Koaličný spor okolo zonácie národných parkov sa v utorok 19. mája výrazne vyostril. SNS verejne vyzvala premiéra Roberta Fica, aby vláda nezaradila návrh zonácie Tatranského národného parku na svoje najbližšie rokovanie. Opozícia z Progresívneho Slovenska sa pridala k národniarom. Súčasne hovorí o údajnom zvýhodňovaní developerov, ohrození prírody a dokonca o riziku straty stoviek miliónov eur z plánu obnovy.
Celá politická prestrelka stojí na jednom podstatnom fakte, ktorý sa vo verejnej debate často stráca. Tým je skutočnosť, že minister životného prostredia Tomáš Taraba zatiaľ vláde žiadnu zonáciu nepredkladá.
Materiály aktuálne smerujú na Legislatívnu radu vlády, teda poradný orgán, ktorý posudzuje návrhy po právnej a legislatívnej stránke. Až následne majú pokračovať rokovania s Európskou komisiou a zapracovanie prípadných pripomienok.
Taraba preto reagoval pomerne ostro na kritiku opozície aj časti koalície. „Envirorezort žiadnu zonáciu nedáva na vládu, ale predkladá ju na takzvanú Legislatívnu radu vlády, aby posúdila materiál po stránke súladu so zákonmi,“ povedal minister s tým, že „ešte je pred nami dlhý proces“.
Práve tento detail sa stal jedným z hlavných bodov sporu. SNS aj Progresívne Slovensko totiž komunikujú situáciu spôsobom, akoby vláda mala o zonáciách rozhodovať prakticky okamžite. V realite však ide zatiaľ len o jednu z medzietáp legislatívneho procesu.
Kritici ministra tým podľa rezortu vytvárajú obraz bezprostredného schvaľovania kontroverzného materiálu, hoci návrhy ešte neprešli finálnym právnym posúdením ani ďalšími rokovaniami s Bruselom.
SNS sa dištancuje od vlastného ministra
Národniari pritom v utorok 19. mája vystúpili mimoriadne tvrdo. Strana vo svojom stanovisku na sociálnej sieti uviedla, že nesúhlasí s postupom Tomáša Tarabu a že zonácia „zásadne ovplyvní vlastnícke vzťahy, fungovanie obcí, hospodárenie v území aj budúcnosť regiónu Vysokých Tatier“.
SNS zároveň tvrdí, že minister nereflektoval zásadné pripomienky vlastníkov pozemkov, samospráv či štátnych podnikov a že proces môže byť riadený „v prospech skupín, ktoré majú vo Vysokých Tatrách významné podnikateľské záujmy“.
Taraba reagoval ironicky a pripomenul, že celé medzirezortné pripomienkové konanie zastrešuje nominant SNS Marek Chovan. „Po návrate z Azerbajdžanu budem určite SNS odporúčať, aby lepšie komunikovala medzi vlastnými nominantami,“ odkázal minister.
Ešte ostrejšiu kritiku formulovalo Progresívne Slovensko, ktoré sa pridalo k národniarom. Poslankyňa Tamara Stohlová tvrdí, že ministerstvo životného prostredia ide „po ruke vybraným developerom“ a zároveň riskuje viac ako 400 miliónov eur z plánu obnovy. Podľa nej sú problémom najmä nové rozvojové zóny v národných parkoch, ktoré opozícia označuje dokonca za „zóny deštrukcie“.
Stohlová argumentuje, že Európska komisia už upozorňuje na možné rozpory s európskymi smernicami a že niektoré územia mali byť predmetom environmentálneho posudzovania SEA.
Taraba: Ochrana prírody sa má výrazne posilniť
Minister však prezentuje úplne opačný obraz. Tvrdí, že zonácia v skutočnosti výrazne posilňuje ochranu prírody. V TANAP-e má po novom narásť podiel územia s najprísnejším stupňom ochrany zo súčasných 45 percent na 76 percent, v NAPANT-e zo 16 percent na 46 percent. „Ako môže niekto rozprávať, že ideme ohrozovať prírodu, keď zásadným spôsobom tú plochu ochrany zvyšujeme?“ pýta sa Taraba.
Podľa ministra je dnešný systém paradoxne postavený na množstve výnimiek, ktoré vytvárajú právny chaos. Ako príklad uvádza Štrbské Pleso. Formálne sa podľa neho značná časť územia stále vedie ako najprísnejšia zóna ochrany, hoci sa tam nachádzajú hotely, parkoviská či lyžiarske svahy. „Tvárime sa, že tie lyžiarske svahy tam nie sú,“ zdôrazňuje šéf envirorezortu.
Zonácia má podľa neho priniesť reálne pravidlá a odstrániť systém permanentných výnimiek. Minister dokonca argumentuje tým, že menej administratívnych výnimiek môže znamenať aj menej priestoru na korupciu. „Keď je treba menej pečiatok, menej výnimiek, tak je najmä menej korupcie,“ uviedol.
V hre sú aj stovky miliónov z plánu obnovy
Dôležitou témou zostávajú aj európske peniaze. Taraba hovorí o približne 500 miliónoch eur viazaných na míľnik plánu obnovy. Zároveň však otvorene priznáva, že Slovensko sa môže rozhodnúť zonácie neprijať a jednoducho o tieto financie prísť.
Opozícia, naopak, tvrdí, že problémom nie je existencia zonácie, ale jej údajne nekvalitná podoba, ktorá môže viesť ku konfliktu s Európskou komisiou a následne k zablokovaniu financií. Šéf envirorezortu opakovane zdôrazňuje, že tento proces ešte bude predmetom rokovaní s Bruselom.
Spor o zonácie tak dnes už dávno nie je len odbornou debatou o ochrane prírody. Stal sa súčasťou širšieho politického konfliktu vo vnútri koalície, ako aj medzi vládou a opozíciou. Rezort životného prostredia prezentuje zonáciu ako technický nástroj, ktorý má nastaviť jasné pravidlá a zároveň rozšíriť územia s najvyššou ochranou. Kritici však tvrdia, že pod zámienkou „poriadku“ vzniká priestor na developerské projekty vo vybraných lokalitách.
Isté je zatiaľ len jedno – že aj napriek ostrej politickej rétorike a dramatickým vyhláseniam ešte finálny návrh zonácie nie je na stole. A práve tento fakt sa v aktuálnej verejnej debate akoby stráca.