So slovenským ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Jurajom Blanárom (Smer) sme sa rozprávali na palube lietadla na ceste do New Yorku, kde sa Slovensko bude uchádzať o významnú funkciu v štruktúrach Organizácie spojených národov (OSN).
Slovensko sa uchádza o post nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2028 a 2029. S akými víziami ste prileteli do New Yorku?
V súčasnosti získavame podporu pre našu kandidatúru, a to vo forme rôznych podujatí. Keďže kandidujeme za skupinu východoeurópskych štátov a našťastie sme zatiaľ jediná kandidujúca krajina, tak máme pomerne vysoké šance na to, aby sme uspeli. Mimochodom, začali sme s tým ešte počas našej vlády v roku 2019, takže ide o dlhodobý cieľ. Najkľúčovejší je pre nás rešpekt k medzinárodnému právu a k jeho dodržiavaniu. Pre krajinu takých rozmerov, akou je Slovensko, je to asi najsilnejšia zbraň, ktorú môžeme mať v rukách.
Aké budú priority, ktoré chcete v tejto súvislosti presadzovať?
Bude to hlavne o rešpekte, dialógu, stabilite a mieri. To bude náš slogan, v rámci ktorého budeme prezentovať štyri piliere. A tie sa budú týkať riešenia a predchádzania ozbrojeným konfliktom, dodržiavania medzinárodného práva, energetickej bezpečnosti, ochrany kritickej infraštruktúry, prírodných zdrojov, vody a bezpečnosti pri používaní umelej inteligencie a digitalizácie.
Pri tomto je potrebné spomenúť aj historické dedičstvo, ktoré Slovensko má. Jednak to, že sme aktívni v rámci našich misií organizovaných Bezpečnostnou radou OSN. Slovensko sa od roku 1993 zúčastnilo na 16 takýchto misiách, v rámci ktorých pôsobilo viac ako 13-tisíc príslušníkov Ozbrojených síl SR a polície. To je obrovská angažovanosť takej malej krajiny, akou sme my.
Spomeniem aj to, že jeden zo 14 právnikov, ktorí boli po druhej svetovej vojne poverení vypracovaním Charty OSN, bol slovenský diplomat Ján Papánek. Potom to boli ďalší významní slovenskí diplomati, ktorí v tom pokračovali. Vidíte teda, ako v minulosti československá a v súčasnosti slovenská diplomacia prispievali a prispievajú k presadzovaniu mieru, keďže základy medzinárodného práva sú práve v Charte OSN.
OSN má trhliny pri dodržiavaní medzinárodného práva
Čo by to vlastne pre Slovensko znamenalo, ak by sme sa stali nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN? Aké výhody by z toho pre nás vyplývali?
Stálych členov je päť (USA, Spojené kráľovstvo, Rusko, Francúzsko a Čína). Nestálych členov je desať, tí sa volia na dvojročné obdobie a všetci títo členovia majú hlasovacie právo pri prijímaní rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN. Čiže by sme boli medzi 15 krajinami sveta, ktoré budú v rokoch 2028 a 2029 určovať dianie vo svetovom spoločenstve. A to je obrovská prestíž. Bude to navyše v období, keď sa bude rozhodovať o Pakte budúcnosti, ktorý sa prijal pred dvomi rokmi na Valnom zhromaždení OSN, a keď budú prebiehať diskusie o veľmi potrebnej reforme OSN.
Čo tým máte na mysli?
V súčasnosti sme svedkami nedodržiavania medzinárodného práva, a to predovšetkým zo strany stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, ktorých som spomínal. A to je trvalo neudržateľné. Musíme dostať za rokovací stôl ďalšie veľmoci.
Ktoré?
Africké krajiny a štáty Indo-Pacifiku, takzvaného globálneho Juhu. Musíme sa zároveň vyrovnať s obštrukciami pri presadzovaní medzinárodného práva vo forme rezolúcií.
Narážate na právo veta?
Áno, aj právo veta je potrebné uchopiť po novom. A na tom všetkom sa chceme zúčastniť ako nestály člen Bezpečnostnej rady OSN. Nachádzame sa totiž v období, keď máme najvyšší počet konfliktov a vojen v povojnovej histórii. A to len dokazuje, že OSN má obrovské trhliny pri dodržiavaní a presadzovaní medzinárodného práva.
V ktorých oblastiach potrebuje OSN podľa vášho názoru najviac reformovať?
