Advokát ako osoba zastupujúca obvineného v trestnom konaní zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane práv jednotlivca. Právo na obhajobu patrí nielen medzi základné zásady trestného konania, ale je aj nosným pilierom práva na spravodlivý proces.
Nezákonné obmedzovanie týchto práv má často zásadný vplyv na celé trestné konanie, a preto by štát mal k zásahom do výkonu advokácie pri obhajobe klienta pristupovať mimoriadne obozretne a iba na základe pádnych dôvodov.
Prípady advokátov Martina Ribára a Petra Kubinu, v ktorých voči nim štát zasahoval mimo zákonného rámca iba pre výkon ich povolania, ukazujú, že napriek sľubom o náprave právneho štátu sa toho veľa nezmenilo.
Prax odstavovania obhajcu od klienta
Oblasť spravodlivosti zaznamenala v rokoch 2020 až 2023 kritické obdobie. Začali sa stíhať nielen organizované skupiny, ktorých sa zrazu objavilo veľké množstvo, ale aj advokáti, ktorí predstavovali príliš efektívnu obranu pre svojich klientov.
Po počiatočnom nadšení z „rozviazaných rúk“ sa však veľké kauzy začali rozpadať z dôvodu závažných nezákonností, čo iba ilustruje, aké nebezpečné je pristupovať k spravodlivosti ideologicky.
Zrejme najpresnejšie zhodnotil celé obdobie exminister spravodlivosti, bývalý predseda Slovenskej advokátskej komory (SAK) a súčasný podpredseda KDH Viliam Karas.
Karas hodnotí trestné stíhania advokátov z minulého obdobia ako súčasť širšieho problému, v ktorom sa legitímna spoločenská požiadavka na očistu po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej podľa neho miestami zmenila na procesný a mediálny exces.
Štát mal podľa Karasa veci vyšetrovať zákonne, rešpektovať právomoci polície, súdov, prokuratúry a najmä prezumpciu neviny. Namiesto toho vznikli procesné pochybenia, nálezy Ústavného súdu SR a oslabenie dôvery v spravodlivosť.
Bývalý predseda SAK tvrdí, že útok na obhajcu nie je len útokom na konkrétneho právnika, ale aj na právo na obhajobu, a tým na samotný právny štát. Podľa neho existovala prax „odstavovania obhajcu od klienta“, čím sa mal klient zneistiť a oslabiť.
Problém bola nekompetentne riadená polícia
Karas špecificky hovorí o „prechode z extrému do extrému“, keď sa po „justičnom tichu pred vraždou novinára Kuciaka“ rozpútala „justičná búrka, počas ktorej polícia odvolávala ministra vnútra Igora Šimka“, čo považuje za šialené a absolútne nepochopenie fungovania štátu.
Extrémne výkyvy na poli spravodlivosti v rokoch 2020 až 2023 mali podľa Karasa za následok to, že politici, ktorí sa chopili moci po voľbách v roku 2023 (Smer, Hlas, SNS), prichádzajú so zákonmi, ktoré príliš formalizujú celý trestný proces.
Hoci bola polícia v minulom volebnom období pod vedením vtedajšieho policajného prezidenta Štefana Hamrana podľa Karasa riadená zle a nekompetentne, nevníma to ako dôvod na zmenu zákonov, ktoré znemožnia vyšetrovanie iných káuz. „To je ten prechod z extrému do extrému, z justičného ticha do zmrazovania schopnosti odhaľovať trestnú činnosť,“ dopĺňa.
Exemplárny prípad advokáta Martina Ribára
Ako exemplárny príklad toho, ako sa nesmie vyšetrovať, uvádza bývalý predseda SAK prípad väzby advokáta Martina Ribára.
Toho zadržali počas akcie Apač, zameranej proti skupine mediálne označovanej ako „takáčovci“ v roku 2019. Bol obvinený z činnosti pre zločineckú skupinu, pričom podstata obvinenia spočívala v podozrení z manipulovania výpovedí spolupracujúceho obvineného v prospech skupiny zo strany advokáta.
