V roku 1995 pápež Ján Pavol II. zaviedol pojem „kultúra smrti“, ktorým označil spoločnosť „príliš zameranú na efektívnosť“, čo v konečnom dôsledku poškodzuje „slabých“. Práve ich definoval ako tých, ktorí potrebujú väčšiu lásku, starostlivosť a prijatie a ktorí sú najviac vystavení riziku, že budú považovaní za zbytočných alebo za „neúnosnú záťaž“.
„Človek, ktorý pre chorobu, postihnutie alebo jednoducho len svojou existenciou ohrozuje blahobyt či životný štýl tých, ktorí sú v priaznivejšej situácii, býva vnímaný ako nepriateľ, proti ktorému treba bojovať alebo ktorého treba eliminovať“, napísal poľský pápež v encyklike Evangelium Vitae a dodal, že týmto spôsobom „sa rozpúta akési ‚sprisahanie proti životu‘“.
Ján Pavol II. zdôraznil, že praktiky ako potraty, eutanázia a opatrenia na reguláciu populácie patria medzi tie, ktoré podkopávajú nedotknuteľnú dôstojnosť zraniteľných – na rozdiel od pozitívneho prístupu „kultúry života“, ktorú charakterizuje úcta k posvätnosti ľudského života.
Vzhľadom na túto analýzu možno oprávnene konštatovať, že kultúra smrti sa naďalej šíri po celej Európe. Minulý týždeň sme boli svedkami viacerých udalostí v mnohých európskych krajinách, ktoré buď prehĺbili spoločenské odhodlanie k zneužívaniu ľudskej osoby, alebo sa snažili takéto postoje zaviesť do spoločnosti novým spôsobom.
Britský návrh zákona o „asistovanej smrti“ sa vracia
Začnime tým druhým: tento týždeň sa do Spojeného kráľovstva vrátil predtým zamietnutý návrh zákona o dospelých s nevyliečiteľnou chorobou (koniec života), známejší ako takzvaný návrh zákona o „asistovanej smrti“.
Návrh zákona, ktorý v roku 2024 predložila poslankyňa Labouristickej strany Kim Leadbeaterová, schválili poslanci parlamentu v júni minulého roka. Zákon by umožnil dospelým, ktorým zostáva menej ako šesť mesiacov života, požiadať lekára o pomoc pri ukončení ich života.
Návrh zákona neprešiel cez Snemovňu lordov, keďže po predložení viac ako tisíc pozmeňujúcich návrhov došiel čas a počas fázy prerokovávania vo výboroch sa objavili rozsiahle obavy týkajúce sa kvality jeho ochranných ustanovení.
Poslankyňa Lauren Edwardsová však tento týždeň súhlasila, že prostredníctvom návrhu zákona z vlastnej iniciatívy opäť predloží túto otázku na posúdenie poslancom parlamentu, pričom by sa mohol využiť zákon o parlamente, aby sa zabezpečilo, že pri druhom pokuse sa tento kontroverzný zákon vyhne preskúmaniu v Snemovni lordov.
A to napriek tomu, že predchádzajúce prieskumy verejnej mienky ukázali, že väčšina verejnosti nepodporuje obídenie Snemovne lordov v prípade návrhu zákona o asistovanej samovražde, ako aj široký odpor voči tomuto zákonu v jeho súčasnej podobe medzi zdravotníckymi odborníkmi vrátane všeobecných lekárov a pracovníkov v oblasti paliatívnej starostlivosti.
Kritici návrhu zákona argumentujú, že ak by bol prijatý, mohol by mať neúmyselný vedľajší účinok v podobe vyvíjania tlaku na tých, ktorí by naň mohli mať nárok, čo by viedlo k subtílnej a ťažko zistiteľnej forme nátlaku.
Medzitým ostáva téma potratov v Európe politicky relevantná, a to napriek pretrvávajúcemu odporu voči tejto praxi alebo jeho rozšíreniu medzi významnými domácimi skupinami obyvateľstva.
Írsko hlasovalo za zrušenie trojdňovej čakacej lehoty na potrat
V Írsku parlament hlasoval za návrh zákona opozície, ktorého cieľom je zrušiť povinnú trojdňovú čakaciu lehotu predtým, ako žena môže podstúpiť potrat. Návrh bol prijatý pomerom hlasov 86 ku 70, bez zdržania sa hlasovania.
Napriek tomu, že návrh zákona predložila najväčšia opozičná strana Sinn Féin, získal podporu od premiéra Micheála Martina a podpredsedu vlády Simona Harrisa, ktorých kladné stanovisko k nemu bolo v rozpore s postojmi väčšiny poslancov v rámci ich vlastných strán.
Väčšina členov Martinovej strany Fianna Fáil hlasovala proti návrhu zákona, rovnako ako väčšina členov Harrisovej strany Fine Gael.
Odporcovia zrušenia trojdňovej čakacej lehoty uviedli, že to ženám v ťažkých situáciách ponúka čas na zamyslenie sa predtým, ako urobia vážne rozhodnutie, a uviedli údaje, ktoré naznačujú, že mnohé ženy sa v dôsledku čakacej lehoty rozhodli nepodstúpiť potrat.
Zároveň argumentovali, že zrušenie tejto lehoty je zradou sľubov daných voličom pred referendom v roku 2018, ktoré otvorilo cestu k interrupciám v Írsku, keď bola trojdňová čakacia lehota navrhnutá ako ochranné opatrenie uznávajúce morálnu závažnosť tohto rozhodnutia.
Podľa najnovších dostupných údajov sa v Írsku vykonáva približne 11-tisíc potratov ročne, čo znamená takmer 60-tisíc potratov od zmeny zákona začiatkom roka 2019.
Napokon luxemburskí zákonodarcovia 16. júna hlasovali za zakotvenie takzvaného práva na potrat do ústavy krajiny, čím sa Luxembursko stalo len druhou krajinou na svete, ktorá tento radikálny krok podnikla po vzore Francúzska v roku 2024.
Prevažná väčšina poslancov krajiny hlasovala za túto zmenu, pričom proti nej bolo len zopár z nich.
Napriek prebiehajúcej realizácii týchto regresívnych opatrení zostávajú aj naďalej aktuálnou politickou témou na oboch stranách Atlantiku, pričom progresívni politici v Európe ešte viac zdôrazňujú tieto postupy najmä po tom, ako Najvyšší súd USA zrušil vplyvný rozsudok v prípade Roe vs. Wade. Toto prelomové rozhodnutie odstránilo federálny ústavný základ na prístup k potratom a vrátilo túto záležitosť na úroveň jednotlivých štátov.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.