Keďže nezákonné prepisy vykonali v prospech spolumajiteľov Esetu – o čom vypovedá i množstvo správ z Threemy -, nie je vylúčené, že vyšetrovanie sa bude týkať aj ich. Štandard požiadal o rozhovor obe strany, Grund s Hrubým na viacnásobné výzvy na rozhovor nereagovali, neodpovedali ani na naše otázky. Ich advokátska kancelária nám zaslala len všeobecné stanovisko, ktoré zverejňujeme pod článkom. Erik Mikurčík rozhovor prisľúbil, Štandard ho zverejní v nasledujúcich dňoch.
Rudolf Hrubý dávnejšie klamal o svojich kontaktoch s Marianom Kočnerom a stále zahmlieva aj vzťah so Zoroslavom Kollárom. Práve táto dvojica, podozrievaná z justičnej mafie, podľa Threemy ovplyvňovala súdne procesy, ktoré Mikurčíka pripravili o vlastnícky podiel.
Zaujímavé v tomto spore je aj angažovanie bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý sa síce preslávil pomerom 61 : 0 nepodaných obžalôb, no práve voči Mikurčíkovi vzniesol svoju prvotinu.
Novodobý boj o Carlton
Celý príbeh má dlhú minulosť a na pochopenie kauzy si ju treba oživiť.
Hotel Carlton bol pred piatimi rokmi na predaj. Pôvodný majiteľ sa rozhodol pre ponuku Erika Mikurčíka, Rudolfa Hrubého a Maroša Grunda, ktorí vtedy ešte spolupracovali. Každý z trojice partnerov vlastnil tretinu hotela, ktorý kúpili za takmer 60-miliónov eur.
Strojcom podnikateľského nápadu bol práve Mikurčík, ktorý presvedčil svojho známeho Maroša Grunda a jeho kolegu Rudolfa Hrubého, aby do perspektívneho biznisu vstúpili a zabezpečili naň financovanie. Obaja vstúpili do Mikurčíkovej firmy ADS Property. Časť peňazí na kúpu hotela firme požičali, časť získali bankovou pôžičkou.
Cez túto firmu trojica vlastnila spoločnosť Carlton Property, ktorá bola majiteľom hotela. Lenže spokojné spolunažívanie netrvalo dlho, medzi „eseťákmi“ a Mikurčíkom sa rozhorel spor. Mikurčík začal podozrievať partnerov, že ho chcú z hotela vyšachovať.
Štandard nie je schopný vyhodnotiť, nakoľko boli jeho obavy oprávnené, avšak Mikurčík reagoval tvrdým ťahom, keď sa mu cez zvýšenie základného imania podarilo zmeniť podiely a firmu ovládnuť. Na základe formálneho nedostatku (nezaplatenie poplatku dvetisíc eur) vypovedal zmluvu o vstupe Grunda a Hrubého do firmy.
Mikurčík týmto krokom získal 92-percentný podiel, čím partnerov z projektu vytlačil. Pritom Grund s Hrubým na rozdiel od Mikurčíka vložili do projektu financie. O vložený majetok by síce neprišli, keďže ten je viazaný zmluvami o pôžičke, ktoré ako záväzok firmy Mikurčík nespochybnil. No týmto ťahom by fakticky prišli o svoj podiel v samom hoteli. Aj tento postup je súčasťou samostatného trestného konania proti Mikurčíkovi.
No ešte pozoruhodnejší je tento príbeh z opačnej strany, v ktorej sa podľa svedectiev z Threemy angažoval „justičný mág“ Zoroslav Kollár, aktuálne stíhaný pre viacero podozrení z ovplyvňovania sudcov.
Ako vyradiť majiteľa
Grund s Hrubým Mikurčíkov ťah nenechali len tak a zareagovali protiútokom. Poza chrbát Mikurčíka zvolali valné zhromaždenie, kde práve jeho vyradili spomedzi podielnikov firmy.
Obchodný register, respektíve Okresný súd Bratislava 1, ktorý ho spravuje, na základe sporných dokumentov Mikurčíka vymazal spomedzi vlastníkov Carlton Property a ADS Property. Udialo sa to tak rýchlo, že to na domáce pomery bolo nielen nezvyklé, ale miestami až technicky nemožné.
