Británia neprechádza len politickou a ekonomickou krízou. V istom ohľade začína doháňať Spojené štáty aj v hlbšej spoločenskej únave. Prvé zvolenie Donalda Trumpa nebolo len príbehom americkej politiky, ale správou o spoločnosti, ktorá začala veriť, že ju môže zachrániť už iba radikálny spasiteľ. Británia tento vývoj dlho sledovala s úžasom. Dnes sa mu sama začína podobať.
Kríza skrytá v číslach
Stratu vnútornej sily spoločnosti môžeme sledovať na jednej demograficky dôležitej štatistike. Je ňou počet potratov za rok. Čo je na tejto štatistike najzaujímavejšie, je jej strmý nárast. V prípade potratov vo Veľkej Británii sme však na inej trajektórii.
V roku 2022 bolo v Anglicku a vo Walese zaznamenaných 251 377 potratov u rezidentiek. Bol to najvyšší počet od prijatia potratového zákona v roku 1967 a zároveň sedemnásťpercentný nárast oproti predchádzajúcemu roku. Vekovo štandardizovaná miera potratovosti dosiahla 21,1 potratu na tisíc žien vo veku 15 až 44 rokov, čo bol aj historický rekord. Inými slovami, nešlo len o to, že v krajine žije viac žien v reprodukčnom veku. Potratov pribudlo aj relatívne k populácii.
Dostupné novšie dáta naznačujú, že rok 2022 nebol výnimkou, ale začiatkom novej úrovne. Podľa odhadov založených na údajoch zo Škótska, Severného Írska a z výročných správ hlavných poskytovateľov potratovej starostlivosti mohol celkový počet potratov v Spojenom kráľovstve v roku 2024 dosiahnuť zhruba 300- až 305-tisíc. Odhadovaná miera potratovosti sa pohybuje okolo 22 na tisíc žien v reprodukčnom veku a pomer potratov k živo narodeným deťom okolo 46,6 potratu na sto pôrodov.
To znamená, že približne jedno z troch životaschopných tehotenstiev v Británii sa končí interrupciou. Británia nie je Rusko deväťdesiatych rokov, Írsko po čerstvej legalizácii ani chudobná krajina, kde potrat nahrádza nedostupnú antikoncepciu. Británia je bohatá západná spoločnosť s národným zdravotným systémom, rozvinutým sociálnym štátom a dlhou tradíciou liberálnej reprodukčnej politiky. Práve preto je tento nárast taký výrečný.
Dokonalá búrka ekonomických tlakov
V poslednej dekáde sa v krajine skrížilo niekoľko trendov: rastúce životné náklady, drahé bývanie a starostlivosť o deti, škrty vo výdavkoch na antikoncepciu a poradenstvo aj dramatické zjednodušenie samotného potratu. Medikácia, ktorá predtým vyžadovala priamejší kontakt s klinikou, sa postupne presunula do domáceho priestoru. V roku 2022 bolo 86 percent potratov v Anglicku a vo Walese medikamentóznych a 61 percent všetkých potratov sa uskutočnilo tak, že žena užila obe potratové tabletky doma.
To je civilizačne významná zmena. Potrat sa presunul z kliniky do domácnosti. Z inštitucionálneho zákroku sa stala domáca procedúra. Tam, kde predtým stáli lekársky zákrok a priamy kontakt so zdravotníckym systémom, dnes čoraz častejšie prichádzajú obálka s tabletkami, inštrukcie, čakanie, krvácanie a návrat do bežného dňa.
Tento posun nemožno oddeliť od ekonomického tlaku. V roku 2017 britská vláda zaviedla takzvaný two-child limit, ktorý obmedzuje nárok na niektoré sociálne dávky u tretieho a ďalšieho dieťaťa. V praxi tým štát vyslal veľmi jasný signál, že ďalšie dieťa je súkromným rizikom rodičov.
Potratový boom nie je príbehom nezodpovedných tínedžerov. Miera potratov u dievčat pod osemnásť rokov dlhodobo skôr klesala, aj keď v roku 2022 znova mierne vzrástla. Výrazný rast sa odohráva medzi dospelými ženami, často tými, ktoré už deti majú.
Inými slovami, čoraz častejšie nejde o prvé neplánované tehotenstvo mladej ženy, ale o ďalšie tehotenstvo ženy, ktorá už dobre vie, čo dieťa znamená. Vie, koľko stoja nájom a škôlka. Vie, čo znamená výpadok príjmu. Vie, aká krehká je partnerská alebo pracovná stabilita. A práve táto skúsenosť môže viesť k záveru, že ďalšie dieťa nie je nádejou, ale hrozbou pádu.
Tento obraz potvrdzuje aj sociálna mapa potratovosti. V roku 2022 vykazovali ženy v najviac deprivovaných oblastiach Anglicka takmer dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že podstúpia potrat, než ženy v oblastiach najmenej deprivovaných. V najchudobnejšom decile predstavovala miera 28,9 potratu na tisíc žien, v najbohatšom potom 14,7. Formálne je potrat prezentovaný ako individuálna voľba, avšak sociálna geografia Británie ukazuje, že niektoré ženy sú k tejto voľbe tlačené oveľa silnejšie ako iné.
Indikátor spoločenskej nádeje
Potraty nie sú len otázkou kultúrnej vojny medzi liberálmi a konzervatívcami. Sú zároveň indikátorom dôvery vo vlastnú budúcnosť. Spoločnosť, v ktorej prudko rastie počet žien, ktoré ukončujú tehotenstvo, pretože ďalšie dieťa je pre nich ekonomicky, bytovo alebo psychologicky neúnosné, nevypovedá iba o reprodukčných právach. Vypovedá o stave rodiny, práce, bývania, sociálneho štátu aj elementárnej nádeje.
A práve tu sa britská kríza prestáva podobať bežnému západnému poklesu pôrodnosti. V mnohých európskych krajinách pôrodnosť tiež klesá. Ženy odkladajú materstvo, majú menej detí alebo sa im vyhýbajú úplne. Lenže v Británii sa k tomuto poklesu pridáva prudký rast potratov. To znamená, že časť tehotenstva nevzniká ako plánovaná cesta k rodine, ale ako krízová udalosť, ktorú treba rýchlo vyriešiť. Nejde teda len o spoločnosť, ktorá má menej detí. Ide o spoločnosť, v ktorej sa samotná možnosť dieťaťa čoraz častejšie javí ako problém.
Najznepokojujúcejšia na britských číslach nie je iba ich výška. Je to ich normálnosť. Potrat sa v súčasnej Británii stáva bežnou odpoveďou na neistotu. Štát ho financuje, nezávislí poskytovatelia ho vykonávajú, pošta doručuje tabletky a štatistika zaznamenáva výsledok. Za číslom 300-tisíc preto nestojí len debata o práve ženy rozhodovať o vlastnom tele.
Stojí za ním otázka, prečo v jednej z najbohatších krajín Európy toľko žien prichádza k záveru, že dieťa nie je budúcnosťou, ale rizikom, ktoré si nemôžu dovoliť.