Slováci masovo objavujú AI. Využíva ju polovica dôchodcov, v prácach je neraz prítomná načierno

Ako dodáva, zväčša ide o staršiu generáciu ľudí s nižším vzdelaním, z nižších sociálnych vrstiev alebo takých, ktorí vykonávajú menej náročné povolania bez potreby využitia AI. 

Napriek tomu Miroslava Remenárová, riaditeľka pre vonkajšie vzťahy a udržateľnosť zo spoločnosti Slovak Telekom, ktorá na prieskume s IVO a spoločnosťou Accenture na Slovensku spolupracovala, uvádza, že AI je neraz prítomná už aj v domácnostiach dôchodcov. Podľa prieskumu ju až 50 percent z nich používa. 

Ako v rámci konferencie spresnila Alena Kanabová, líderka pre firemné občianstvo z Accenture na Slovensku, 60 percent dospelých si uvedomuje, že sa musí rozvíjať v oblasti AI zručností. Túto potrebu najsilnejšie vnímajú manažéri, tvorivé profesie a študenti. Tí podľa prieskumu dosiahli hranicu využívania AI 100 percent. 

Na čo ju ľudia používajú?

Prieskum ukázal, že 82 percent oslovených považuje využívanie AI za úsporu času a zvýšenie produktivity. „AI je vnímaná predovšetkým ako ,stroj na výkon’, ktorý pomáha pri generovaní textov, analýze dát či kreatívnej tvorbe,“ spresňujú odborníci. 

Velšic z IVO vyčíslil, že 73 percent ľudí používa AI na riešenie komplexných a náročných problémov. Pre 71 percent populácie je zdrojom inšpirácie, nápadov a dôležitým elementom pri tvorivej činnosti. 

Výskum odkryl obavy

Za jedno z najvážnejších zistení výskumu označil Velšic to, že ľudia vnímajú AI nielen cez racionálnu optiku, ale aj ako ohrozenie na vyššej spoločenskej úrovni.

„Výrazná časť z nich (77 percent) sa obáva z hľadiska psychológie dehumanizácie vzťahov,“ spresňuje autor štúdie s vysvetlením, že ľudia sa obávajú toho, že AI bude postupne nahradzovať medziľudské vzťahy a ľudia sa začnú orientovať viac na stroje než na samotné interakcie medzi sebou. 

Napriek masovému využívaniu teda pretrváva najmä u seniorov (86 percent) strach, že príde k uprednostňovaniu AI pred reálnymi ľuďmi. 

Ako Velšic ďalej spresnil, za výraznú hrozbu považuje 76 percent ľudí kognitívnu atrofiu. „Je to strach zo ,zakrpatenia’ ľudskej mysle, pri ktorom tým, že sa človek neustále spolieha na stroje, nie je schopný ďalej sa mentálne rozvíjať,“ opísal. Respondenti sa teda obávajú straty vlastnej kreativity a kritického myslenia. 

Autor štúdie hovorí aj o algoritmickej kontrole AI. „Ľudia sa obávajú cielenej manipulácie so svojimi ich emóciami,“ ozrejmil s tým, že mnohí nevedia, kam až môžu v komunikácii s AI zájsť. Či jej môžu poskytnúť osobné a citlivé informácie o svojom zdravotnom stave, vzťahoch či financiách, pričom nebudú zneužité. 

Patrí AI do rúk deťom?

„Je dôležité sprístupňovať AI každému,“ konštatuje pre Štandard Miroslava Remenárová zo spoločnosti Slovak Telekom.

Vyjadrila sa aj ku konkrétnemu číslu, ktoré vyplynulo z prieskumu: až 73 percent slovenskej verejnosti rázne odmieta AI na prvom stupni základných škôl z dôvodu ochrany kognitívneho vývoja detí. Rezort školstva pritom intenzívne pracuje na zaradení umelej inteligencie do vyučovacieho procesu.

Výsledok považuje za prekvapivý. Pritom v tomto momente je podľa nej vhodné naučiť deti, ako používať dané technológie zodpovedne, a podporovať ich kreativitu, nie im umelú inteligenciu zakazovať. 

Alena Kanabová z Accenture pre Štandard podotkla, že je veľmi naivné myslieť si, že AI vieme deťom nejakým spôsobom striktne obmedziť či zakázať. „Vôbec to nie je účelné, aby sme deti od AI úplne odstrihli,“ myslí si. Podľa nej je systematická a cielená práca s deťmi dôležitá, aby boli neskôr na AI pripravené. 

Digitálna gramotnosť

Umelá inteligencia podľa odborníkov so sebou prináša možnosti, ale aj riziká a výzvy. „Schopnosť porozumieť tomu, ako AI funguje, je dôležitá aj pre tých ľudí, ktorí ju využívajú v práci,“ spresňuje Kanabová.

Ako vyčísluje, podľa prieskumu má až 66 percent Slovákov pocit, že AI rozumie, ale len 21 percent dokáže správne identifikovať jej obsah. To znamená, že približne len tretina z nich v reálnom teste dokázala správne určiť obsah generovaný AI. 

Podľa Kanabovej teda existuje obrovské riziko, že ľudia podľahnú falošnému obsahu či dezinformáciám, ku ktorým môže AI prispieť. 

Odborníci preto poukazujú na digitálnu gramotnosť, pričom nestačí len vedieť použiť takýto nástroj. Dôležité je podľa nich aj rozumieť tomu, čo AI poskytuje a aké má limity. V konečnom dôsledku je podľa Kanabovej podstatné aj niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutie pri použití umelej inteligencie. 

Marián Velšic ozrejmil, že v rámci trhu práce 72 percent populácie vidí v AI hrozbu pre prácu. Dodáva však, že iba 31 percent sa bojí, že táto technológia nahradí ich vlastnú pracovnú pozíciu. Spresňuje, že najstaršia generácia takéto obavy nemá. „Čím je človek mladší, tým tie obavy rastú,“ dodáva autor štúdie. 

Najviac ohrození sa podľa odborníkov cítia pracovníci v obchode a službách, kým manažéri a tvorivé elity vnímajú tento nástroj ako upevnenie svojej pozície, pričom je dôležité budovanie mäkkých zručností. 

Porušovanie bezpečnosti vo firmách

„Takmer každý druhý pracujúci človek na Slovensku vo svojej práci využíva umelú inteligenciu, ale spomedzi nich je až 61 percent takých, ktorí pracujú v takzvanom režime ,shadow AI’,“ upozorňuje Velšic. Znamená to, že títo zamestnanci pracujú vo svojej firme s AI napriek zákazu, bez vedomia svojho zamestnávateľa alebo používajú rôzne služby AI bez firemného krytia, teda bez pravidiel spoločnosti. 

Kanabová uviedla, že až šesť z desiatich ľudí využíva AI bez takýchto interných pravidiel. „To nám vytvára obrovské riziko s ochranou dát alebo duševného vlastníctva,“ dodáva a prízvukuje, že pre firmy je preto nesmierne dôležité nastaviť nielen to, aké nástroje budú využívať, ale aj ako. 

Na záver spresnila, že podľa ich tohtoročného globálneho výskumu zatiaľ len 18 percent organizácií, ktoré využívajú AI, ju dokáže reálne premeniť na biznisovú hodnotu.