Vyšetrovateľ preto ešte 25. septembra minulého roku začal trestné stíhanie vo veci zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Vyšší súdny úradník podľa vyšetrovateľa nariadil prepis vlastníckych podielov na základe nepravdivého dokladu. Úradník prepísal vlastníctvo nehnuteľnosti na základe dokumentu o valnom zhromaždení firmy ADS Property napriek tomu, že Mikurčík ako väčšinový vlastník na ňom nebol a ani o ňom nevedel. Pritom „úradník úmyselne, na základe neoprávnenej požiadavky nateraz neznámej osoby, nepreskúmal Návrh v súlade s ustanoveniami zákona o obchodnom registri“, konštatuje Najvyšší súd.
Úradník z registra majiteľov vymazal Mikurčíka a jeho manželku a miesto nich zapísal Grunda s Hrubým.
Šéf bratislavskej okresnej kriminálky Branko Petrenko 18. februára tohto roku vec posunul na ďalšie trestné konanie, ktoré „smeruje voči advokátskej kancelárii prevádzkovanej spoločnosťou SKLEGAL... nakoľko táto úmyselne zabezpečila vypracovanie a podanie Návrhu na zápis zmeny údajov v obchodnom registri“.
Firma Sklegal zastupovala práve Grunda s Hrubým a spomenutý úkon vykonala v ich prospech.
Z tohto podania zároveň vyplýva, že Grunda a Hrubého už vypočuli: „Z výsluchu Maroša Grunda bolo zistené, že Návrh na zmenu konateľov, tak ako je opísaný vyššie, SKLEGAL vypracovala a podala s vedomosťou, že väčšinovým vlastníkom v Carlton Property bol aj Erik Mikurčík, avšak tento zápis neuznávali.“
Z výsluchu súdneho úradníka podľa vyšetrovateľa vyplýva, že on sám po predložení tohto dokumentu nemohol konať inak, iba urobiť zmeny podľa toho, ako si žiadateľ želal. „Z uvedených zistení vyplynulo podozrenie, že SKLEGAL ako subjekt znalý práva, sa dopustil konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu trestného činu,“ domnieva sa vyšetrovateľ.
Podvrh na obchodnom registri
Mikurčík vo svojej sťažnosti na Krajský súd opísal protiprávne konanie súdu, ako bol podľa neho zmanipulovaný systém, ktorým sa zapisujú a menia údaje v obchodnom registri. Podozrieva vtedajšieho podpredsedu súdu, dnes stíhaného Vladimíra Sklenku, že náhodný výber podateľne zmanažoval tak, aby návrh na výmaz starých a zápis nových konateľov pripadol konkrétnemu úradníkovi.
Úradník dokumenty podľa registračného systému vybavil za 37 sekúnd, hoci podklad mal päť príloh. Keďže spracovanie, zaevidovanie a skontrolovanie všetkých údajov a vyše tridsať strán textu je za taký krátky čas technicky nemožné, Mikurčík sa vo svojej sťažnosti domnieva, že šlo o „úmyselné a účelové obídenie elektronickej podateľne“. Upozorňuje tiež na to, že príslušný kolok bol zakúpený o štyri hodiny skôr, nedá sa preto vylúčiť ani to, že predtým sa uskutočnilo viacero pokusov, ktoré následne stiahli. Pritom sa takto mohlo postupovať až dovtedy, kým nebude vec pridelená tomu „správnemu“ úradníkovi, ktorý podiely nezákonne prepísal. Úradník pritom v Zbierke listín vôbec neuviedol, na základe akého podkladu sa takto rozhodol.
Ďalšia súdna úradníčka zároveň vymazala Mikurčíka ako konateľa ADS Property na základe zápisnice z valného zhromaždenia firmy bez toho, aby vyhodnotila sporné dokumenty, čo ukazovali na neplatnosť zápisníc, podľa ktorých postupovala. Grund a Hrubý sa totiž mali v tom čase podľa rozhodnutia súdu zdržať výkonu práv smerujúcich k vymenovaniu a odvolávaniu štatutárov.
To, že úradník konal účelovo v prospech druhej strany, nepriamo potvrdzuje aj komunikácia z Threemy medzi Sklenkom a Marianom Kočnerom, ktorí sa o prípad zaujímali. Polícia totiž súd požiadala o zbavenie mlčanlivosti príslušného úradníka, ktoré však práve Sklenka ako podpredseda súdu odmietol. Následne sa o tom podľa Threemy zdôveruje Kočnerovi: „A sú v pi.i,“ referoval víťazoslávne. Mikurčíka polícia následne informovala, že úradník nie je zbavený mlčanlivosti a nemôžu ho vypočuť.