Svojím spôsobom už tá reforma prebieha aj v súčasnosti a je spôsobená obrovským finančným tlakom. Pod vedením generálneho tajomníka Antónia Guterresa dochádza k diskusii o efektívnejšom fungovaní organizácie. OSN totiž za 80 rokov svojej existencie napučala, vytvorili sa mnohé mechanizmy, ktoré už sú navyše, je možné ich spojiť, a tým ušetriť finančné prostriedky a agendu OSN robiť dynamickejšie.
Je neudržateľné, aby stálymi členmi boli len tie krajiny, ktoré som spomínal. Musíme dostať za rokovací stôl štáty, ktoré tam chýbajú a kde sa najdynamickejšie rozvíja ekonomický a populačný rast, ako napríklad India, krajiny afrického kontinentu či latinskoamerické štáty, ako je Brazília.
Kedy sa teda rozhodne, či Slovensko uspeje so svojou kandidatúrou?
Vo voľbe v júni na budúci rok. Rok pred hlasovaním sa totiž robia aktivity, ktoré spúšťajú našu kandidatúru. To je to, čo momentálne ideme absolvovať na pôde OSN. Na toto obdobie rokov 2028 a 2029 kandiduje aj India, ale za skupinu iných štátov.
Koľko hlasov členských štátov je potrebných na to, aby bolo Slovensko zvolené za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN?
Potrebujeme získať 129 hlasov z celkových 193. Myslím si, že sme na tom veľmi dobre. Začíname prevyšovať to číslo, ale potrebujeme mať aj nejakú rezervu.
Samitu NATO v Ankare dominovala Ukrajina
Pred pár dňami ste sa vrátili zo samitu NATO, ktorý sa konal v Ankare. Ako hodnotíte jeho priebeh a výsledky?
Bolo veľa očakávaní a vytvárania napätia, čo sa týka samotného zasadnutia. Je to spôsobené konfliktom na Ukrajine, pretože ten dominuje. Hovorilo sa opäť o vojenskej podpore Ukrajine zo strany NATO, čo je len dôkazom toho, že NATO je aktívne v tomto konflikte. To podľa môjho názoru neprispieva k jeho riešeniu.
Slovensko má na vojenskú pomoc Ukrajine rozdielny pohľad.
Áno, v tomto sa pohľady Slovenska a predstaviteľov NATO líšia. Na všetkých zasadnutiach sa snažíme presadzovať slovenský pohľad. Je tam však veľmi silná skupina štátov, ktorá presadzuje pomoc Ukrajine, a tým podľa môjho názoru predlžuje tento konflikt a celkovo napätie. Dokonca vytvárajú ešte rizikovejšie prostredie, pretože niektoré krajiny sa čoraz viac zapájajú do tohto konfliktu. Ruská federácia to môže vnímať veľmi negatívne a nikto nevie, ako môže zareagovať.
Slovensko k tomu na samite pristupovalo pragmaticky a v súlade s politikou našej vlády. To znamená, že nebudeme podporovať Ukrajinu finančne ani darovaním akejkoľvek techniky z našich ozbrojených síl. My voláme po mierovom rokovaní. Ukrajine budeme pomáhať len humanitárne a nesmrtiacimi systémami – spomeniem odmínovacie systémy, ženijné systémy či bagre, UDS a iné vrátane rekonštrukcie krytov CO, projektov, ktoré vzišli zo spoločných rokovaní vlád SR a Ukrajiny.
Čo sa týka nákladov na obranu a zbrojenie, budeme podporovať duálne projekty, ktoré idú do civilnej oblasti (dopravná a zdravotnícka infraštruktúra), ale aj opätovné budovanie našej obranyschopnosti, keďže predchádzajúce vlády vyprázdnili naše sklady a my ich musíme znova napĺňať.
Buďte konkrétnejší.
Určite musíme zabezpečiť protivzdušnú obranu, ďalej lietadlá F-16, tanky či obrnené vozidlá a tak ďalej.
Boli na samite aj iné krajiny, ktoré v prípade vojenskej pomoci Ukrajine deklarovali rovnaký postoj ako Slovensko?
Veľmi jasne to deklaroval aj predseda českej vlády Andrej Babiš. V tomto sme na jednej lodi, rovnako sme to urobili pri pôžičke 90 miliárd eur, ktorú členské štáty EÚ dávajú Ukrajine. Slovensko, Česko a Maďarsko sa však na tom nebudú podieľať.
