Slovensko sa môže dostať do ešte vážnejších rozpočtových problémov. Upozorňuje na to najnovšia prognóza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), podľa ktorej bude musieť vláda už pri príprave rozpočtu na budúci rok prijať dodatočné opatrenia v hodnote približne 1,2 miliardy eur. Ak sa tak nestane, deficit verejných financií opäť prekročí hranicu piatich percent hrubého domáceho produktu (HDP) a štátny dlh bude naďalej rásť rekordným tempom.
Rada pritom hodnotí situáciu podľa scenára „nezmenených politík“ takzvaného NPC. To znamená, že vychádza zo súčasných zákonov a opatrení a nepredpokladá prijatie nových daní, škrtov ani reforiem. Takýto pohľad ukazuje, kam sa verejné financie dostanú, ak vláda neurobí nič navyše.
Deficit zostáva príliš vysoký
Podľa prognózy sa po dočasnom zlepšení v roku 2026 začne hospodárenie štátu opäť zhoršovať. Už v budúcom roku deficit presiahne päť percent HDP a do roku 2029 narastie na 5,7 percenta HDP, čo predstavuje takmer 9,3 miliardy eur.
Je to výrazne viac, ako plánuje vláda. Jej cieľom je totiž znížiť deficit na 4,2 percenta HDP v roku 2027 a na 4,1 percenta v roku 2028. Rozdiel medzi plánom a očakávanou realitou je však výrazný. RRZ odhaduje, že bez ďalších krokov bude deficit vyšší o 0,9 percenta HDP v roku 2027 a o 1,4 percenta HDP v roku 2028.
Aj preto rada upozorňuje, že na splnenie vládnych cieľov bude potrebné prijať dodatočné konsolidačné opatrenia. Ich objem odhaduje na približne 1,2 miliardy eur v roku 2027 a ďalšiu jednu miliardu eur o rok neskôr.
Čo znamená konsolidácia v praxi
Pod pojmom konsolidácia sa skrýva znižovanie rozpočtového deficitu. V praxi to znamená buď vyššie príjmy štátu, alebo nižšie výdavky.
Pre bežného človeka to môže mať viacero podôb. Štát môže zvýšiť niektoré dane alebo odvody, obmedziť daňové úľavy, spomaliť rast platov vo verejnom sektore či odložiť niektoré investície. Alternatívou sú reformy, ktoré by zefektívnili fungovanie zdravotníctva, sociálneho systému alebo verejnej správy.
Práve výber konkrétnych opatrení bude politickým rozhodnutím vlády a parlamentu.
Dlhy rastú aj bez krízy
Jedným z najvážnejších zistení prognózy je vývoj štátneho dlhu. Analytici upozorňujú, že Slovensko sa nezadlžuje preto, že by prišla nová hospodárska kríza. Dlh rastie aj pri predpoklade relatívne stabilného ekonomického vývoja.
Na konci roka 2025 dosahoval hrubý dlh našej krajiny 61,4 percenta HDP. Už počas roka 2027 však vzrastie na 66,7 percenta HDP a do roku 2029 sa vyšplhá na približne 74 percent HDP. V absolútnom vyjadrení sa štátny dlh priblíži k hranici 100 miliárd eur už v roku 2027.
Má to aj praktické dôsledky. Čím vyšší je dlh, tým viac peňazí štát platí na úrokoch namiesto služieb pre občanov.
Úroky ukrajujú z rozpočtu
Významným problémom sú práve rastúce náklady na obsluhu dlhu. Rada upozorňuje, že úrokové výdavky budú v rokoch 2026 až 2029 každoročne rásť približne o 0,2 percenta HDP.
Pre bežného človeka je to podobná situácia ako pri hypotéke. Ak sa rodina zadlží a úroky sa zvýšia, väčšia časť mesačného príjmu smeruje na splácanie úveru a zostáva menej peňazí na bežné výdavky. Rovnako fungujú aj verejné financie. Každé euro zaplatené na úrokoch už nemožno použiť na školy, nemocnice, cesty alebo sociálne dávky.
Prečo sa deficit ďalej zhoršuje
Za rastom deficitu nestojí jeden jediný faktor. RRZ upozorňuje na kombináciu viacerých výdavkov.
Od roku 2027 sa obranné výdavky vrátia na úroveň dvoch percent HDP, čo samo osebe zvýši deficit približne o 0,2 percenta HDP. Rovnaký vplyv budú mať aj náklady na reformu dlhodobej starostlivosti.
V roku 2028 sa situácia ešte zhorší, pretože vypršia niektoré dočasne zvýšené sadzby daní a odvodov, ktoré dnes štátu prinášajú dodatočné príjmy.
Oproti predchádzajúcej prognóze analytici očakávajú aj vyššie výdavky na mzdy vo verejnom sektore a na zdravotníctvo, vyššie náklady na nové opatrenia vrátane dotácií z Environmentálneho fondu pre veľké podniky či väčšie výdavky na podporu výskumu a vývoja. Časť týchto nákladov síce kompenzujú vyššie daňové príjmy vďaka rastu miezd, nestačí to však na zastavenie zhoršovania stavu rozpočtu.
Slovensko je už nad európskym limitom
Situáciu komplikuje aj fakt, že Slovensko už prekročilo maastrichtské kritérium pre verejný dlh vo výške 60 percent HDP. Stalo sa tak už na konci roka 2025, keď dlh dosiahol 61,4 percenta HDP.
Podľa RRZ bude navyše dlh počas celého prognózovaného obdobia výrazne nad hornou hranicou slovenskej dlhovej brzdy. V roku 2029 ju má prekročiť až o 24 percentuálnych bodov HDP.
To znamená, že tlak na ozdravenie verejných financií nebude jednorazový. Aj keby vláda našla potrebných 1,2 miliardy eur na budúci rok, pôjde iba o prvý krok. Bez dlhodobejších reforiem zostane slovenský rozpočet pod silným tlakom rastúcich výdavkov, úrokov aj starnutia populácie.
Prognóza analytikov tak prináša jasný odkaz. Ak vláda neprijme nové trvalé opatrenia, Slovensko bude pokračovať v hospodárení s vysokými deficitmi a rýchlo rastúcim dlhom. Otázkou už nie je, či bude potrebné konsolidovať verejné financie, ale akou kombináciou úspor, reforiem a nových príjmov sa to podarí dosiahnuť s čo najmenším vplyvom na občanov aj ekonomiku.