Americký prezident Donald Trump sedel začiatkom tohto roka v Oválnej pracovni spolu s ministrom zahraničia Marcom Rubiom, keď mu napadla myšlienka. Možno by mal svojho spojenca natrvalo vyslať do venezuelského Caracasu – tam americkí vojaci Delta Force získali šéfovi Bieleho domu najväčší zahraničnopolitický úspech jeho druhého obdobia: zajatie vodcu Nicolása Madura.
„Rubio by mohol byť ďalším vodcom Venezuely,“ navrhol vtedy Trump. A hoci prezidentovi poradcovia tvrdia, že to bol len vtip – že prezident si z Rubia často uťahuje narážkami na možné zahraničné pôsobenie –, v skutočnosti sa Rubio do Caracasu sťahovať nemusí. Venezuelu už riadi z Washingtonu.
Za šesť mesiacov, čo americké jednotky vyrazili dvere Madurovej spálne a uprostred noci ho uniesli, sa Rubio stal de facto vicekráľom Venezuely a ovláda suverénny štát spôsobom, akým to žiadny americký úradník neurobil od čias, keď Paul Bremer v roku 2003 pricestoval do Bagdadu, aby riadil Američanmi okupovaný Irak.
Rubio teraz efektívne kontroluje venezuelské financie, prerozdeľovanie prírodných zdrojov a tiež vládu, ako vyplýva z rozhovorov s viac ako tuctom úradníkov a ľudí blízkych obom vládam vo Washingtone aj v Caracase. Mnohí z nich poskytli podrobnosti o jeho zapojení do riadenia krajiny pod podmienkou anonymity, aby mohli opísať súkromné diskusie.
Spolupráca áno, kamarátstvo nie
Hoci Rubio od prevzatia moci Spojenými štátmi Venezuelu osobne nenavštívil, je hlboko zapojený do každodenného diania v krajine a udržiava úzky kontakt s Delcy Rodríguezovou, ktorá bola Madurovou viceprezidentkou a teraz vedie svoju krajinu ako úradujúca prezidentka s americkým súhlasom.
Obaja si cez aplikáciu WhatsApp vymieňajú správy v španielčine, v ktorých si posielajú klebety, narodeninové pozdravy a selfie.
Napriek tomuto vrelému tónu však vzťah medzi Rubiom a Rodríguezovou zďaleka nie je partnerstvom. Je to prejav americkej moci v ére Trumpa, v ktorej víťaz berie všetko bez ohľadu na suverenitu a medzinárodné právo.
Venezuelská vláda na žiadosť o komentár nereagovala. Trumpova administratíva neodpovedala na podrobné otázky týkajúce sa Rubiovej autority vo Venezuele. Rubio svoju úlohu bagatelizuje a vo veľkej miere sa vyhýba diskusii o svojej práci. Viackrát odmietol žiadosti o rozhovor.
Hovorca amerického rezortu diplomacie Tommy Pigott v oficiálnom vyhlásení poznamenal, že „vďaka obnovenej spolupráci a zodpovednému hospodáreniu sa môže Venezuela opäť stať stabilným a prosperujúcim partnerom, ktorého občania budú ťažiť z jej obrovského prírodného bohatstva a posilnených vzťahov so Spojenými štátmi“.
Práve priama kontrola nad verejnými príjmami Venezuely odlišuje vplyv Washingtonu v tejto krajine od vplyvu väčšiny ostatných krajín, ktoré sú závislé od jeho vojenskej a finančnej moci.
Ministerstvo financií USA prijíma príjmy z väčšiny venezuelského vývozu a následne ich vypláca Venezuele prostredníctvom bankového systému krajiny, čo je vzťah podobný tomu, keď rodičia dávajú deťom vreckové. Rubio a jeho tím stanovujú podmienky, na čo a kým môžu byť tieto peniaze použité.
Tento systém umožnil Rubiovi zastaviť najzávažnejšie korupčné schémy vo Venezuele. Prináša tiež určité výhody venezuelskej vláde, ktorá využíva účinnú ochranu amerického rezortu financií na prijímanie príjmov bez toho, aby ju prenasledovali početní veritelia požadujúci splatenie miliárd v nezaplatených dlhoch.
