Občiansky zákonník sa ako zákon po dlhých desaťročiach dočkal modernizácie. Doterajší kódex pochádza z roku 1964, teda z úplne inej spoločnosti, inej ekonomiky a iného chápania slobody jednotlivca.
Pôvodná úprava už nereflektovala potreby súčasnej doby a po zmene volala aj široká časť odbornej verejnosti. Ani mnohé novely nepriniesli želaný efekt a skôr iba zneprehľadňovali celý systém civilného práva.
Z pohľadu každodenných činností občanov, ako sú uzatváranie zmlúv, nájom bytu, kúpa veci, riešenie sporov, dedenie či úprava manželstva, ide o zjednodušenie celého právneho systému.
Jednotná právna úprava práv a povinností
V tomto smere možno hovoriť o prvej a najdôležitejšej zmene – Občiansky zákonník odstraňuje duálnu právnu úpravu, ktorá bola rozdrobená v mnohých zákonoch. Typickým príkladom bolo uzatváranie zmlúv, keď človek nevedel, či je potrebné postupovať podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Výsledkom bola právna neistota.
Nový Občiansky zákonník má byť centrálnym kódexom súkromného práva a má obsiahnuť čo najväčší rozsah súkromnoprávnych vzťahov tak, aby každý našiel to, čo potrebuje, v jednom zákone. Vo väčšine prípadov tak odpadnú nejasnosti o tom, podľa ktorého zákona sa má v danom prípade postupovať.
Pre bežného človeka to znamená jednoduchšiu orientáciu vo svojich právach a povinnostiach. Ak si dá opraviť strechu, kúpi auto, objedná stavebné práce alebo uzavrie zmluvu s podnikateľom, právny režim bude jednoduchší a obsiahnutý v jednom zákone. To znamená menej sporov a menej priestoru na súdne dokazovanie objektívnej pravdy.
V tomto smere možno za druhý prínos označiť aj zjednotenie premlčacej doby, ktorá bude vo všeobecnosti trojročná.
Férové dohody a zachovanie platnosti zmlúv
Tretím prínosom bude samotná nosná myšlienka nového Občianskeho zákonníka – autonómia vôle jednotlivca.
Návrh hneď v základných princípoch hovorí, že každý si môže podľa vlastnej vôle usporiadať svoje súkromné záležitosti, ak tým neporušuje zákon a neprimerane nezasahuje do práv a dôstojnosti iných. Zároveň výslovne stavia súkromné právo na poctivosti, slušnosti a zákaze zneužitia práva.
Nová úprava tak kladie dôraz na férovú dohodu, pri ktorej sa bude hľadať dôvod na to, aby zmluva platila. Strany sa majú navzájom pravdivo a úplne informovať o podstatných skutkových a právnych okolnostiach, a ak niekto rokuje nepoctivo alebo nepoctivo ukončí rokovania v štádiu, keď sa uzavretie zmluvy javilo ako vysoko pravdepodobné, môže zodpovedať za škodu.
Súčasná úprava naproti tomu poskytovala veľký priestor na to, ako nejaký úkon zneplatniť, čo často viedlo k problémom s plnením zmlúv.
Novinky prispôsobené digitálnemu svetu
Modernizácia kódexu sa prejavila aj zavedením pojmov týkajúcich sa digitálneho obsahu, služieb a vecí s digitálnymi prvkami. Vecou s digitálnymi prvkami môže byť napríklad zariadenie, ktorého funkčnosť závisí od softvéru alebo online služby.
O štvrtom zlepšení pre spotrebiteľa možno hovoriť pri povinnostiach predávajúceho, ktorý je povinný zabezpečiť aktualizácie vrátane bezpečnostných aktualizácií potrebných na zachovanie súladu veci s digitálnymi prvkami – teda na praktické fungovanie veci.
Problémom pri nefunkčnej veci totiž nemusí byť iba mechanická porucha, napríklad prasknutý displej, ale aj chýbajúca kľúčová aktualizácia, bez ktorej smart zariadenie nebude fungovať.
Ide o praktickú odpoveď na situácie, s ktorými sa mohol stretnúť každý: zaplatená aplikácia nefunguje, digitálna služba padá, online produkt nemá sľúbené vlastnosti, predplatné síce beží, ale služba reálne neposkytuje to, čo mala.
Pri tejto problematike ide o zlepšenie pozície spotrebiteľa, keďže podobné digitálne služby sa stali každodennou realitou pre drvivú väčšinu ľudí. Pri digitálnom plnení návrh výslovne upravuje vady, zodpovednosť obchodníka, zľavu z ceny a odstúpenie od zmluvy.