Ako sme zmienili vyššie, príslušný úradník už vypovedal a ukázal prstom na advokátsku kanceláriu zastupujúcu Grunda s Hrubým, čiže medzitým ho už podľa všetkého zbavili mlčanlivosti.
Mikurčík mal podľa svojej sťažnosti dokonca problém nazrieť do spisu, keďže ho na súde nemali skompletizovaný, chýbala napríklad listina o jeho odvolaní z pozície konateľa Carlton Properties. Časti spisu boli vraj na sekretariáte podpredsedu súdu Sklenku, ktorý v prípade formálne nijako nerozhodoval.
Keď sa 27. novembra na súde pojednávalo o spore o vlastníctvo Carltonu, sudkyňa Mária Ondriašová chcela podľa Mikurčíka pojednávanie pôvodne odročiť, no počas prestávky údajne dostala inštrukcie od náhlej návštevy v podobe Sklenku a osoby z ministerstva spravodlivosti. Pojednávanie napokon dokončila a rozhodla proti Mikurčíkovi.
Sudkyňa Ondriašová mala dokonca podľa výpovede sudkyne a „kajúcničky“ Miriam Repákovej strach („bola dva týždne na lexauríne“). Mikurčík vo svojej výpovedi dokonca uvádza, že Repákovej druh si od neho vypýtal úplatok, v tejto veci sa však nekoná.
Dva mesiace predtým Sklenka Kočnerovi v správe oznamuje, že pri Mikurčíkovi „sme urobili plán“. V komunikácii spomína sudcov, ktorí by mali vo veci rozhodovať, a pripomína, že „Mumlavá“ – ako označujú Luciu Žitňanskú – sa do veci zapojila tiež. „Idem mimo, mám stretko kvôli tej Ondriašovej,“ píše Sklenka a o hodinu nato Kočnerovi píše: „Mám ísť ja po vlastnej línie po Ondriašovej?“
Príbeh, ktorý rozpráva Threema
Komunikáciu z Threemy, ktorá sa týka prípadu Carlton, už detailne opísal denník Postoj. Carltonu sa týkajú stovky správ, ktoré si Kočner nepíše len so Sklenkom, ale aj s Norbertom Bödörom či Monikou Jankovskou.
Pripomeňme, že Kočnerovu Threemu už súdy uznali ako dôkaz, sám sudca Sklenka bol Súdnou radou pripravený o talár práve preto, že nedokázal dôveryhodne vysvetliť svoju komunikáciu v Threeme. Napríklad aj to, prečo sa aktívne angažoval v spore o Carlton, hoci v tomto procese ako sudca nerozhodoval.
Kočner vyzýva Sklenku, aby „spomalil svoju aktivitu“, keďže „za dve fľaše whiskey“ toho vraj už urobil dosť: „Zoro sa postavil na stranu eseťákov, tak nech ťa vyplatia,“ radí sudcovi. V podobnom duchu sa vyjadruje aj Jankovská, u ktorej sa Kočner zaujímal o zloženie senátu, čo v prípade rozhodoval na okresnom súde. Odpovedala, že podľa jej informácií mal v tomto prípade vplyv „pomstiteľ“. Týmto slovom sa v komunikácii medzi nimi označuje práve Zoroslav Kollár. „Moja posledná info bola, že E požiadali pomstiteľa o pomoc,“ píše Jankovská.
To, že Mikurčíkove podozrenia z manipulovania s obchodným registrom, sú relevantné, nepriamo priznáva aj sám Sklenka v komunikácii s Kočnerom. Toho totiž sudca podozrieva, že Mikurčíkovi vyzradil informácie. O tých vedel len Sklenka, ktorý ich predtým rozpovedal Kočnerovi. Keď sa totiž Kočner začal o kauzu zaujímať, práve Sklenku požiadal, „aby ho uviedol do problému“. Kočner sa bráni a Sklenkovi sľubuje, že Mikurčíka „osobne za.ebem a donesiem ti jeho hlavu“.
Kočnerove záujmy v tomto prípade neskôr opísala Jankovská pred súdom slovami, že Kočner zavetril príležitosť a v tom čase „sondoval“, na ktorú stranu sa postaviť.
Erik Mikurčík sa s Kočnerom stretol tiež, na silvestrovskej zábave na Donovaloch, na ktorej sa podľa svojich slov ocitol náhodou. Kočner sa pred Mikurčíkom dokonca tváril, že mu chce pomôcť, čo boli zrejme len Kočnerove mimikry.