Táto dohoda však zároveň poskytla Rubiovi obrovský vplyv na Rodríguezovú, ktorá je od týchto peňazí závislá, aby mohla vyplácať zamestnancov a posilňovať národnú menu.
Washington kontroluje peniaze aj ropu
Jeden z najvyšších politických predstaviteľov s migrantským pôvodom v histórii USA tiež dohliada na uplatňovanie sankcií USA voči Venezuele a rozhoduje o tom, kto a za akých podmienok môže v krajine podnikať. Zameral sa aj na reštrukturalizáciu ropného sektora a podporil prístup amerických spoločností na tento trh. Rodríguezová s ním konzultuje dôležité vládne menovania, napríklad menovanie ministra obrany.
Odvtedy, čo minulý mesiac zasiahli Venezuelu dve zemetrasenia, sa Rubio snaží posilniť dočasnú vládu krajiny. Spojené štáty vyslali do Venezuely 900 vojakov, vyčlenili takmer 400 miliónov dolárov na pomoc a doručili venezuelskej vláde debny s hotovosťou.
Zemetrasenia skomplikovali Rubiovu deklarovanú misiu priviesť Venezuelu k demokracii („V tomto ohľade je to prekážka,“ priznal Rubio minulý mesiac). Schopnosť krajiny zotaviť sa je však kľúčová pre Trumpov konečný cieľ: zabezpečiť venezuelskú ropu pre záujmy USA.
Táto situácia je mimoriadne nezvyčajná, keďže sa odohráva 80 rokov po tom, čo Spojené štáty opustili svoju poslednú významnú formálnu kolóniu – Filipíny. Trump však jasne dal najavo, že sa chce vrátiť do éry amerického expanzionizmu, keď uvažoval o prevzatí kontroly nad Grónskom, Kanadou a Panamským prieplavom.
Najväčší úspech zaznamenal vo Venezuele. Existujú však riziká.
Kritici Trumpa obviňujú z toho, že USA pod jeho vedením vysávajú venezuelské zdroje a podporujú autoritársku vládu tým, že Madurovi prisluhovači zostávajú vo veľkej miere na svojich miestach. Táto situácia tiež zapletá Spojené štáty do osudu hlboko nepopulárneho, nezvoleného režimu, ktorý čelí čoraz silnejším volaniam po politickej zmene.
„Minister Rubio povedal, že nie sme vo vojne s Venezuelou,“ prezradil demokratický kongresman Sean Casten z Illinois ministrovi financií Scottovi Bessentovi počas februárového vypočutia v Kongrese. Akú právomoc, spýtal sa Casten, majú Spojené štáty na kontrolu venezuelských aktív?
Bessent odpovedal Castenovi, že sa mu ozve. Úradník ministerstva financií uviedol, že ministerstvo na Castenovu žiadosť odpovedalo v apríli.
Rubiova tvrdá reálpolitika voči Venezuele predstavuje výrazný odklon pre muža, ktorý si počas svojej kariéry budoval imidž bojovníka za demokraciu v Latinskej Amerike. Uviedol, že jeho cieľom je nakoniec dosiahnuť prechod k demokracii.
Výsledok tohto zásahu vo Venezuele by mohol ovplyvniť Rubiovu politickú budúcnosť, keďže Trump zvažuje svojho nástupcu.
„Make Venezuela Great Again“
V skorých ranných hodinách 3. januára, krátko po zatknutí Madura, Rubio telefonicky kontaktoval Rodríguezovú a v španielčine jej povedal, že má na výber medzi spoluprácou so Spojenými štátmi a tým, že bude svedkom rozsiahlejšieho útoku zameraného na venezuelskú infraštruktúru, vojenské základne a vysokopostavených úradníkov.
Po určitých rokovaniach Rodríguezová súhlasila. Podľa Trumpa povedala Rubiovi, že „je v podstate ochotná urobiť všetko, čo považujeme za potrebné, aby sa Venezuela opäť stala veľkou“ (obmena Trumpovho volebného hesla Make America Great Again, poznámka redakcie). Prezident vyhlásil, že Spojené štáty budú „riadiť krajinu“, kým nedôjde k „bezpečnému, riadnemu a rozvážnemu odovzdaniu moci“.
