Vyjadrili aj znepokojenie nad zhoršovaním stavu demokracie a právneho štátu na Slovensku, kde podľa nich systémové nedostatky ohrozujú ochranu finančných záujmov Únie. Za uznesenie hlasovalo 347 poslancov, 165 bolo proti a 25 sa zdržalo hlasovania.
Spomedzi slovenských europoslancov hlasovali všetci proti s výnimkou poslancov z Progresívneho Slovenska (frakcia Obnovme Európu), ktorí sa na hlasovaní nezúčastnili.
Najprv prevencia, potom zastavenie platieb
Prijatý text vyzýva Európsku komisiu, aby v plnej miere využila všetky dostupné nástroje na riešenie zmienených obáv s cieľom zabezpečiť dodržiavanie hodnôt zakotvených v zmluvách o EÚ.
Najskôr má zvážiť preventívne opatrenia, avšak v prípade, že budú obavy pretrvávať a budú riadne podložené, má siahnuť aj po donucovacích krokoch vrátane žaloby, pozastavenia platieb či konania o vrátení finančných prostriedkov EÚ.
Europoslanci vyjadrili poľutovanie nad nedávnou reformou slovenského trestného práva vrátane zníženia trestov za korupciu a skrátenia premlčacích lehôt, ako aj nad zrušením Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a Úradu špeciálnej prokuratúry (UŠP). Tieto kroky podľa nich viedli aj k výraznému poklesu počtu riešených prípadov korupcie a oslabili stíhanie trestných činov súvisiacich s eurofondmi.
Obavy podľa rezolúcie vyvolávajú aj zmeny v Ústave SR týkajúce sa nadradenosti slovenského práva nad európskymi predpismi. Európski zákonodarcovia vyzvali slovenské úrady, aby zaistili plný súlad ústavy s právom EÚ.
Cielené kontroly štátu
Európska komisia by podľa uznesenia mala zintenzívniť cielené kontroly na Slovensku, a tým „kompenzovať oslabenie vnútroštátnych kapacít“. Slovenská vláda by zase mala posilniť nezávislosť súdnictva.
Rezolúcia spomína aj podozrenia z nezrovnalostí a zo zneužívania peňazí pri realizácii projektov rozvoja vidieka a cestovného ruchu financovaných Európskou úniou na Slovensku, takzvaných haciend, a opätovne vyjadruje obavy v súvislosti s fungovaním Pôdohospodárskej platobnej agentúry.
Osobitné znepokojenie europarlament vyjadruje v súvislosti s právami menším na Slovensku, pričom poukazuje na „retroaktívne konfiškácie majetku“ na základe kolektívnej viny a povojnových dekrétov. Znepokojenie vyslovil aj nad zhoršovaním slobody a plurality médií. Poslanci zároveň vyzvali vládu, aby zlepšila ochranu práv LGBTI osôb a Rómov.
Reakcie slovenských politikov
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) odmietol toto uznesenie s argumentom, že ide o politické hodnotenie bez právnych účinkov. Podľa neho však ide o dôkaz, že časť europoslancov využíva európske inštitúcie na „progresívno-liberálny aktivizmus“.
Zdôraznil, že slovenská vláda má v niektorých otázkach odlišné postoje, napríklad pri fungovaní Európskej únie, migrácii, médiách či zahraničnej politike, no nie je to dôvod na spochybňovanie demokracie a právneho štátu na Slovensku. Európsky parlament by sa mal podľa neho viac venovať konkurencieschopnosti, energetickým otázkam a bezpečnostným hrozbám.
Šéf slovenskej diplomacie dodal, že Slovensko si ctí všetky pravidlá a v prípade akejkoľvek otvorenej otázky vedie konštruktívny dialóg: „Tak ako to bolo aj v prípade hodnotiacej správy právneho štátu zo strany Komisie, ktorú sme po vzájomnom dialógu s Európskou komisiou a argumentmi z našej strany objektivizovali.“
Europoslanec Martin Hojsík vyhlásil, že európske inštitúcie dlhodobo upozorňujú na zmeny v trestných zákonoch, zrušenie NAKA či Úradu špeciálnej prokuratúry a útoky na médiá. Veronika Cifrová Ostrihoňová prirovnala situáciu k začiatku zmrazenia eurofondov v Maďarsku a obvinila vládu z ignorovania odporúčaní EÚ. Lucia Yar (všetci PS) upozornila, že prípadné zmrazenie eurofondov by poškodilo slovenskú ekonomiku aj financovanie nemocníc, škôl či infraštruktúry.
Miriam Lexmann (KDH) podotkla, že za stav právneho štátu nesie zodpovednosť vláda, zároveň však odmietla riešenia, ktoré by poškodili občanov alebo samosprávy.
Milan Uhrík (Republika) označil obsah uznesenia za nezmyselný s tým, že Bruselu „prekážajú aj dve pohlavia v ústave“. Katarína Roth Neveďalová (Smer) označila dokument za pokus ovplyvniť politickú situáciu na Slovensku a spochybnila tvrdenia o porušovaní práv menšín či obmedzovaní médií.
To, že rezolúcia poškodzuje Slovensko ako celok, povedal europoslanec Branislav Ondruš (Hlas), ktorý jej časť o zmrazení eurofondov označil za nerelevantnú.
(tasr, lud)