Mikurčík si podľa správ z Threemy u Kočnera pár dní nato overoval informácie, ktoré mu Kočner posunul. Ten mu na silvestrovskej zábave spomínal aj konkrétnu osobu z ministerstva spravodlivosti, ktorá sa v spore angažovala priamo u Sklenku a Mikurčík si overoval jeho meno. Tam sa komunikácia tejto dvojice končí.
Naopak, Kočner Bödörovi v tom čase napísal: „Para [advokát Marek Para, pozn. red.] bol oslovený tým je.om z Carltonu, aby ho zastupoval, finančne veľmi zaujímavá ponuka, ale na môj zásah bol odmietnutý."
Sklenka Kočnerovi písal aj o tom, že sudkyňa z jeho súdu vyvolala stretnutie so „Zorom u Alexa z Relevans“. Myslel zrejme Alexandra Kadelu z advokátskej kancelárie Relevans, ktorý zastupuje Hrubého a Grunda. Inú sudkyňu Sklenka označoval ako „kamošku so Zorom“, vraj je dokonca v dennom kontakte s „Alexom“. Kadela tieto súvislosti pre denník Postoj odmietol.
Threema však ponúka aj zaujímavé svedectvá ohľadom sudkýň, ktoré v prípade rozhodovali. Ide najmä o odpoveď Kočnera Sklenkovi zo 4. októbra 2017: „Mirka ok, Cigánku zvládneš, Denisu my a Ondrišku Ty.“ Všetko sú to prezývky sudkýň, ktoré o prípade rozhodovali. „Mirka“ je sudkyňa Repáková, ktorá dva roky (ne)rozhodovala o vrátení Mikurčíkovho podielu v ADS Property. „Cigánka“ je sudkyňa Angela Balázsová, ktorá v prípade rozhodla proti Mikurčíkovi. „Denisa“ je sudkyňa Cviková, ktorá tiež rozhodovala o námietkach Mikurčíkovcov, všetky zamietla.
Kováčik a NAKA
Do prípadu sa zaangažovala NAKA, v tom čase ovládaná Bödörom, ktorú vtedy aj so špeciálnym prokurátorom Kováčikom podľa vyšetrovania neraz zneužívali na odstraňovanie nepohodlných ľudí. Sklenka napríklad spolu s Kočnerom vymýšľali, ako by NAKA mohla rozpracovať nepohodlnú sudkyňu, ktorá sa mala stretnúť s Mikurčíkom. „Toho ko.ota Mikurčíka dám od.ebať,“ píše Sklenka. „Toto bude ľutovať, jeho firmy pôjdu do konkurzu a skončí.“
Trestné oznámenie voči Mikurčíkovi, ktoré bolo pôvodne podané na generálnej prokuratúre, sa totiž dovtedy vôbec nepohlo. Veci sa rozhýbali až po tom, ako ho právnici Hrubého a Grunda z Relevans dodatočne podali 13. októbra na špeciálnu prokuratúru do rúk Dušana Kováčika, vtedajšieho šéfa polície Tibora Gašpara a šéfa finančnej polície NAKA Bernarda Slobodníka.
Mimochodom, dva týždne pred tým, než boli aktivované tieto štruktúry dnes stíhanej justično-mafiánskej society, Dušan Kováčik vykonal podozrivú operáciu v banke, keď si na svoj účet vložil 204-tisíc eur v hotovosti.
Podľa dokumentov, ktoré sprístupnila špeciálna prokuratúra, Kováčik spis proti Mikurčíkovi odňal dozorujúcemu prokurátorovi Vasiľovi Špirkovi a priradil ho prokurátorovi Miroslavovi Ľalíkovi. V informačnom systéme nie je podľa prokuratúry uvedený dôvod odňatia, čo by mala byť v takýchto prípadoch povinnosť.
Žalobu napokon podal sám Kováčik, ktorý prípad reálne nedozoroval, pridelil si ho k sebe len na jediný deň: „Podľa záznamu v informačnom systéme prokuratúry PTCA špeciálny prokurátor JUDr. Dušan Kováčik, PhD. mal vec pridelenú ku dňu 21. 5. 2020 ako konajúci a dozorujúci prokurátor, a to na základe jeho rozhodnutia,“ tvrdí špeciálna prokuratúra.