O niekoľko dní neskôr Trump v rozhovore pre denník New York Times uviedol, že očakáva, že Spojené štáty budú Venezuelu riadiť celé roky.
V centre diania stojí Rubio, ktorého ostatní úradníci prezývajú „vicekráľ“ (viceroy) – titul udeľovaný mocným guvernérom, ktorí vládli španielskej koloniálnej ríši v Južnej Amerike, kým sa Venezuela a väčšina ostatných provincií Madridu na začiatku 19. storočia vzbúrili a získali nezávislosť.
Keď Rodríguezová začala zostavovať svoju vládu, Rubio zasahoval do kľúčových personálnych rozhodnutí a nabádal ju, aby sa zbavila Madurovej rodiny a jeho obchodných partnerov. Jeho rady poslúchla.
Väčšina Venezuelčanov vyjadrila úľavu nad Madurovým pádom, no potom s nedôverou sledovala, ako Trumpova administratíva uzavrela spojenectvo s väčšinou jeho hlavných vykonávateľov.
Inflácia síce klesla, ale naďalej patrí medzi najvyššie na svete a mena krajiny neustále stráca na hodnote. Milióny ľudí volajú po nových voľbách, čím vyvíjajú tlak na Rubia, aby nezostal len pri ekonomických dohodách, ale priniesol aj politickú zmenu. Investori sú nervózni z vkladania kapitálu do systému, ktorý sa môže kedykoľvek zrútiť.
Ešte pred zemetraseniami Rodríguezová žiadala Rubia o väčšiu finančnú autonómiu a zrušenie ekonomických sankcií, aby sa znížil vnútroštátny tlak na jej vládu. Rubio s jej argumentom sympatizoval, ale americká vláda kontrolu neuvoľnila.
Madurovu pravú ruku nechali pri moci výmenou za poslušnosť
Rubiova spolupráca s Rodríguezovou vyvolala nespokojnosť medzi niektorými kariérnymi americkými diplomatmi, Američanmi venezuelského pôvodu a Trumpovými spojencami, ktorých rozčuľuje predstava, že Madurova hlavná pravá ruka zostáva pri moci.
Rubio a ďalší predstavitelia tieto obavy odmietli a poukázali na to, že Rodríguezová splnila takmer každý príkaz, ktorý jej administratíva dala, najmä tie, ktoré sa týkali financií krajiny. Venezuela predáva veľkú časť svojej ropy prostredníctvom dvoch obchodníkov s ropou, spoločností Trafigura a Vitol, na základe dohody uzavretej Trumpovou administratívou.
Rubio vo veľkej miere zatienil ministra energetiky Chrisa Wrighta, pokiaľ ide o otvorenie venezuelského ropného priemyslu zahraničným investíciám, čo je základným kameňom Trumpovej vízie pre túto krajinu. Uprednostnil príchod nových amerických spoločností na úkor európskych ropných producentov, ktorí v krajine už pôsobili.
Hovorca rezortu energetiky Ben Dietderich na Wrightovu adresu uviedol, že minister úzko spolupracoval s Rubiom a pravidelne komunikoval s lídrami energetického priemyslu aj s Rodríguezovou.
Vplyv Washingtonu na venezuelskú ekonomiku presahuje rámec príjmov z ropy. Rubiov tím pripravuje licencie, ktoré poskytujú spoločnostiam, ktoré chcú podnikať vo Venezuele, výnimky zo sankcií. Šéf diplomacie tiež varoval Rodríguezovej vládu, aby sa zdržala obchodovania so strategickými protivníkmi USA.
Napríklad po páde Madura venezuelská štátna ropná spoločnosť PDVSA nenápadne prevzala plnú prevádzku ropných projektov, ktorých je spoluvlastníkom spolu s ruskou štátnou spoločnosťou Rosnefť. Tá na žiadosť o komentár nereagovala.
