtedy ju vláda prezentovala ako nevyhnutné riešenie. O rok neskôr sa z nej stal politický problém koalície. Môžeme však vidieť, že strana Hlas si zjavne uvedomila, že po dvoch rokoch vládnutia potrebuje zmeniť atmosféru okolo seba.
Po období, keď bola spoluautorom nepopulárnych konsolidačných opatrení, sa teraz snaží profilovať ako pragmatickejší partner, ktorý vníma ekonomický vývoj. A práve symbolom tejto zmeny sa stala transakčná daň.
Drucker v Slovenskom rozhlase pripustil, že debata o jej zrušení je legitímna a že vláda musí byť schopná korigovať vlastné rozhodnutia. „Ak niečo nefunguje alebo prináša negatívne efekty, vláda musí mať odvahu sa k tomu vrátiť,“ uviedol.
Forma jeho vystúpenia pritom nebola náhodná. Nešlo o ideologický konflikt ani otvorený útok na ministra financií. Drucker hovoril jazykom pragmatizmu, ktorý má byť vlastný Hlasu. Nie ako protestná sila, ale ako umiernený partner schopný „rozumne opravovať“ najtvrdšie zásahy Smeru.
Politicky to dáva logiku. Smer naďalej dominuje témam sociálneho štátu, geopolitiky či naprávania škôd spôsobených rozvrátenými verejnými financiami zdedenými po predchodcoch. SNS sa zasa stavia na obranu živnostníkov a volá po kontrole mimovládok. Hlas preto potrebuje tému, pri ktorej môže pôsobiť vecne a ekonomicky racionálne. Podnikateľské prostredie je jednou z mála oblastí, kde takýto priestor ešte existuje.
Sakovej balík a hranice konsolidácie
Aj preto ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) predstavila balík približne 90 prorastových opatrení. Obsahuje návrhy od technických zmien, ako sú elektronizácie procesov, jednoduchšie zakladanie živností či menšia administratíva. Zásadné prorastové opatrenia, ako sú nižšie odvody, dane, zvýhodnenie reinvestovaného zisku alebo možné zrušenie transakčnej dane, sú politicky viac citlivé.
Z pohľadu ministra Kamenického ide stále o rozpočtovú matematiku. Slovensko zostáva pod tlakom vysokého deficitu a každé zníženie príjmov znamená ďalší problém pri konsolidácii. Z pohľadu Hlasu však vzniká politická príležitosť. Ak sa daň zruší, môže hovoriť, že presadil korekciu škodlivého opatrenia. Ak sa nezruší, môže ukazovať na Smer ako na brzdu prorastových zmien.
Opozícia celú situáciu interpretuje ako priznanie zlyhania vlády. Poslanec SaS Marián Viskupič označil transakčnú daň za „extrémnu hlúposť“. Tvrdí, že koalícia dnes iba opravuje škody, ktoré sama spôsobila. Liberáli zároveň pripomínajú, že viaceré opatrenia z aktuálneho prorastového balíka navrhovali už dávno predtým.
KDH ide ešte ďalej. Poslanec Rastislav Krátky povedal, že samotné zrušenie dane nestačí a že podnikateľom treba vrátiť dôveru. Podľa kresťanských demokratov by štát mal časť zaplatenej dane kompenzovať cez budúce úľavy. „Tu už totiž nejde len o jednu konkrétnu daň. Ide o celkový pocit podnikateľského prostredia, že štát sa na firmy pozerá predovšetkým ako na zdroj príjmov, nie ako na partnera ekonomického rastu,“ vysvetlil Krátky.
Spor o viac než jednu daň
Práve spoločenský rozmer môže byť nakoniec podstatnejší než prorastové opatrenia. Slovenská ekonomika rastie pomaly, investície stagnujú a podnikateľské nálady sa zhoršujú. Firmy upozorňujú na vysoké náklady, nepredvídateľnosť pravidiel aj rastúcu byrokraciu. Časť menších podnikateľov presúva aktivity do zahraničia alebo do sivej ekonomiky.
Koalícia tak dnes nerieši iba technický ekonomický balík. Rieši otázku, či ešte dokáže vytvoriť presvedčivý príbeh o budúcnosti ekonomiky po období bolestivej konsolidácie.
A práve v tomto príbehu sa Hlas snaží obsadiť dôležitú rolu. Neútočí na samotnú vládu ani nespochybňuje potrebu konsolidácie.
Transakčná daň sa stala viac než len fiškálnym opatrením. Dnes to vyzerá tak, že funguje ako symbol širšieho konfliktu vo vláde. Konfliktu medzi rozpočtovou tvrdosťou Smeru a snahou Hlasu pôsobiť ako proinvestičná a propodnikateľská sila.
Otázkou zostáva, či tento konflikt povedie aj k zmene politiky. Zatiaľ platí jednoduchá rovnica: čím viac chce koalícia podporovať rast, tým ťažšie bude vysvetľovať, kde vezme peniaze na konsolidáciu.