Ktoré ďalšie témy boli predmetom rokovaní v Ankare?
Predovšetkým napĺňanie zvyšovania výdavkov na zbrojenie, čo sa dohodlo na samite v Haagu. Vtedy sme súhlasili, že navýšime obranné výdavky do roku 2035 na úroveň 3,5 percenta HDP. My sme krajinou, ktorá už dosahuje dve percentá na rozdiel od mnohých iných krajín plus 1,5 percenta na takzvané duálne projekty. Zároveň však hovoríme, že pri súčasnej inflácii nebudeme bezhlavo investovať, či to budeme, alebo nebudeme potrebovať. Musí to ísť ruka v ruke s našimi záväzkami v rámci NATO, ktoré sme akceptovali. Napríklad vybudovanie ťažkej brigády, protivzdušnej či protidronovej obrany. K tomu sme sa zaviazali a budeme v tom pokračovať.
Osobne si však myslím, že zbrojársky priemysel sa dostane do takého štádia, keď nebude schopný vysoké finančné prostriedky absorbovať. Keď totiž zbrojársky priemysel bude vedieť, koľko peňazí pôjde do tohto sektora, tak bude zvyšovať ceny, lebo bude obrovský dopyt, ale malá ponuka. Výrobné kapacity totiž nenafúknete.
Na samite sme hovorili aj o programe SAFE, kde sme ostatným krajinám EÚ otvorili priestor na spoluprácu. Cieľom je, aby sme sa mohli vzájomne podporovať a toto momentum využiť na spoločný ekonomický rast. Európska únia totiž stráca konkurencieschopnosť a je dôležité, aby sme si budovali vlastné schopnosti v obrannom priemysle a nenakupovali v USA či tretích krajinách sveta, čo sa v súčasnosti deje.
V súvislosti so zvyšovaním obranných výdavkov je dlhodobým kritikom členských štátov NATO americký prezident Donald Trump. Španielsku dokonca na samite z tohto dôvodu pohrozil úplným prerušením obchodných vzťahov. Medzi lídrami sa zasa hovorilo, že by sa samity NATO nemuseli konať každý rok, ale každé dva. Túto myšlienku v Ankare podporil aj náš prezident. Vy sa na to ako pozeráte?
Podporujeme, aby sa to konalo každé dva roky. Dôvodom každoročného konania je, že NATO sa významným spôsobom angažuje v konflikte na Ukrajine. My podporujeme mierové rokovania aj administratívu prezidenta Donalda Trumpa, ktorý ako jediný začal rokovania. Aj keď sa to teraz z dôvodu vojny proti Iránu trochu utlmilo, verím, že sa to znova čoskoro oživí.
Áno, máte pravdu, že prezident Donald Trump je ten, kto tlačil na to, aby sa výdavky na obranu zvyšovali, a myslím si, že to bola premrhaná šanca krajín EÚ, najmä lídrov eurobloku, ktorí túto tému neuchopili. Už dávno sme mali diskutovať o tom, čo hovorí americký prezident, že by sme mali byť viac zodpovední za vlastnú bezpečnosť. Žiaľ, nestalo sa, čo považujem za obrovskú chybu. Súčasné vedenie EÚ, ale aj významných krajín eurobloku hodnotím ako nemohúce. Vidíme to aj na dĺžke trvania rusko-ukrajinského konfliktu. EÚ nie je schopná byť za stolom pri mierových rokovaniach. Jediné, čo v súčasnosti robí, je len to, že platí a platí náklady súvisiace s touto vojnou, ale o ničom nerozhoduje. My voláme po tom, aby sa Únia vrátila tam, kam má, teda k mierovým základom, k zodpovednosti za svoju budúcnosť, a hlavne, aby opäť bola konkurencieschopná.
Lídrom EÚ by mohlo byť Španielsko
Koho považujete za lídra, ktorý by mohol chytiť opraty a zabezpečiť, aby sa Európska únia viac angažovala pri mierových rokovaniach a dostala naspäť významné postavenie na medzinárodnom poli?
Spomeniem Španielsko, ktoré je krajinou podporujúcou mierové rokovania. Španielsko nechce, aby sa prilieval olej do ohňa tým, že budeme neustále na Ukrajinu dodávať zbrane a financovať ju. Navyše tiež volá po dodržiavaní medzinárodného práva. Ukázalo sa to pri tom, keď Španielsko povedalo, že útok USA a Izraela na Irán bol porušením medzinárodného práva a nebude sa na tom podieľať.