Trumpova administratíva tiež úspešne vyvinula tlak na Rodríguezovú, aby vydala do USA Venezuelčanov, ktorí sa dostali do hľadáčika ministerstva spravodlivosti. Na žiadosť Spojených štátov Caracas vo februári zadržal miliardára Alexa Saaba, Madurovho priateľa a obchodného partnera, a schválil jeho vydanie do Spojených štátov po tom, čo mu odobral pas.
Niektorí úradníci sa domnievajú, že ministerstvo spravodlivosti chce využiť Saaba na posilnenie prípadu proti Madurovi, ktorý bol obvinený z rôznych trestných činov súvisiacich s obchodovaním s drogami.
V júni pomohla Rodríguezovej vláda Spojeným štátom zabiť šéfa zločineckej skupiny, ktorý mal dlhoročné väzby na venezuelských úradníkov, podľa viacerých osôb oboznámených s touto operáciou.
Americké sily využili spravodajské informácie poskytnuté predstaviteľmi Rodríguezovej vlády na likvidáciu Niña Guerrera, jedného z vodcov gangu Tren de Aragua, pri raketovom útoku v odľahlej oblasti južnej Venezuely. Išlo o prvú vojenskú spoluprácu medzi oboma krajinami za posledné desaťročia. Venezuelská vláda neskôr získala telo vodcu gangu a odovzdala ho Spojeným štátom.
Trumpova administratíva obviňuje Tren de Aragua zo spolupráce s Madurom s cieľom zaplaviť Spojené štáty drogami a nelegálnymi migrantmi, hoci americké spravodajské služby vlani dospeli k záveru, že Maduro tento gang nekontroluje.
Rubio zasahuje aj do Rodríguezovej itinerára
Federálna vláda dokonca ovplyvňuje verejné vystúpenia a vyhlásenia Rodríguezovej. V máji Rubio oznámil, že Rodríguezová odcestuje do Indie ešte skôr, ako to spomenula venezuelská vláda, čím prekvapil venezuelských predstaviteľov aj zahraničných diplomatov.
Keď sa moderátor televízie Fox News Bret Baier obrátil na Rodríguezovú s ponukou na účasť v rozhovore, odpovedala mu, že to bude musieť schváliť Trump. Trumpovi sa veľmi páčilo, že sa Rodríguezová podriadila jeho vôli, a podľa viacerých osôb, ktoré sú oboznámené s jeho vyjadreniami, túto príhodu opakovane rozprával ostatným, keď sa ho na ňu pýtali.
Keď Spojené štáty zaútočili na Irán, venezuelský minister zahraničia Yván Gil vydal mierne odsudzujúce vyhlásenie o agresii voči dlhoročnému spojencovi Venezuely.
Trumpova administratíva oznámila Rodríguezovej, že príspevok by mal byť stiahnutý, a varovala ju, aby už viac verejne nepodporovala jej protivníkov. Gil príspevok vymazal niekoľko hodín po jeho zverejnení.
V podstate to bolo priznanie, že Venezuela už sama neurčuje svoju zahraničnú politiku.
Minister na žiadosť o komentár neodpovedal.
Trumpovo uistenie
Rubio minulý mesiac spal v Bahrajne, keď ho prebudil telefonát z krízového štábu Bieleho domu. Venezuelu zasiahli dve silné zemetrasenia a prvé zábery boli desivé. Celé štvrte boli zrovnané so zemou a desiatky ľudí boli nezvestné.
Krátko nato Rubio hovoril s Rodríguezovou a prisľúbil plnú pomoc Spojených štátov. Americké záchranné tímy boli na mieste o dva dni. Rubio opísal plány administratívy pre Venezuelu v troch fázach: oživiť ekonomiku, stabilizovať krajinu a prejsť k demokracii. Pred zemetraseniami americkí predstavitelia tvrdili, že sa nachádzajú v druhej fáze a pracujú na otvorení Venezuely pre medzinárodné investície.
