Ukazujú, že jednotná sadzba ECB často nezodpovedá inflácii a výstupovej medzere jednotlivých členských krajín eurozóny. Pre Chorvátsko je to zásadné.
Podľa júnového rýchleho odhadu Eurostatu predstavuje chorvátska inflácia 4,2 percenta, zatiaľ čo inflácia eurozóny 2,8 percenta. Európska centrálna banka pritom od minulého mesiaca drží depozitnú sadzbu na 2,25 percenta a hlavnú refinančnú sadzbu na 2,4 percenta.
Ak dosadíme do Taylorovho pravidla použitého v spomínanej štúdii tohtoročné chorvátske dáta, vychádza sadzba okolo 4,9 percenta. Chorvátsko by teda s vlastnou menou teoreticky potrebovalo sadzbu asi o 2,5 percentuálneho bodu vyššiu, než je terajšia hlavná sadzba ECB. Pretože takúto vysokú sadzbu nemá, silnejú inflačné tlaky.
Turistický kanál inflačného pôsobenia eura v Chorvátsku rozoberá aj tento rok publikovaná štúdia Currency Conversion Effects: Insights in Tourist Attitudes to Croatia's Entrance to the Euro Area.
Autori na vzorke 939 respondentov skúmajú, ako prechod z národnej meny – kuny – na euro zmenil postoje turistov k cenám v Chorvátsku. Zisťujú, že viac ako štyri pätiny respondentov očakávali po zavedení eura rast cien v cestovnom ruchu.
Euro teda vyvoláva tlak na rast inflácie v Chorvátsku nielen prostredníctvom straty vlastnej menovej politiky, ale aj zvýšenia inflačných očakávaní medzi turistami a zhoršenia ich vnímania cenovej dostupnosti krajiny.
Ide tak trochu o sebanaplňujúce sa proroctvo, pretože turisti po vstupe do klubu s menom eurozóna predpokladali rast cien. Ich určitú vyššiu ochotu utrácať preto viac využili na napínanie cien chorvátski hoteliéri či tamojší prevádzkovatelia reštaurácií. Z pohľadu potrieb Chorvátska ich navyše poháňala spomínaná príliš uvoľnená menová politika ECB – až pokiaľ narazili či narážajú na strop.
Náraz do stropu s eurom je viditeľnejší. Pretože turisti si ľahšie porovnajú ceny v Chorvátsku s cenami v rovnakých eurových krajinách, ako sú Grécko či Taliansko.
Tretí zásadný kamienok do mozaiky chorvátskej eurovej drahoty poskytuje minuloročná štúdia Monetary Contraction and Rising Interest Rates in the Croatian Economy – Has the Rise in Interest Rates in Croatia Contributed to the Collapse of Inflation?.
Autori v nej konštatujú, že vstupom do eurozóny Chorvátsko odovzdalo menovú politiku ECB a s jej odovzdaním do nemeckého Frankfurtu stratilo možnosť dosiahnuť silnejšie menovopolitické reštrikcie – teda účinnejšie tlmenie inflačných tlakov – pomocou vlastných nástrojov aj iných, ako sú základné úrokové sadzby (ide napríklad o stanovovanie povinných minimálnych rezerv).
Možno konštatovať, že keď má Chorvátsko infláciu výrazne nad priemerom eurozóny, ale sadzbu rovnakú ako Nemecko či Francúzsko, menová politika je preň príliš mäkká – a neúčinná.
A keď turisti zároveň vidia eurom vyšponované ceny zase práve v eurách, strata cenovej ilúzie sa rýchlo mení na rušenie rezervácií, čakanie na last minute a tlak na zľavy apartmánov.
Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.