V rovnaký deň Kováčik podal obžalobu pre porušenie povinností pri správe cudzieho majetku v štádiu pokusu, Mikurčík s manželkou sa totiž podľa obžaloby pokúsili predať hotel svojej vlastnej firme pod cenu. Vo veci, kde prokurátori Špirko a Ľalík nepodali obžalobu tri roky, konal Kováčik expresne rýchlo – za jediný deň preštudoval 1 300 strán spisu a napísal 25-stranovú obžalobu. Spis následne vrátil prokurátorovi Ľalíkovi.
Tu ide pravdepodobne o prvý – a zrejme aj o posledný – prípad, keď Kováčik ako špeciálny prokurátor podal obžalobu. Kováčik dnes stojí pred súdom, okrem korupcie je podozrivý z členstva v mafiánskej skupine bödörovcov, ktorá cez NAKA napádala a vydierala podnikateľov.
Prepojená komunikácia
O ďalších podozreniach zo vzájomne prepojenej a promptnej komunikácie medzi Hrubým, jeho advokátmi, sudcami a Kočnerom svedčia aj ďalšie pozoruhodné súvislosti z Threemy.
Práve v deň, keď si Kováčik uložil do banky podozrivo veľkú hotovosť, píše Sklenka Kočnerovi: „VSÚ [vyšší súdny úradník, pozn. red.] z OR [obchodného registra, pozn. red.] idú všetko je.núť na Sahánkovú, Daubnerovú a Valerianovú, vo vzťahu k Mikurčíkovi.“ Následne komunikujú o tom, ako „urobili plán“ a ako sa Sklenka dohadoval so sudkyňou Ondriašovou. O týždeň si píšu o štyroch vyššie zmienených sudkyniach, ktoré v prípade rozhodovali.
Krátko nato, 19. októbra 2017, vypovedal dopoludnia Hrubý pred vyšetrovateľom NAKA, kde podrobne opisuje argumentáciu o neplatnosti plnej moci, ktorú Mikurčík udelil svoju zastupujúcemu partnerovi Tomášovi Hvožďarovi. Ide o dôležitý dokument v celom procese, ktorého neplatnosť sa právnici Mikurčíkovej protistrany snažili preukázať, opierajúc sa o údajne „nesprávne notárske overenie podpisu“ – ktoré sa pri takýchto úkonoch nevyžaduje – a túto argumentáciu si osvojili všetky spomenuté sudkyne.
O pár hodín, o tretej popoludní, napísal Kočner správu vtedajšej sudkyni Okresného súdu Miriam Repákovej v znení: „Ahoj. Otázka: Hvožďarova PM [plná moc, pozn. red.] bola overená u notára?“
Hrubý a Kollár, Hrubý a Kočner, Hrubý a jakšíkovci
Zvláštny je aj vzťah medzi Rudolfom Hrubým, Marianom Kočnerom a Zoroslavom Kollárom, o ktorom informovali médiá už dávnejšie. Hrubý sa vzťah s Kollárom pôvodne snažil popierať, o svojom stretnutí s Marianom Kočnerom Hrubý vyslovene klamal. Pôvodne totiž popieral, že by sa s ním kedykoľvek stretol, no pod tlakom sa neskôr musel priznať: „Na toto stretnutie som išiel z dôvodu, že v čase, keď sme zistili, že náš bývalý obchodný partner sa snažil previesť hotel Carlton na svoju firmu, nevedeli sme čítať situáciu a porozumieť jej,“ zdôvodňoval Hrubý pre Aktuality.sk dôvod, pre ktorý sa chcel stretnúť s Kočnerom.
Stretnutie sa uskutočnilo v Kočnerovom golfovom areáli v Báči, podľa Threemy naň pripravoval Kočnera sám Sklenka.
Hrubý zahmlieva aj svoje kontakty so Zoroslavom Kollárom. Ako už informovali médiá vrátane Štandardu, Hrubý vstúpil do bývalej Kollárovej firmy Slovakia ring, ktorá prevádzkuje pretekársky areál v Orechovej Potôni. Skutočné vlastnícke vzťahy však dlho neboli známe, majitelia ich v registroch osvetlili až pod vplyvom zákona o preukazovaní skutočných vlastníkov firiem, ktoré obchodujú so štátom.
Zoroslav Kollár a Norbert Bödör vtedy oficiálne skončili v dozornej rade firmy.
Slovakia Ring sa odvtedy tváril, že konečnými užívateľmi výhod sú ľudia z Cypru a Filipín, no neziskovka Transparency International sa pre podozrenie zo zatajovania skutočnej akcionárskej štruktúry obrátila na súd. Vtedy Slovakia Ring oficiálne priznal Hrubého ako spolumajiteľa.