Karas vyčíta najmä neprimerane dlhú a nezákonnú väzbu, spôsob zaobchádzania štátu a logiku, podľa ktorej sa väzba nesmie používať ako nátlaková vyšetrovacia metóda. Ribára z väzby prepustil až Ústavný súd SR (ide o mimoriadny prípad) po 565 dňoch s konštatovaním nezákonnosti a v jeho prípade vydal ďalšie dve rozhodnutia konštatujúce porušenie jeho práv, na ktorých sa podieľala aj SAK.
Ústavný súd SR pri konštatovaní nezákonnosti väzby Ribára vyslovil záver, že sa „nedá cez obhajcu vyšetrovať a útočiť na klientov, lebo sa tým ohrozuje právny štát“.
Karas zároveň tvrdí, že Slovenská advokátska komora v Ribárovej veci verejne vystupovala, no neobhajovala jeho vinu či nevinu, ale princíp, že dlhodobá väzba obhajcu môže mať „freezing efekt“, teda zmrazujúci účinok na výkon obhajoby.
K praxi odstavovania obhajcov od klientov Karas uvádza, že „tá prax tu už bola viac ako 10 rokov v rámci určitej policajnej skupiny, kde jednoducho mali metódu odstavovať obhajcu od jeho klientov, lebo vedeli, že tým zneistia klienta a oslabia ho“.
Samotný advokát uvádzal, že jemu pripisovaná trestná činnosť v danej veci sa mala týkať výkonu jeho profesie advokáta.
V apríli 2026 ho napokon sudca Mestského súdu Bratislava I Juraj Kapinaj neprávoplatne oslobodil spod obžaloby v kauze Casey. Celá kauza sa však začala ešte v roku 2006 fyzickým napadnutím čašníka v bare Casey, po ktorom boli obžalované osoby zo skupiny takáčovcov, ktoré zastupoval práve Ribár. Ten mal z pozície advokáta ovplyvňovať svedkov v prospech skupiny.
Sudca Kapinaj však v rozhodnutí uviedol, že nie je zrejmé, či sa vôbec stal skutok tak, ako je uvedený v obžalobe.
Po nezákonnej väzbe tak súdy v prípade Martina Ribára konštatovali aj prvostupňové oslobodenie spod obžaloby, pričom advokát aj Ústavný súd SR v zásahoch štátnej moci videli zásah do jeho práva na obhajobu.
Odstavenie obhajcu Kubinu od zastupovania čurillovcov
Vládna garnitúra, ktorá sa dostala k moci v roku 2023, sľubovala nápravu justičných krívd, vyšetrovanie a prípadné potrestanie osôb zodpovedných za mnohé právoplatne konštatované nezákonnosti zo strany orgánov činných v trestnom konaní či súdov.
Napriek sľubom politikov sa mnohé obvinenia voči rôznym osobám z radov polície či prokuratúry skončili rovnakým záverom o nezákonných praktikách, na aké sa sťažovali predstavitelia vládnej moci v čase, keď boli v opozícii.
Za všetko hovorí výpočet zrušených obvinení, ktoré boli vznesené voči čurillovcom. Tie zosumarizoval ich advokát Peter Kubina a ide až o päť konaní, v ktorých boli obvinenia zrušené prokuratúrou na návrh obhajoby.
Advokát Kubina sa pri vznesenom obvinení voči čurillovcom v akcii Kajúcnik dostal do pozície svedka, ktorú mu určil vyšetrovateľ tímu Veritas Úradu inšpekčnej služby. Vzhľadom na toto procesné postavenie nemohol zastupovať obvinených policajtov, čo Kubina považoval za vážny zásah do práv obvinených.
Aj tento krok vyšetrovateľa však zrušil dozorujúci prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, pretože zo spisu nevyplývali žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postavenie Kubinu ako svedka. Napriek záveru prokurátora sa Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) vyjadril, že tento záver nemá charakter záväzného pokynu, hoci o takýto pokyn požiadal.
Kubina avizuje žalobu aj trestné oznámenie
V danom prípade tak išlo opäť o nezákonný zásah polície do výkonu advokácie, ktorý bol terčom výraznej kritiky už v minulosti.
Kubina tento krok vníma ako „útok na slobodnú a nezávislú advokáciu“ a už avizoval podanie žaloby proti Ministerstvu vnútra SR pod vedením Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) o náhradu škody spôsobenej nesprávnym (nezákonným) úradným postupom, v ktorej bude požadovať zaplatenie ušlého zisku vo výške viac ako 12-tisíc eur.