Podrobná úprava nájomného bývania a ochrana slabých
Piate zlepšenie do života mnohých občanov prinesie úprava nájomného bývania.
Návrh podrobnejšie upravuje nájom bytu, náležitosti nájomnej zmluvy, služby spojené s užívaním bytu a zvyšovanie nájomného. Ak nájomná zmluva nie je písomná, prenajímateľ má na žiadosť nájomníka vystaviť písomné potvrdenie o jej uzavretí. Návrh tiež vymenúva základné plnenia, ktoré sa považujú za nevyhnutné na riadne užívanie bytu – napríklad dodávku vody a tepla, odvoz odpadu, osvetlenie spoločných častí či prevádzka výťahu.
Osobitne dôležité je zvyšovanie nájomného. Ak zmluva neobsahuje dohodu o jeho zvýšení, pri nájme dohodnutom aspoň na päť rokov môže prenajímateľ navrhnúť zvýšenie najviac do výšky zvyčajného nájomného, a to maximálne o 20 percent oproti predchádzajúcemu nájomnému. Takéto zvýšenie možno urobiť raz za tri roky a pri nesúhlase nájomníka má rozhodnúť súd.
Nová úprava zároveň stanovuje taxatívne dôvody, pre ktoré môže prenajímateľ vypovedať nájom bytu, napríklad hrubé porušenie povinností nájomníka, neoprávnený podnájom, potrebu bytu pre prenajímateľa alebo blízku osobu, prípadne verejný záujem.
Zákon však osobitne chráni určité skupiny osôb, ako sú seniori, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo osoby starajúce sa o maloleté deti.
Ochrana manžela pred dlhmi a zmena spoločného majetku
Šieste zlepšenie sa týka manželstva a spoločného majetku.
Návrh zákona nahrádza pojem bezpodielové spoluvlastníctvo manželov pojmom spoločné imanie manželov. Dôvod je vecný: imanie lepšie vystihuje, že nejde len o veci, ale aj o majetkové práva a dlhy. Samotný návrh definuje imanie ako súhrn majetku a dlhov osoby.
Manželia si budú môcť počas manželstva zmluvou upraviť spoločné imanie odlišne od zákonného režimu. Takáto zmluva musí mať formu notárskej zápisnice a má sa registrovať v centrálnom registri modifikácií spoločného imania manželov. Zmluvne možno rozsah spoločného imania rozšíriť alebo zúžiť, a to vrátane majetku a dlhov.
Dôležitý a mimoriadne praktický dosah bude mať ochrana manžela pred dlhmi druhého manžela.
Nová úprava balansuje medzi ochranou veriteľov a ochranou manžela, ktorý o dlhoch toho druhého nemusel vedieť. Ak dôjde napríklad k exekúcii na majetok manželov pre dlhy jedného z nich, má sa pri nej zohľadňovať podiel, ktorý by pripadol dlžníkovi pri vyrovnaní spoločného imania.
To predstavuje zásadný posun od doterajšej úpravy, pri ktorej by exekúcia postihla majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov v plnom rozsahu.
Väčšia voľnosť pri rozhodovaní o dedičstve
Siedme zlepšenie pri úprave súkromných záležitostí bude predstavovať oblasť dedenia. Návrh zavádza dedičskú zmluvu ako nový dedičský titul, ktorá bude poskytovať širšie možnosti pre osobu, ktorá chce upraviť svoje majetkové pomery pre prípad smrti. Postupnosť pri dedení by teda vychádzala primárne z dedičskej zmluvy, potom zo závetu a až potom zo zákona.
Dedičskou zmluvou poručiteľ povoláva dediča a môže ho zaviazať určitou podmienkou na nadobudnutie dedičstva. V dedičskej zmluve môže byť obsiahnutý aj záväzok starostlivosti o poručiteľa počas jeho života. Povinné podiely potomkov sa znižujú, čím sa posilňuje vôľa poručiteľa rozhodovať o svojom majetku.
Rekodifikácia Občianskeho zákonníka so sebou prináša viac ako 1 900 ustanovení zákona, a preto bude zmien v civilnom práve oveľa viac.
Úprava je výsledkom dlhodobej práce odborníkov zo všetkých oblastí, ktoré budú zákonom dotknuté, a má snahu odstraňovať súčasné právne problémy v civilnom práve.