Francúzsky senát nedávno zverejnil správu o sivých zónach v oblasti informácií, ktorej deklarovaným cieľom je boj proti zasahovaniu a dezinformáciám.
Tento trend nie je nový ani vo Francúzsku, ani v iných častiach Európy. Už vyše roka ministerka Aurore Bergéová, zodpovedná za boj proti diskriminácii, pracuje na rôznych opatreniach zameraných na ovplyvňovanie verejnej mienky prostredníctvom čoraz štruktúrovanejšej stratégie, ktorej cieľom je posilniť dohľad nad obsahom považovaným za problematický na internete.
Táto politika, prezentovaná ako boj proti nenávisti, rasizmu alebo antisemitizmu na internete, postupne viedla k zavedeniu nástrojov, ktoré spájajú vládne agentúry, regulačné orgány a aktivistické organizácie s cieľom urýchliť nahlasovanie a odstraňovanie určitých obsahov.
Prvý krok bol urobený v lete 2025 vytvorením koalície združení priamo prepojených s Arcom, nezávislým francúzskym regulačným orgánom pre médiá. Dvanásť organizácií, z ktorých väčšina je známa svojimi ľavicovými alebo vyhranene ľavicovými postojmi, dostalo za úlohu identifikovať obsah považovaný za nenávistný, čo zabezpečilo, že ich hlásenia boli spracovávané prioritne.
Zároveň vláda oznámila zvýšenie verejného financovania týchto organizácií, aby mohli zriadiť tímy špeciálne venované tejto úlohe, čo vyvolalo kritiku v súvislosti s rizikom delegovania kvázi policajnej úlohy v oblasti online prejavu na ideologicky angažované subjekty.
Tento prístup bol následne v roku 2026 rozšírený prostredníctvom návrhu zákona, ktorého predkladateľkou bola Aurore Bergéová a ktorého cieľom bolo sprísniť tresty za určité trestné činy súvisiace s prejavmi. Návrh zákona najmä stanovuje zákaz zastávať verejnú funkciu v prípade viacerých trestných činov súvisiacich s rasizmom, antisemitizmom alebo popieraním holokaustu. Uľahčuje aj podávanie žalôb určitými organizáciami a podporuje rýchle odstránenie alebo blokovanie kontroverzného obsahu.
Vláda túto reformu prezentuje ako nevyhnutnú reakciu na nárast nenávistných prejavov, mala by sa však predovšetkým vnímať ako ďalšie rozšírenie rozsahu trestných činov za názory a ako výzva tradičným zárukám slobody prejavu v období pred prezidentskými voľbami.
Tieto dve opatrenia spolu signalizujú hlbší posun v konaní vlády: nad rámec tradičného súdneho vymáhania sa štát teraz snaží zaviesť trvalý systém monitorovania, označovania a odstraňovania obsahu, založený na úzkej spolupráci medzi správou, regulačným orgánom pre audiovizuálnu oblasť a sieťou dotovaných organizácií.
Sociálne médiá: sivé zóny informácií
Správa Senátu, ktorú vypracovala koalícia troch hlavných strán ľavice, pravice a stredu (gaullistická strana Republikáni, Macronova strana a Socialistická strana) a ktorá bola zverejnená 9. júla, smeruje tým istým smerom.
Digitálne priestory, v ktorých sa stierajú hranice medzi žurnalistikou, názorom, komunikáciou, reklamou a obsahom vytváraným influencermi alebo umelou inteligenciou, sa opisujú ako „sivé zóny informácií“. Vzhľadom na vzostup platforiem, ako sú TikTok, YouTube, Facebook a X, senátori zastávajú názor, že súčasné opatrenia nie sú dostatočné na ochranu demokratickej diskusie, najmä s blížiacimi sa prezidentskými voľbami v roku 2027.
Preto navrhujú 56 odporúčaní vrátane zriadenia nezávislého observatória dezinformácií, ktorého úlohou bude identifikovať domáce manipulácie s informáciami podľa vzoru nástroja Viginum, ktorý je v súčasnosti obmedzený na zahraničné zasahovanie.
Správa zároveň odporúča posilniť právomoci Arcomu, aby mohol zasahovať proti tvorcom obsahu alebo influencerom, ktorí masívne šíria nepravdivé informácie, ak oslovujú publikum porovnateľné s publikom tradičných vysielacích médií.
Očakáva sa, že na jeseň bude predložený návrh zákona, ktorým sa niektoré z týchto odporúčaní začlenia do francúzskeho práva ešte pred voľbami v roku 2027.
V praxi to znamená, že združenia, výskumníci a overovatelia faktov získajú právomoc identifikovať naratívy považované za problematické. Následne bude možné požiadať platformy, aby obmedzili ich viditeľnosť, upravili svoje algoritmy alebo skryli určitých používateľov.
Sudcovia a poroty
Mechanizmus, ktorý navrhuje Bergéová, by úlohu rozhodcu zveril rôznym organizáciám známym svojimi ľavicovými alebo vyhranene ľavicovými názormi, pričom by im poskytol umelú auru neutrality a objektivity. Správa Senátu robí presne to isté: údajne nezávislí rozhodcovia, na ktorých sa spolieha, sú všetko, len nie neutrálni.
