Poisťovňa špecifikovala, že rozdiely v platbách pre nemocnice pozorovala už od roku 2024, ale zmeny nemohla urobiť skokovo, aby to pre nemocnice nebolo likvidačné. Pripravila preto systematickejší plán.
Na tento rok dohodla úhradu hospitalizácií formou priamej platby za výkon u 70 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti z celkového počtu 91. V minulom roku takto platila iba 22 nemocniciam.
Z týchto 70 nemocníc spadá 54 pod Asociáciu nemocníc Slovenska, 13 pod Asociáciu štátnych nemocníc a zvyšné tri nepatria pod žiadnu organizáciu.
Čo predchádzalo tomuto kroku
Na nespravodlivé rozdeľovanie zdrojov v zdravotníctve dlhodobo upozorňovali aj viaceré kontrolné a analytické inštitúcie.
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) opakovane poukazoval na to, že niektoré štátne nemocnice dostávajú za rovnaké výkony nižšie úhrady ako iné zdravotnícke zariadenia, čo sa následne premieta do ich zadlžovania.
V správe z apríla 2025 kontrolóri uviedli, že vtedy kontrolované zdravotnícke zariadenia síce hospitalizačné prípady poisťovniam vykazovali a fakturovali na princípe DRG, ale pri úhradách už poisťovne tento princíp nevyužívali a „postupovali na základe nečitateľných mesačných limitov dohodnutých v individuálnych zmluvách“.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) spolu so zástupcami nemocníc a zdravotných poisťovní v júni 2025 podpísal memorandum, ktoré má postupne nastaviť spravodlivejšie platby nemocniciam.
Podľa ministra by sa systém financovania mal najneskôr do roku 2027 opierať o jednotnejšie sadzby a väčší dôraz na reálne vykonanú zdravotnú starostlivosť. Kľúčovým nástrojom má byť práve rozšírenie systému DRG.
Slovenský systém DRG je deformovaný, znie z ANS
Všeobecná zdravotná poisťovňa na tlačovej konferencii deklarovala, že na tomto systéme financovania našli zhodu, respektíve kompromis, zástupcovia Ministerstva zdravotníctva SR, Asociácie štátnych nemocníc SR, Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) a všetkých troch zdravotných poisťovní.
Viceprezident ANS Igor Pramuk pre Štandard uviedol, že združenie viac ako 15 rokov podporuje systém DRG, ktorý sme prebrali z nemeckého modelu.
„Žiaľ, náš súčasný slovenský systém DRG považujeme za deformovaný a politicky motivovaný nielen my, ale aj nezávislí experti z Nemecka, s ktorými už roky komunikujeme v snahe priblížiť sa vyspelým štátom,“ zhodnotil.
Politickej motivácii podľa neho nasvedčuje niekoľko skutočností. „Najprv bol riadený Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale potom prešiel pod Ministerstvo zdravotníctva SR. Tam je jednoznačný politický vplyv v závislosti od záujmov tých, ktorí sú pri moci,“ doplnil s tým, že nie je náhoda, že nemecký IneK, ktorý kalkuluje a riadi DRG, je nezávislou, odbornou a technokratickou inštitúciou.
Dodal, že súčasné sadzby DRG síce do veľkej miery odrážajú reálne náklady nemocníc, chyba je však inde. „Je šokujúce, že zvýhodňuje tých, ktorí sú neefektívni a majú nadpriemerne vysoké náklady. Čiže zohľadňuje neefektivitu, čo je absolútny paradox a protiklad podstaty samotného DRG,“ spresnil.
Vysvetlil, že systém DRG vstupuje do zdravotníckej siete s presne danými disponibilnými zdrojmi. Avšak len vlani chýbalo v systéme cca 250 až 300 miliónov eur na platby za DRG.
„Inými slovami, môžete mať DRG, ale keď nemáte disponibilné zdroje, tak máte financií málo,“ povedal s dôvetkom, že v minulom roku bolo aj z tohto dôvodu viacero ich členov v strate.
Pripomenul, že nemocnice nezabezpečujú len hospitalizácie, operácie alebo liečbu konkrétneho pacienta, ale aj nepretržitú dostupnosť starostlivosti, pripravenosť personálu, urgentné príjmy, intenzívne lôžka či regionálnu verejnú službu.
„DRG vie dobre zaplatiť výkon, ale samo osebe nevie zaplatiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Ak má nemocnica držať urgentný príjem, pohotovostnú pripravenosť, kapacity JIS alebo ARO, tieto náklady vznikajú bez ohľadu na to, koľko pacientov v daný deň príde. Výlučná platba za výkon preto nie je reformou, ale rizikovým experimentom,“ konkretizoval.
Pramuk tvrdí, že nikde vo svete nepoznajú úplný prechod na systém DRG a že to v roku 2020 priznalo aj Nemecko.
„Konštatovali, že tlak na objem spôsobili aj časté hospitalizácie, ktoré neboli medicínsky potrebné. Nemecké ministerstvo zdravotníctva doslova komunikovalo, že systém ‚viac prípadov = viac peňazí‘ neviedol automaticky k vyššej kvalite,“ skonštatoval lekár.
Štandard zisťoval, ako bude poisťovňa overovať, že nemocnice umelo nezaraďujú pacientov do zložitejších kategórií. Všeobecná zdravotná poisťovňa reagovala, že má kvalitný revízny systém a kontrolné mechanizmy, ktoré prísne sledujú opodstatnenosť a kvalitu vykazovanej zdravotnej starostlivosti.
Štandard oslovil aj Asociáciu štátnych nemocníc SR. Do redakčnej uzávierky však neodpovedala.