Hrubý pritom vzťah s Kollárom odmietal, pre Aktuality.sk priznal iba toľko, že počas jedných pretekov boli „spoločensky predstavení vo VIP priestoroch“.
Temné Hrubého kontakty sa týmto zďaleka nekončia. Po faktickom vykopnutí Mikurčíka z hotela sa do Carltonu vrátila SBS-ka Eagle Security, ktorá Mikurčíkovi po návrate z dovolenky a nezákonnom prepise podielov zabránila vstupu do jeho kancelárie.
Denník N o Mikurčíkovi napísal, že sa pokúšal ovládnuť hotel „metódami z 90. rokov“, oné metódy však pripomínajú aj konanie druhej strany.
Bezpečnostná služba Eagle Security je bývalá firma A-Team, ovládaná ľuďmi z mafiánskych zoznamov blízkych skupine jakšíkovcov. V ich budove si prenajímala priestory aj bödörovská rodinná firma Bonul.
Mikurčík ako manažér hotela po jeho prevzatí spustil procesy na jej výmenu, bezpečnosť mala prevziať spoločnosť G4S, ktorá vyhrala výberové konania a keďže stráži aj vedľajšiu americkú ambasádu, hotel si od toho sľuboval synergický efekt. Výmenu SBS na jar 2017 majitelia schválili a Eagle Security dostala výpoveď. No po tom, ako hotel ovládol Hrubý s Grundom, sa výmena neuskutočnila a Eagle Security v hoteli zotrvala.
Eset sa do kauzy namočil
Spoločnosti Eset, ktorej spolumajiteľmi sú Hrubý a Grund, prekáža, ak sa táto kauza spája spolu s ich značkou. Riaditeľ Esetu Richard Marko napríklad vyčítal denníku Postoj, že ich komentátor vťahuje značku firmy do boja v kauze Carlton.
Pravda však je, že všetci majitelia Esetu v tomto prípade nezostali nezávislí a aktívne sa angažovali v prospech svojich partnerov prostredníctvom Denníka N, ktorého sú spolumajiteľmi a ktorého vznik financovali.
V rovnakom čase, ako advokáti Hrubého a Grunda podali trestné oznámenie voči Mikurčíkovi do rúk dnes stíhanej bödörovskej mafie, vydali 11. októbra 2017 všetci šiesti spolumajitelia Esetu v Denníku N stanovisko, kde Mikurčíkovo konanie označujú za podvod: „Ukáže sa, či inštitúcie tejto krajiny dokážu chrániť slušných ľudí,“ vyhlásili Anton Zajac, Miroslav Trnka, Peter Paško, Richard Marko, Rudolf Hrubý a Maroš Grund. „Súčasná situácia okolo hotela Carlton nie je bežným obchodným sporom, ale pokusom o podvod. Ukáže sa, či inštitúcie tejto krajiny dokážu chrániť slušných ľudí.“
O tom, či sa Dušan Kováčik v tejto kauze naozaj postavil na stranu tých slušných, by sme sa mali dozvedieť po dôkladnom preverení jeho jedinej podanej obžaloby.
Stanovisko advokátskej kancelárie Relevans:
Samozrejme, kategoricky odmietame, že by naši klienti alebo či už súčasní, alebo bývalí právni zástupcovia iniciovali akékoľvek ovplyvňovanie súdnych rozhodnutí. Takýto naratív je presadzovaný tvrdeniami obžalovaného p. Mikurčíka a spol., ktorí sa nimi snažia odviesť pozornosť od podstaty veci. Za podstatu veci považujeme uskutočnenie viacerých skutkov, pre ktoré sú p. Mikurčík a p. Kalmanová aktuálne obžalovaní v dvoch samostatných trestných veciach. Ak p. Mikurčík a p. Kalmanová veria, že ich konanie nemá žiadny trestný rozmer, pevne veríme, že sa postavia pred súd a vo vecnej rovine svoj predpoklad preukážu a nebudú sa snažiť, tak ako tomu bolo vždy doteraz, iba sa nedôveryhodne vyhýbať pojednávaniu a snažiť sa o jeho odročenie.
Z dôvodu, že považujeme Vaše otázky za nevyvážené, prípadne zavádzajúce alebo kladené nesprávnym osobám, sme sa rozhodli odpovedať len v tejto všeobecnej rovine.
Mgr. Eliška Veverková, AK Relevans