Jadrom analýzy senátorov je organizácia Science Feedback, ktorú financujú spoločnosti Meta, TikTok, Google, Európska komisia a organizácie, ktoré sú kľúčové pre medzinárodný ekosystém overovania faktov, ako sú EMIF (Európsky fond pre médiá a informácie, financovaný spoločnosťou Google), IFCN (Medzinárodná sieť na overovanie faktov) a EFCSN (Európska sieť pre štandardy overovania faktov). Tieto organizácie sú zároveň sudcami aj porotou: platformy a inštitúcie, ktoré volajú po väčšej regulácii, financujú práve tie organizácie, ktoré vypracúvajú štúdie odôvodňujúce tú istú reguláciu.
Bez akéhokoľvek kritického posúdenia sa Senát vydáva do rúk týchto organizácií, ktoré si od samého začiatku definovali vlastné pojmy týkajúce sa dezinformácií, sledovali ich a nakoniec hľadali financovanie na ich potláčanie v súlade so svojimi vlastnými záujmami.
Pojem „overovanie faktov“ je svojou povahou zavádzajúci. Človek by si mohol predstaviť, že ide o vyhľadávanie objektívne nepravdivých faktov, ale to nie je všetko. Rozsah analýzy sa už dávno rozšíril tak, že zahŕňa aj rámcovanie informácií a interpretáciu faktov, čo v podstate znamená kontrolu verejnej mienky.
Vnútroštátne zasahovanie: popieranie demokracie
Najnebezpečnejším prvkom správy je nový pojem „domáce zasahovanie“. Podozrenia z ruského či amerického zasahovania nie sú ničím novým a časť tlače sa na ne pohodlne odvoláva, aby diskreditovala nevítané informácie len preto, že odrážajú názory stúpencov Trumpa alebo Putina. Domáce zasahovanie ide ešte ďalej: naznačuje, že francúzsky občan, médiá alebo hnutie by mohli byť považované za hrozbu len preto, že majú príliš veľký vplyv na verejnú mienku.
Nie je ťažké uhádnuť, kto sú takto označení verejní nepriatelia: konzervatívna televízna stanica CNews, ktorá v posledných mesiacoch prekonala množstvo rekordov v sledovanosti, alternatívny spravodajský portál Fdesouche, ktorý zaznamenáva niekoľko miliónov zobrazení stránok mesačne a pomohol francúzskej verejnosti uvedomiť si množstvo bezpečnostných škandálov, ktoré hlavný prúd tlače ignoroval, alebo, jednoducho povedané, Rassemblement National (Národné združenie), vedúca opozičná strana.
Ako zdôrazňuje Pierre Sautarel, zakladateľ Fdesouche: „V demokracii sa ovplyvňovanie verejnej mienky nenazýva zasahovanie. Volá sa to politika.“ Hlavný komentátor CNews Mathieu Bock-Côté z Quebecu je znepokojený tým, že s „politickým nesúladom“ sa teraz zaobchádza, „akoby išlo o frakčné povstanie“.
V tejto súvislosti je obzvlášť príznačný útok senátnych spravodajcov na sociálne médiá. Sociálne médiá umožňujú občanom obísť hlavný mediálny prúd a jeho oficiálnu líniu s cieľom šíriť alternatívne názory, preto sa snažia zaviesť mechanizmus určený na ich umlčanie.
„Čo by sa vlastne stalo, keby sa verejná osobnosť, myšlienkové hnutie alebo politická strana s podstatnými finančnými zdrojmi rozhodli využiť tieto zdroje na presadzovanie politickej agendy tým, že by sociálne médiá použili ako zbraň?“ spýtali sa znepokojene počas tlačovej konferencie.
To, čo opisujú, je jednoducho bežný boj myšlienok v demokracii – niečo, čo sa podľa ich názoru stalo anomáliou alebo – horšie – nebezpečenstvom.
Činnosť Senátu je vzhľadom na blížiacu sa prezidentskú kampaň vo Francúzsku dosť znepokojujúca. Namiesto ochrany demokratickej diskusie vytvára nástroje, ktoré v podstate určia, ktoré názory si ešte zaslúžia byť videné. Zodpovednosť za tento proces je zverená malému, autorizovanému okruhu aktérov, ktorí kontrolujú celý reťazec šírenia informácií.
Zverejnenie správy vyvoláva medzi francúzskymi politikmi, najmä na pravici, živú diskusiu. Niektorí pravicoví komentátori na sieti X vyjadrujú obavy z postoja, ktorý by mohlo zaujať Le Penovej Národné združenie.
V snahe o ďalšiu normalizáciu svojho obrazu by totiž strana mohla tieto iniciatívy podporiť, hoci sa môžu v budúcnosti obrátiť proti nej, keď sa sama stane ľahkým terčom obvinení z rasizmu alebo zo šírenia dezinformácií. Oveľa viac by získala, keby sa profilovala ako obhajkyňa občianskych slobôd, najmä vzhľadom na to, že jej nedávne politické úspechy vo veľkej miere umožnili práve sociálne siete a alternatívne médiá.