S cieľom podporiť tento cieľ cestovali vysokopostavení predstavitelia Trumpovej administratívy do Venezuely, aby sa stretli so svojimi náprotivkami a uzavreli nové dohody v oblasti energetiky a ťažby nerastných surovín. Výsledné oznámenia však boli prevažne optimistickými víziami potenciálnych investícií.
V marci navštívil Venezuelu minister vnútra Doug Burgum a stretol sa s Rodríguezovou v prezidentskom paláci Miraflores. Počas návštevy jej Rubio poslal krátku správu s otázkou, ako stretnutie prebieha. Rodríguezová odpovedala, že všetko ide dobre, a poslala selfie s Burgumom.
Stretnutie však zatienili nepriaznivé správy. Agentúra Reuters v ten deň informovala, že americké ministerstvo spravodlivosti v tichosti pripravuje súdne konanie proti Rodríguezovej.
Rodríguezovej administratíva bola šokovaná a požiadala Biely dom o vysvetlenie. Aby upokojil jej obavy, vtedajší zástupca generálneho prokurátora Todd Blanche označil správu za „úplne nepravdivú“.
Venezuelská vláda však požadovala ďalšie uistenia. Na druhý deň preto Rubio poslal Rodríguezovej správu s odkazom na príspevok amerického prezidenta na sociálnych médiách.
„Delcy Rodríguezová, ktorá je prezidentkou Venezuely, odvádza skvelú prácu a veľmi dobre spolupracuje s americkými kongresmanmi,“ napísal Trump. Rodríguezová bola potešená a chcela sa Trumpovi poďakovať vlastným príspevkom. Najprv však návrh príspevku ukázala Rubiovi. Zverejnila ho až po tom, čo získala jeho súhlas.
Ešte pred zatknutím Madura americkí prokurátori vyšetrovali viacerých venezuelských predstaviteľov vrátane Rodríguezovej, hoci nie je jasné, či tieto snahy viedli k získaniu dôkazov o spáchaní trestných činov. Agentúra Associated Press v máji informovala, že Trumpova administratíva nariadila prokurátorom, aby zastavili vyšetrovanie dočasnej prezidentky.
Odklon od Machadovej
Úspech snáh o nastolenie stability vo Venezuele – čo je druhá fáza Rubiovho plánu – do veľkej miery závisí od zahraničných investícií. Investori sú však opatrní. Ropný sektor je v zlom stave, postihnutý korupciou, a moc Rodríguezovej je neistá. Zemetrasenia spôsobili oneskorenie rokovaní o nových ropných zmluvách.
Trump sa zdá byť bez obáv. Opakovane naznačil, že Venezuela by sa mohla stať 51. štátom USA.
To, kto by mohol viesť krajinu na trvalejšej báze, je však stále veľmi neisté. María Corina Machadová, líderka opozície žijúca v exile, zostáva najpopulárnejšou političkou krajiny. Má však zaprisahaných nepriateľov medzi venezuelskými bezpečnostnými a vojenskými predstaviteľmi, čo viedlo Rubia k tomu, aby ju obišiel a rozhodol sa pre starostlivo vybranú Rodríguezovú.
Rubio, kedysi oddaný stúpenec Machadovej, sa od nej v posledných mesiacoch dištancoval. Ochladenie vzťahov medzi Trumpovou administratívou a líderkou opozície sa po zemetraseniach premenilo na otvorený rozkol. Americkí predstavitelia jej odmietli pomôcť s návratom do Venezuely zo strachu, že by to mohlo vyvolať nepokoje.
Časový rámec záverečnej fázy Rubiovho plánu pre Venezuelu, teda slobodných volieb, zostáva neurčitý. Keď sa New York Times v máji opýtali Rodríguezovej, kedy usporiada voľby, odpovedala: „Neviem. Niekedy.“
Politickí analytici tvrdia, že Rodríguezová sa možno snaží vyčkať na koniec Trumpovho prezidentského mandátu v nádeji, že tlak na usporiadanie volieb za jeho nástupcu opadne.
Zatiaľ však otázka, kedy sa voľby uskutočnia, nie je v jej rukách. Je v rukách Rubia.
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Autori: Tyler Pager a Anatoly Kurmanaev. Vychádza so súhlasom redakcie.