Muži sú pre ženy toxickí a nebezpeční. Presne na Deň otcov, ktorý sa v Nemecku oslavuje na Nanebovstúpenie Pána (tento rok 14. mája, poznámka redakcie), sa množia varovania pred mužom ako takým a pred všetkým, čo muži robia.
Predseda strany Zelených Felix Banaszak dokonca využil túto príležitosť na politický apel a vyzval mužov, aby sa namiesto osláv s alkoholom a obťažovaním zúčastnili na solidárnych zhromaždeniach za ženy a iné pohlavia.
Spravodajský časopis Der Spiegel sa tiež pridal s varovaním a uviedol, že „Deň mužov“ je dňom „bezstarostnosti“, a teda súčasťou problému, keďže mnohí muži sú ľahostajní voči sexizmu, násiliu a diskriminácii žien.
Len nedávno vystúpil zástupca Združenia nemeckých kriminálnych policajtov ako expert v hlavnom večernom spravodajstve nemeckej verejnoprávnej televízie ZDF, aby diskutoval o rastúcom počte znásilnení v Nemecku. Na otázku, čo by teraz ženám poradil, odpovedal: „Je lepšie nevstupovať do vzťahu s mužom. Riziko, že sa stanú obeťou psychického alebo fyzického násilia, je podstatne vyššie.“ Žena, daj si teda pozor na muža.
Víťazstvo, ktoré stále nestačí
Byť ženou je, naopak, úžasná vec. Má otvorené všetky dvere v politike, v dozorných radách, pri zbere odpadu, vo všetkých sférach vplyvu, ktoré boli kedysi doménou mužov. Patriarchát je už len spomienkou.
Víťazstvo na celej čiare. Čo viac si žena môže priať?
Ach, vždy je toho viac. Niektoré dámy chcú zrejme bojovať až do konečného víťazstva. Muži? „Tí môžu ísť. Všetci sú sexisti a násilníci. Muži patria na smetisko. Sú to svine.“
Ako vidíme, aj muži sa zapájajú do hry, v ktorej zo seba robia problém. Všade sa nám hovorí, že mužskosť sa musí stať podozrivou, pretože problémom sú muži. Čoho presne? Dôvod sa predsa vždy nájde.
V tej chvíli má človek ako žena veľké pokušenie povzdychnúť si: muži, nenechávajte ma samú s týmito vyšinutými ženami a ich mužskými náprotivkami. Nech si veria, čomu chcú. Ale prečo nachádzajú takú ochotnú odozvu v médiách?
Transideológia, ktorá zvádzala mladých ľudí, aby sa mrzačili, vďačí za svoj úspech predovšetkým mediálnej a politickej dôverčivosti. Hovoria nám: „Transženy sú ženy“. A preto sú obeťami. Samozrejme, mužov. A kto by dnes nechcel byť obeťou, keď sa to tak skvele vypláca?
Demografické alibi
Tento mediálny príbeh nemá konca-kraja, pretože od roku 2024 už neplatí to, čo platilo po stáročia, a síce, že z čisto demografického hľadiska je na našej planéte viac žien ako mužov. Nie, realitou je globálny prebytok mužov.
Je to preto, že v krajinách, ako je Čína alebo India, dochádza k selektívnym potratom ženských plodov pre kultúrne preferencie synov? Alebo možno preto, že muži už neumierajú o niekoľko rokov skôr ako ženy? Alebo preto, že nie je dostatok vojen, aby sme sa zbavili prebytku?
Demografia bola napokon vždy dôvodom dobyvačných výprav údajne „nadbytočných“ mužov, teda tretích alebo štvrtých synov, ktorí nemohli zdediť majetky svojich otcov ani nájsť miesto v duchovnom stave. Tak sa dobývalo alebo emigrovalo, až kým sa prebytok nepostaral sám o seba. Výsledok dnes vidíme v európskych krajinách, ktoré sú masívne preťažené mužskou migráciou zo spoločností žijúcich v inom kultúrnom rytme.
Ani policajný dôstojník v správach sa však neodvážil nahlas povedať, že tu vzniká veľmi špecifické a veľmi reálne nebezpečenstvo, najmä zo strany mužských prisťahovalcov, hoci štatistiky kriminality jeho vlastného úradu názorne ukazujú ich nadmerné zastúpenie.
Čo by okrem obmedzenia prisťahovalectva z cudzích kultúr pomohlo ženám a mužom žiť spolu v mieri? Začnime tým, že obnovíme hodnotu vecí, ktoré muži dokážu robiť lepšie ako ženy. V spoločnosti založenej na službách však klesá počet pracovných miest, ktoré si vyžadujú fyzickú silu a obratnosť, ako aj schopnosť znášať ťažkosti.
Dokonca aj úloha živiteľa rodiny a otca stráca na význame. Na jednej strane to feminizmus v mene rovnosti odmieta. Na druhej strane prebytok mužov znamená, že nie každý muž má šancu založiť si rodinu a reprodukovať sa. Ženy sú teraz síce v menšine, ale zato majú lepšiu možnosť voľby. Pravdepodobne a múdro sa budú obracať na lepšie situovaných mužov.
Žiadna krajina pre mladých mužov
Čo, naopak, odporúčajú sociologické vedy? Obnovenie hodnoty mužských rolí a úloh? Nie. Posilnenie postavenia žien v spoločnosti.
Ale môže sa toto postavenie reálne ešte viac posilniť?
Muži, ktorí poznajú svoju hodnotu, možno dokážu nechať medializovanú nenávisť voči mužom, s ktorou sa všade stretávajú, odplávať. Možno majú aj to šťastie, že žijú s úplne normálnou, milujúcou ženou, a takýchto žien je určite väčšina.
Čo však táto nenávisť voči mužom robí s mladými, ktorí si nie sú istí svojou úlohou a stále hľadajú mužskú identitu?
V skutočnosti sú chlapci už dlho porazení na každom kroku. Dievčatá majú oveľa väčšiu šancu ako chlapci získať maturitu, ktorá im umožňuje prístup na univerzitu. To nemusí byť nevyhnutne dobrá správa, pretože vysokoškolské štúdium dnes volí príliš veľa ľudí. Ako spoločnosť v súčasnosti oveľa naliehavejšie potrebujeme kvalifikované remeslá než diplomy z feministických štúdií.
Možno by sa namiesto ďalšieho podporného programu pre dievčatá mal spustiť podporný program pre chlapcov, ktorý by zohľadňoval mužské sklony, silné stránky a talent.
Chlapci nie sú len akési „horšie dievčatá“. Medzi pohlaviami predsa existujú prirodzené rozdiely. Čo sa však považuje za „prirodzené“ správanie mužov a žien? Tejto otázke sa venujú celé semináre o rodovej rovnosti, pričom sa na nich nikdy nedosiahne zhoda.
Napriek tomu sa zdá, že existujú hlboko zakorenené mužské reflexy, ktoré sa prejavia vždy, keď hrozí akútne nebezpečenstvo.
Počas nedávneho útoku na večeru korešpondentov v Bielom dome vo Washingtone, ktorý bol zjavne zameraný na Donalda Trumpa, mnohé videá z tohto večera ukazujú prekvapujúce scény. Keď sa strelec pokúša vtrhnúť na podujatie, muži z ochranky okamžite tasia zbrane, zatiaľ čo ich kolegyne sa dajú na útek. Predovšetkým mnohí muži v miestnosti sa postavili ochranársky pred svoje manželky.
My ženy dnes potrebujeme takýchto mužov viac ako kedykoľvek predtým.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.