To znamená, že približne jedno z troch životaschopných tehotenstiev v Británii sa končí interrupciou. Británia nie je Rusko deväťdesiatych rokov, Írsko po čerstvej legalizácii ani chudobná krajina, kde potrat nahrádza nedostupnú antikoncepciu. Británia je bohatá západná spoločnosť s národným zdravotným systémom, rozvinutým sociálnym štátom a dlhou tradíciou liberálnej reprodukčnej politiky. Práve preto je tento nárast taký výrečný.

Dokonalá búrka ekonomických tlakov

V poslednej dekáde sa v krajine skrížilo niekoľko trendov: rastúce životné náklady, drahé bývanie a starostlivosť o deti, škrty vo výdavkoch na antikoncepciu a poradenstvo aj dramatické zjednodušenie samotného potratu. Medikácia, ktorá predtým vyžadovala priamejší kontakt s klinikou, sa postupne presunula do domáceho priestoru. V roku 2022 bolo 86 percent potratov v Anglicku a vo Walese medikamentóznych a 61 percent všetkých potratov sa uskutočnilo tak, že žena užila obe potratové tabletky doma.

To je civilizačne významná zmena. Potrat sa presunul z kliniky do domácnosti. Z inštitucionálneho zákroku sa stala domáca procedúra. Tam, kde predtým stáli lekársky zákrok a priamy kontakt so zdravotníckym systémom, dnes čoraz častejšie prichádzajú obálka s tabletkami, inštrukcie, čakanie, krvácanie a návrat do bežného dňa.

Tento posun nemožno oddeliť od ekonomického tlaku. V roku 2017 britská vláda zaviedla takzvaný two-child limit, ktorý obmedzuje nárok na niektoré sociálne dávky u tretieho a ďalšieho dieťaťa. V praxi tým štát vyslal veľmi jasný signál, že ďalšie dieťa je súkromným rizikom rodičov.

Potratový boom nie je príbehom nezodpovedných tínedžerov. Miera potratov u dievčat pod osemnásť rokov dlhodobo skôr klesala, aj keď v roku 2022 znova mierne vzrástla. Výrazný rast sa odohráva medzi dospelými ženami, často tými, ktoré už deti majú.

Inými slovami, čoraz častejšie nejde o prvé neplánované tehotenstvo mladej ženy, ale o ďalšie tehotenstvo ženy, ktorá už dobre vie, čo dieťa znamená. Vie, koľko stoja nájom a škôlka. Vie, čo znamená výpadok príjmu. Vie, aká krehká je partnerská alebo pracovná stabilita. A práve táto skúsenosť môže viesť k záveru, že ďalšie dieťa nie je nádejou, ale hrozbou pádu.

Tento obraz potvrdzuje aj sociálna mapa potratovosti. V roku 2022 vykazovali ženy v najviac deprivovaných oblastiach Anglicka takmer dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že podstúpia potrat, než ženy v oblastiach najmenej deprivovaných. V najchudobnejšom decile predstavovala miera 28,9 potratu na tisíc žien, v najbohatšom potom 14,7. Formálne je potrat prezentovaný ako individuálna voľba, avšak sociálna geografia Británie ukazuje, že niektoré ženy sú k tejto voľbe tlačené oveľa silnejšie ako iné.

Indikátor spoločenskej nádeje

Potraty nie sú len otázkou kultúrnej vojny medzi liberálmi a konzervatívcami. Sú zároveň indikátorom dôvery vo vlastnú budúcnosť. Spoločnosť, v ktorej prudko rastie počet žien, ktoré ukončujú tehotenstvo, pretože ďalšie dieťa je pre nich ekonomicky, bytovo alebo psychologicky neúnosné, nevypovedá iba o reprodukčných právach. Vypovedá o stave rodiny, práce, bývania, sociálneho štátu aj elementárnej nádeje.

A práve tu sa britská kríza prestáva podobať bežnému západnému poklesu pôrodnosti. V mnohých európskych krajinách pôrodnosť tiež klesá. Ženy odkladajú materstvo, majú menej detí alebo sa im vyhýbajú úplne. Lenže v Británii sa k tomuto poklesu pridáva prudký rast potratov. To znamená, že časť tehotenstva nevzniká ako plánovaná cesta k rodine, ale ako krízová udalosť, ktorú treba rýchlo vyriešiť. Nejde teda len o spoločnosť, ktorá má menej detí. Ide o spoločnosť, v ktorej sa samotná možnosť dieťaťa čoraz častejšie javí ako problém.

Najznepokojujúcejšia na britských číslach nie je iba ich výška. Je to ich normálnosť. Potrat sa v súčasnej Británii stáva bežnou odpoveďou na neistotu. Štát ho financuje, nezávislí poskytovatelia ho vykonávajú, pošta doručuje tabletky a štatistika zaznamenáva výsledok. Za číslom 300-tisíc preto nestojí len debata o práve ženy rozhodovať o vlastnom tele.

Stojí za ním otázka, prečo v jednej z najbohatších krajín Európy toľko žien prichádza k záveru, že dieťa nie je budúcnosťou, ale rizikom, ktoré si nemôžu dovoliť.