Emmanuel Macron mal v minulosti nejaké vyjadrenia o mieri, ale čomu sa v súčasnosti venuje? Organizovaniu koalície ochotných, ktorá je pripravená za určitých okolností poslať svoje vojská na Ukrajinu, čo je vlastne vyhlásenie vojny Rusku. A Rusko sa vyjadrilo, že to tolerovať nebude.
Vezmime si vedenie v Nemecku. Očakávali sme, že Friedrich Merz prinesie nejaký nový impulz, no reálne sa v tom stráca a Nemecko sa akosi z mierových rokovaní vytratilo. Čiže kto použiteľný nám ostáva? Veľká Británia je mimo EÚ.
Aj keď prieskumy verejnej mienky v Británii ukazujú, že by sa Briti radi do EÚ vrátili.
To je už druhá vec, pretože sami zistili, že vystúpenie ich krajiny z EÚ je pre nich viac negatívne ako pozitívne.
Keď sa však vrátim k vašej otázke, tak vidím možnosť využiť pri líderstve takých predstaviteľov, ako je António Costa. Je to skúsený politik, bývalý portugalský predseda vlády, v súčasnosti je predsedom Európskej rady a má aj mandát na to, aby mohol rokovať s Ruskom.
Keď však požiadal veľvyslancov, aby nadviazali kontakt s Ruskom, zniesla sa na neho obrovská vlna kritiky. Pritom má všetky nástroje potrebné na sprostredkovanie týchto mierových rokovaní. My budeme podporovať kohokoľvek, kto otvorí komunikačné kanály.
Za akých podmienok by bolo podľa vášho názoru možné ukončiť rusko-ukrajinský konflikt? Každá zo strán má nejaké požiadavky, svoje červené čiary. Aby sa konflikt skončil, zjavne budú musieť tak Rusi, ako aj Ukrajinci urobiť nejaké ústupky. Kde vidíte ten prienik, ktorý by musel nastať, aby si sadli za rokovací stôl a dohodli sa?
Toto je asi najťažšia otázka a všetci by sme chceli mať jednoduchú odpoveď, ale tá už neexistuje. Odpoveď bola krátko po invázii Ruska na Ukrajinu, keď prebiehali rokovania, ktoré sa začali v Minsku a boli dokončené v Turecku. Vtedy bolo blízko k dohode, no zmarili ju západné krajiny, keď prišiel vtedajší britský premiér Boris Johnson a povedal, že západné štáty nepodporia túto dohodu. Odvtedy sa začal celý proces len komplikovať. V súčasnosti už bude veľmi ťažké nájsť nejakú dohodu.
Chcem zdôrazniť, že my sme proti akémukoľvek narušovaniu teritoriálnej integrity akejkoľvek krajiny. Jasne sme to vyjadrili pri anexii Krymu a rovnako aj v prípade okupovaných častí Ukrajiny. A budeme to hovoriť do poslednej chvíle. Dostalo sa to však už tak ďaleko, že bude musieť dôjsť k dohode, s ktorou nebude spokojná ani jedna, ani druhá strana. Ukrajina zrejme bude pred rozhodnutím, či urobiť ústupok, aj čo sa teritória týka.
Američania svojich vojakov z Európy nestiahnu
Ešte by som sa vrátil k EÚ, keď ste hovorili, že by mala hrať väčšiu rolu pri mierových rokovaniach, viac sa zaujímať o svoju bezpečnosť a byť konkurencieschopnejšia. Ak sa naplní to, čo avizuje americký prezident, že stiahne amerických vojakov z Európy, aké má EÚ reálne obranné možnosti? Roky sa hovorí o vytvorení spoločnej európskej armády. Český premiér Andrej Babiš navyše v sobotu vyhlásil, že európske štáty by mali spojiť svoje sily a spoločne vybudovať vlastný protiraketový systém proti balistickým raketám po vzore amerického Patriotu. Tento návrh plánuje predstaviť aj na pondelkovom rokovaní koalície ochotných v Paríži, na ktoré ho pozval francúzsky prezident. Podporujete to?
Slovenská republika je za väčšiu spoluprácu v rámci krajín EÚ, ktoré sú zároveň členskými štátmi NATO, ale aj s krajinami, ktoré nie sú v EÚ, ako je Nórsko. My sme za to, pretože to má dvojaký efekt. Jednak preto, že budeme schopní budovať si sofistikované systémy, ale aj preto, že to bude ťahať ekonomiku. Absolútne to podporujem.