Advokát plánuje podať aj trestné oznámenie na vyšetrovateľov tímu Veritas Juraja Lukáča a Martina Ščepku pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti.
Nesprávny úradný postup a zaujatosť vyšetrovateľa
Denník Štandard zaslal v súvislosti s plánovanou žalobou a trestným oznámením otázky advokátovi Kubinovi. Pýtal sa najmä na to, či považuje postup ÚIS za dostatočný podklad pre úspech žaloby, keďže tento postup odobril aj v tom čase dozorujúci prokurátor prípadu.
Otázky smerovali aj k tomu, či bude žaloba úspešná vzhľadom na skutočnosť, že zastupovanie čurillovcov prebral Kubinov kolega z advokátskej kancelárie Dentons, ktorú Peter Kubina vedie, a či podľa neho obstojí trestné oznámenie na vyšetrovateľov ÚIS.
Kubina vo svojich odpovediach tvrdí, že postup vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby pri jeho vylúčení z výkonu obhajoby v kauze Kajúcnik považuje za nesprávny, respektíve nezákonný úradný postup.
Zároveň odkazuje na zákonnú definíciu nesprávneho úradného postupu, teda na situáciu, keď orgán verejnej moci poruší zákonom predpísaný postup, účel konania alebo inak nezákonne zasiahne do práv a právom chránených záujmov, pričom nesprávnosť postupu konštatoval prokurátor vo svojom upovedomení.
Advokát v prípade pôvodného odobrenia postupu ÚIS dozorujúcim prokurátorom hovorí o osobnej zaujatosti vyšetrovateľov a prokurátora voči jeho osobe z dôvodu, že ich doteraz opakovane usvedčil z nezákonného konania. „To je z pohľadu uvedených úradných osôb tá najpriaznivejšia možná interpretácia,“ hodnotí Kubina.
Odstavenie obhajcu malo dosah na práva klientov
V prípade zastupovania čurillovcov zo strany advokátskej kancelárie Dentons advokát hovorí o tom, že zastupovanie klienta vykonáva konkrétny advokát, a teda aj vznik nároku na odmenu je potrebné zosobniť konkrétnemu advokátovi. Z tohto dôvodu nezákonne zmarený výkon obhajoby predstavuje vznik škody práve pre Kubinu.
Ten ďalej priblížil, že jeho vylúčenie z pozície obhajcu „malo dosah na práva klientov predovšetkým počas ich zadržania a rozhodovania o väzbe. Tieto úkony sú (s výnimkou samotných výsluchov klientov pred vyšetrovateľom) už nezopakovateľné. Od ich prepustenia zo zadržania bola väčšina naplánovaných výsluchov doteraz zrušená“.
Avizované podanie trestného oznámenia môže byť podľa Kubinu rozšírené aj na iné osoby ako dotknutých vyšetrovateľov, no advokát si „nerobí falošné ilúzie o vyhodnotení jeho opodstatnenosti“.
Kubina ešte dodal, že bez ohľadu na úspech ním podaného trestného oznámenia považuje konanie vyšetrovateľov ÚIS voči svojej osobe, ako aj voči svojim klientom, za zaujaté.
Z extrému do extrému
Nezákonné odstavenie advokáta Kubinu z pozície obhajcu tak pripomína rovnaké praktiky orgánov činných v trestnom konaní, aké kritizoval v prípade advokáta Ribára aj Ústavný súd SR, a o ktorých hovoril aj bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas.
Štát postupoval nezákonne voči advokátom pre ich obhajobu vo vysokoprofilových kauzách v minulosti a deje sa tak aj v súčasnosti.
Každá vládna moc hovorí o vlastnej verzii spravodlivosti, no pokiaľ má vopred „verejne označených nepriateľov“, neváha využívať nezákonnosť ako pracovnú metódu pri nahlodávaní práva na spravodlivý proces.
Boli to však práve predstavitelia vládnej garnitúry po roku 2023, ktorí otvorene hovorili o potrebe návratu právneho štátu a zákonnosti. Pri pohľade na to, ako štát stále nezákonne zasahuje voči advokátom nielen v medializovaných kauzách, sa verejnosť musí pýtať, kedy príde skutočná náprava.
Nič sa totiž nezmenilo a, ako trefne pripomenul Viliam Karas, ideme „z extrému do extrému“.