Vo filme Her (Ona) z roku 2013 bol zobrazený vzťah muža s jeho asistentkou s umelou inteligenciou (AI). Tak to bolo v sci-fi snímke spred dekády. Ale podľa štúdie „o romantických spoločníkoch“ s umelou inteligenciou je to už dnes bežný život nielen pre nezadaných, ale aj pre tých, ktorí majú partnerský vzťah.
V spomínanom oscarovom filme hrá Joaquin Phoenix osamelého muža , ktorý sa zamiluje do operačného systému AI Samantha, ktorú nahovorila Scarlett Johanssonová.
Nová správa o využívaní aplikácie Secret Soulmates (Tajné spriaznené duše) naznačuje, že mladí ľudia sa v oblasti romantických vzťahov čoraz častejšie obracajú na takýchto spoločníkov s umelou inteligenciou, čím spochybňujú stereotyp, že takéto správanie je typické predovšetkým pre slobodných mužov.
„Zistili sme, že romantickí spoločníci s umelou inteligenciou sú nielen oveľa bežnejší, než si väčšina ľudí uvedomuje, ale ich používanie môže mať vážne dôsledky na zdravie a stabilitu skutočných ľudských vzťahov,“ napísali autori štúdie Brian J. Willoughby, Jason S. Carroll a Michael Toscano.
„Postrehli sme, že veľká časť tohto správania sa uskutočňuje tajne za chrbtom skutočných romantických partnerov,“ dodali vo vyhlásení po zverejnení správy z 19. mája s názvom Secret Soulmates a dôvetkom – Ako umelá inteligencia ovplyvňuje romantické vzťahy v reálnom živote.
Spoločníci s AI ničia vzťahy
Autori upozornili, že títo virtuálni spoločníci v súčasnosti nie sú podrobení „žiadnej politickej intervencii“ a predstavujú „kritickú oblasť vzťahového priestoru, o ktorej musia pedagógovia, tvorcovia politík a verejnosť starostlivo diskutovať“.
„Spoločníci s umelou inteligenciou ponúkajú tajnú spriaznenú dušu, ktorá je vzdialená len na jedno ťuknutie, umelú entitu. Môže ponúknuť lákavú škálu interakcií, ktoré môžu odvádzať pozornosť od vzťahu s reálnym partnerom a potenciálne ho aj zničiť,“ uviedli autori.
Zo správy vyplýva, že 15 percent ľudí vo vzťahoch, definovaných ako tí, ktorí spolu chodia, sú zasnúbení alebo ženatí, pravidelne komunikuje s četbotmi s umelou inteligenciou, ktoré simulujú verného romantického partnera. Ďalších 20 až 30 percent uviedlo, že niekedy experimentovali s tajnou spriaznenou dušou.
Aj keď muži mali o niečo vyššiu pravdepodobnosť, že sa budú venovať týmto romantickým spoločníkom, ako ženy, rozdiel medzi pohlaviami bol malý.
Interakcie s priateľmi a priateľkami s umelou inteligenciou sa pohybujú od „flirtujúcich alebo mierne romantických“ výmen až po pravidelné sexuálne interakcie. Približne 13 percent respondentov uviedlo romantické a sexuálne hranie rolí, zatiaľ čo niečo viac než jeden z desiatich sa priznal, že často využíva tajné spriaznené duše na vytváranie sexuálne explicitného obsahu.
Viac ako polovica opýtaných mladých dospelých vo vzťahoch, ktorí komunikujú s týmito virtuálnymi spoločníkmi, ich používanie „úplne skrývala alebo len čiastočne prezradila“ svojim reálnym partnerom.
Udržiavanie v tajnosti
Takmer sedem z desiatich respondentov uviedlo, že je pre nich „do určitej miery alebo mimoriadne dôležité“, aby sa ich partner nedozvedel o plnom rozsahu ich používania umelej inteligencie.
„Prečo také utajovanie? Zrejmou odpoveďou je, že väčšina ľudí si uvedomuje, že ak by ich partneri v reálnom živote vedeli, že vedú intenzívne romantické konverzácie so spoločníkom s umelou inteligenciou, pravdepodobne by boli znepokojení alebo rozrušení,“ píšu autori.
Autori skúmali vplyv virtuálnych spoločníkov na romantické vzťahy v reálnom živote, pričom poznamenali, že výskum v tejto oblasti je obmedzený.
Túto otázku skúmali v troch kategóriách: spokojnosť, stabilita a kvalita komunikácie, pričom použili štatistický nástroj nazývaný regresné modelovanie. Zatiaľ čo spokojnosť so vzťahom sa ukázala vyššia u používateľov AI, stabilita aj kvalita komunikácie boli nižšie.
Autori naznačujú, že vyššia spokojnosť je pravdepodobne spôsobená „falošným a dočasným pocitom šťastia, ktorý spoločníci s AI prinášajú“.
Používanie spoločníka s umelou inteligenciou môže byť obzvlášť príťažlivé v obdobiach konfliktov a nešťastia v reálnom vzťahu. Hoci už používateľ umelej inteligencie „nemusí odchádzať s pocitom frustrácie zo svojho skutočného partnera, táto interakcia s AI môže potichu podkopávať jeho dlhodobú túžbu byť so svojím partnerom“, tvrdia autori.
Ilúzia kontroly
Správa varuje pred rizikami, ktoré pre kvalitu dlhodobých vzťahov predstavuje „ilúzia kontroly“ ponúkaná virtuálnymi spoločníkmi. Upozorňuje aj na to, že spoločníci s umelou inteligenciou sú navrhnutí tak, aby „nenápadne navádzali“ používateľov na komerčne výhodné výsledky pre vývojárov.
Napriek vysokej miere utajenia a potenciálnym negatívnym účinkom spolupráce s virtuálnymi spoločníkmi mnohí účastníci prieskumu uvádzali vo všeobecnosti pozitívny postoj k používaniu romantických spoločníkov s umelou inteligenciou.
Len málo z nich malo výhrady voči pokračovaniu v kontakte s takýmito spoločníkmi počas romantického vzťahu v reálnom živote.
Z pravidelných používateľov četbotov s umelou inteligenciou až 68 percent prízvukovalo, že je ľahšie rozprávať sa so svojím virtuálnym spoločníkom. Takmer dve tretiny sa priznali, že je jednoduchšie ostať sám sebou v komunikácii s četbotmi.
Štúdia naznačuje, že používanie „tajných spriaznených duší“ ovplyvňuje vnímanie reálnych romantických partnerov.
Presne polovica používateľov romantických spoločníkov s AI sa zhodla na tom, že by si želali, aby sa ich skutočný partner správal viac ako ich spoločník s umelou inteligenciou, a 56 percent používateľov si želalo, aby sa konverzácie s ich skutočnými partnermi viac podobali rozhovorom s ich četbotovými spoločníkmi.
Tieto zistenia naznačujú, že spoločníci s AI už nie sú okrajovou kuriozitou pre osamelých, ale novou výzvou pre moderné vzťahy. Správa poukazuje na to, že hoci četboty môžu poskytovať útechu a uznanie, zároveň môžu nenápadne meniť predstavy o intimite spôsobom, s ktorým budú mať reálni partneri problém držať krok.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.