Pozastavenie časti eurofondov v rozsahu porovnateľnom s maďarským prípadom by Slovensko do konca desaťročia pripravilo priamo o približne päť miliárd eur. Celková strata pre ekonomiku by však bola vyššia. Podľa modelu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by pre slabšie investície, nižšiu spotrebu a horší vývoj na trhu práce mohla dosiahnuť až 6,7 miliardy eur.
Nejde o prognózu ani o rozhodnutie, ktoré už na európskej úrovni padlo. Rada opisuje rizikový scenár, v ktorom by Rada EÚ na návrh Európskej komisie pozastavila Slovensku časť platieb a vláda by výpadok nedokázala nahradiť zo štátneho rozpočtu.
Práve tento predpoklad je pre výsledok podstatný. Európske pravidlá totiž počítajú s tým, že koneční prijímatelia by ani pri uplatnení mechanizmu podmienenosti nemali automaticky prísť o nárok na financovanie.
Zodpovednosť za platby by však mohol dočasne prevziať členský štát. V prípade Slovenska by takýto postup narážal na vysoké deficity, rastúci dlh a potrebu ďalšej konsolidácie.
Rozpočtová rada predpokladá, že vláda by chýbajúce európske peniaze nenahradila. Z ekonomiky by preto nevypadli len dotácie, ale aj súkromné investície, ktoré sú na ne naviazané.
Parlament môže vyzývať, rozhodujú Komisia a členské štáty
Európsky parlament v apríli vyzval Európsku komisiu, aby pri Slovensku zvážila využitie mechanizmu podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie. V máji túto požiadavku zopakoval v samostatnom uznesení.
Uznesenie parlamentu však neznamená zmrazenie eurofondov. Ide o politickú výzvu bez priameho dosahu na vyplácanie peňazí.
Konanie by musela začať Európska komisia. Tá by zároveň musela preukázať dostatočne priamu súvislosť medzi porušovaním princípov právneho štátu a ohrozením finančných záujmov EÚ. O prípadnom pozastavení platieb by následne rozhodovala Rada EÚ, teda vlády členských štátov.
Pred prípadným návrhom na pozastavenie platieb by preto pravdepodobne nasledovali ďalší dialóg, žiadosti o vysvetlenia a tlak na prijatie nápravných opatrení. Ak by ich Komisia vyhodnotila ako dostatočné, riziko sankcií by sa znížilo.
Dôsledky by pocítila celá ekonomika
Ak by sa naplnil spomínaný rizikový scenár, Slovensko by do roku 2030 prišlo o významnú časť európskych financií. Pozastavených by bolo takmer 3,2 miliardy eur určených na investície a ďalších približne 1,8 miliardy eur na bežné výdavky.
Spolu by to predstavovalo približne tretinu všetkých zdrojov, ktoré má krajina v sledovaných programoch k dispozícii. Nešlo by pritom len o problém štátu. Približne tretina pozastavených peňazí smeruje priamo k firmám a domácnostiam – cez podporu podnikania, regionálne projekty či rôzne dotačné schémy.
Skutočný dosah by však bol ešte väčší, než naznačuje výška nevyplatených fondov. Verejné investície totiž zvyčajne spúšťajú ďalšiu ekonomickú aktivitu. Prinášajú zákazky stavebným firmám, vytvárajú prácu pre dodávateľov, podporujú zamestnanosť a následne aj spotrebu domácností. Často zároveň pripravujú pôdu na súkromné investície.
Ak sa nepostaví nová cesta, nezmodernizuje železnica alebo nevznikne technologická infraštruktúra, ekonomika nepríde len o jednu stavebnú zákazku. Neuskutočnia sa ani investície a podnikateľské projekty, ktoré na ňu mali nadviazať.
Podľa odhadov rady by výpadok eurofondov znížil investičnú aktivitu súkromného sektora každý rok približne o šesť percentuálnych bodov. Do roku 2030 by tak mohlo z ekonomiky ubudnúť ďalších 4,6 miliardy eur súkromných investícií, čo zodpovedá približne trom percentám HDP.
Slovensko si na eurofondy zvyklo viac, než je zdravé
Jedným z dôvodov, prečo by bol výpadok taký bolestivý, je spôsob, akým Slovensko európske peniaze využíva.
Národná banka Slovenska už dlhšie upozorňuje, že eurofondy u nás často nepridávajú nové investície, ale nahrádzajú peniaze zo štátneho rozpočtu. Keď sa darí čerpať európske zdroje, štát obmedzí vlastné kapitálové výdavky a projekty financuje z Bruselu.
Na prvý pohľad to vyzerá efektívne. V praxi to však znamená, že verejné investície sa stávajú závislé od tempa čerpania eurofondov. Keď sa programy oneskoria alebo medzi nimi vznikne prestávka, spomalí sa aj investičná aktivita štátu.
Práve preto nie je rozhodujúce len to, koľko peňazí Slovensko získa. Dôležitejšie je, či eurofondy prinášajú nové projekty alebo iba nahrádzajú investície, ktoré by štát financoval aj z vlastných zdrojov. V druhom prípade je ekonomika od európskych peňazí oveľa závislejšia.