Na druhej strane, opäť ide len o vytváranie akéhosi obrazu strachu, že USA stiahnu všetky svoje vojská z Európy.
Podľa vás to nehrozí?
Určite to neurobia. Myslím si to preto, lebo Európa je stále strategická pre USA, a to tak ekonomicky, ako aj bezpečnostne. Spojené štáty chcú byť angažované v Európe a presadzovať tu svoje záujmy. A ak by mali nejaké „finančné problémy“, tak majú iné možnosti na stiahnutie vojsk z ostatných častí sveta, pretože majú najviac vojenských základní po celom svete.
Ako to teda reálne vidíte?
V súčasnosti si skôr myslím, že dôjde k nejakému realokovaniu vojenskej sily. Hovorí sa, že časť americkej armády sa realokuje do Poľska, o čom už prebiehajú rokovania. Alebo v Rumunsku sa stavia veľká americká vojenská základňa.
V4 sa rozširovať nebude
Slovensko je aktuálne predsedajúcou krajinou V4. Spolu s premiérom Ficom ste predstavili hlavné priority. Ako však chcete dosiahnuť efektívnu spoluprácu v otázkach, v ktorých sú rozdielne postoje? Ide najmä o vzťah k Ukrajine.
To je veľmi dobrá otázka. A vychádza to práve z nepochopenia V4. My sa snažíme využívať V4 v otázkach, ktoré nás spájajú, nie rozdeľujú. A ak nás niečo spája, tak je to konkurencieschopnosť, ktorú ovplyvňuje aj naša energetická bezpečnosť, lebo na základe ideologických rozhodnutí sa odpájame od energetických zdrojov Ruskej federácie. To je veľká chyba, pretože tieto zdroje sú spoľahlivé, dostupné, lacné, ľahko dosiahnuteľné cez infraštruktúru, ktorú sme vybudovali. Tak budeme v rámci V4 rokovať o konkurencieschopnosti a položíme si otázku, ako budeme pristupovať k Rusku. Budeme sa musieť určite venovať aj témam, na ktoré máme iný názor, ale bude to na pragmatickej úrovni.
Čo ďalšie spoločné témy?
Spomeniem ešte ukončenie výroby áut so spaľovacími motormi do roku 2035, v čom máme zhodu, že to nepodporujeme, keďže náš región je veľmi silný v produkcii osobných vozidiel.
Alebo je to téma spoločnej azylovej politiky, respektíve nový azylový a migračný pakt, ktorý my neuznávame, a aj keď proti nemu boli všetky štyri krajiny V4, tak sme pri ňom napokon boli prehlasovaní kvalifikovanou väčšinou.
A môžem ešte vypichnúť emisný systém taríf EÚ, známy ako ETS a ETS 2. Český premiér zdôraznil, že je to preňho absolútne nosná téma, ktorú chce v rámci V4 presadzovať, pretože je to ďalšia vec, ktorá zbytočne znižuje našu konkurencieschopnosť.
Čiže V4 má byť presne o tom, čo nás spája, o „horúcich témach“, ktoré potom chceme presadzovať aj v rámci EÚ, na čo chceme prizvať partnerov z EÚ aj mimo Únie.
Maďarský premiér Péter Magyar hovoril o prípadnom rozšírení V4 o Rakúsko. Čo si o tom myslíte?
Táto téma sa už uzavrela. V4 sa rozširovať nebude, pretože je to formát, ktorý je 35 rokov známy, má svoju históriu. Budeme skôr uprednostňovať formát V4+.
Čo to znamená?
Vyšehradská štvorka si bude prizývať partnerov.
Napríklad?
Chceme si najbližšie prizvať Írsko, ktoré je aktuálne predsedajúcou krajinou EÚ. Ďalej Francúzov, Nemcov, aby sme s nimi rokovali, lebo sú významnými predstaviteľmi Únie a ekonomickými veľmocami. Rovnako chceme rokovať s Indiou či Južnou Kóreou. Takže takto chceme využiť formát V4+.
Kedy príde Péter Magyar na Slovensko?
Predpokladám, že to bude v nejakom termíne, ktorý bude dohodnutý s predsedom slovenskej vlády. Bilaterálne rokovania už absolvovali, či už v Bruseli, alebo na stretnutí v rámci V4. Možno to bude na najbližšom zasadnutí formátu V4+ s Írskom, ktoré organizujeme v septembri tohto roka.