Najvyšší kontrolný úrad pripomína, že Slovensko do konca roka 2025 získalo z eurofondov približne 25,6 miliardy eur. Pomohli hospodárskemu rastu aj približovaniu životnej úrovne k vyspelejším krajinám EÚ. Zároveň však NKÚ upozorňuje na zdĺhavú administratívu, slabšiu koordináciu či nedostatočný dohľad nad projektmi.
Úspech preto nemožno merať len objemom vyčerpaných peňazí. Podstatné je, či financované projekty zvyšujú produktivitu ekonomiky, zlepšujú verejné služby a vytvárajú lepšie podmienky na podnikanie.
Doplatili by na to firmy aj domácnosti
Výpadok investícií by sa postupne prejavil aj na trhu práce. Podľa RRZ by do konca desaťročia mohlo ubudnúť viac ako 22-tisíc pracovných miest a nezamestnanosť by bola v priemere približne o pol percentuálneho bodu vyššia.
Slabší dopyt po zamestnancoch by zároveň spomalil rast miezd. Domácnosti by mali nižšie príjmy a časť podpôr by sa k nim vôbec nedostala. Výsledkom by bola slabšia spotreba. Do roku 2030 by mohli domácnosti minúť takmer o päť miliárd eur menej, než predpokladá základný scenár.
Spomalil by sa aj celkový rast ekonomiky. Už v prvom roku by hospodárstvo rástlo približne o 0,7 percentuálneho bodu pomalšie. Ak by zároveň pokračovala konsolidácia verejných financií, tempo rastu by sa mohlo do konca desaťročia držať pod jedným percentom ročne.
Skúsenosti susedov ukazujú, že rozhoduje spôsob využitia fondov
Príklad Maďarska ukazuje, aké dôsledky môže mať pozastavenie európskych financií. V roku 2022 mu Rada EÚ zablokovala časť kohéznych fondov pre výhrady k verejnému obstarávaniu, ku konfliktom záujmov či k fungovaniu právneho štátu. Podľa maďarského ekonomického inštitútu GKI by bez eurofondov krajina po vstupe do EÚ rástla výrazne pomalšie.
Poľsko zvolilo inú cestu. Európske peniaze využilo ako súčasť širšej modernizačnej stratégie a prepájalo ich s vlastnými investíciami do dopravy, energetiky, digitalizácie či výskumu. Po prijatí reforiem Európska komisia v roku 2024 uvoľnila prístup k významnej časti dovtedy zablokovaných financií.
Aj české analýzy potvrdzujú, že eurofondy podporujú rast ekonomiky aj zamestnanosti. Česká republika je však menej závislá od európskych zdrojov než Slovensko, preto by prípadný výpadok fondov pravdepodobne nemal také výrazné následky.
Práve v tom je najväčší rozdiel. Kým niektoré krajiny používajú eurofondy ako doplnok vlastných investícií, Slovensko sa na ne vo veľkej miere spolieha ako na ich náhradu. To zvyšuje citlivosť ekonomiky na akékoľvek výpadky.
Zhoršili by sa aj verejné financie
Slabší hospodársky rast by sa prirodzene prejavil aj vo verejných financiách. Štát by vybral menej na daniach a odvodoch, zatiaľ čo vyššia nezamestnanosť by zvýšila sociálne výdavky.
Podľa RRZ by bol deficit verejných financií už v roku 2027 vyšší približne o pol percenta HDP. Do konca desaťročia by sa rozdiel zväčšil na 1,7 percenta HDP. Bez ďalších opatrení by deficit mohol prekročiť osem percent HDP a verejný dlh by sa priblížil k 85 percentám HDP.
Eurofondy preto nie sú len zdrojom investícií. Pre krajinu s obmedzeným rozpočtovým priestorom predstavujú aj stabilizačný prvok, ktorý umožňuje investovať bez toho, aby všetky náklady niesol štátny rozpočet.
Modelovanie Spoločného výskumného centra Európskej komisie ukazuje, že kohézna politika znižuje regionálne rozdiely a že efekt jedného eura býva vyšší v regiónoch s nižšou zásobou verejného a súkromného kapitálu a zároveň so silnou exportnou základňou.
Ak by Slovensko prišlo o všetky dostupné európske zdroje, priama strata by podľa rozpočtovej rady dosiahla približne 15,7 miliardy eur. Slabší výkon ekonomiky by pridal ďalších 5,1 miliardy eur. Celkový účet by sa tak vyšplhal približne na 21 miliárd eur.
Otázkou preto nie je len to, či Slovensko o európske peniaze príde. Rovnako dôležité je, prečo je od nich stále závislejšie než krajiny, ktoré dokážu väčšiu časť investícií financovať aj z vlastných zdrojov. Práve odpoveď na túto otázku bude rozhodovať o tom, aká odolná bude slovenská ekonomika v nasledujúcich rokoch.