"Dostali sme sa do bodu, keď Poľsko ohrozuje základný princíp EÚ, že európske právo platí všade rovnako," vyhlásil slovenský europoslanec Michal Šimečka (PS/Renew), ktorý tvrdí, že Poľsko sa snaží centralizovať moc a prevziať kontrolu nad súdmi.
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v utorok sľúbila, že bude konať. Zatiaľ však nepovedala, aká bude reakcia. Vymenovala trojicu možných nástrojov: správne konanie a pokuty, obmedzenie európskych dotácií a napokon spomínaný článok sedem.
Poľsko nesúhlasí
Poľsko sa bráni tvrdiac, že justícia a jej reformy sú výlučne v národnej kompetencii a európske inštitúcie vrátane Súdneho dvora EÚ nemajú právo za ne Poliakov trestať.
„Pravidlá hry musia rovnako platiť pre všetky štáty aj inštitúcie – nemožno ich právomoci rozširovať spôsobom fait accompli a nemôžeme na to využívať finančné vydieranie a hrozby trestom,“ vyhlásil poľský premiér Mateusz Morawiecki. Rozhodnutia EK a Súdneho dvora EÚ sa mu nezdajú spravodlivé a viackrát naznačil, že na zakladajúce a novšie členské štáty neplatí rovnaký meter.
Podľa jeho slov Európskej únii hrozí, že prestane byť federáciou slobodných štátov a stane sa „centrálne riadeným súborom provincií“, kde by sila inštitúcií Európskej únie zostala nekontrolovaná.
„Európsky parlament chce prijať rezolúciu, ktorá označuje rozsudky poľského Ústavného súdu za nelegálne. Je to absurdný útok na poľskú ústavu a inštitúcie. Európsky parlament chce jednoducho prehlasovať poľské právo,“ vyhlásila pred hlasovaním poľská expremiérka a v súčasnosti podpredsedníčka skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) Beata Szydlová.
ECR a skupiny Identita a demokracia (ID) predložili vlastné rezolúcie, v ktorých sa Poľska v spore s Bruselom zastali.
Kritika súdov v iných štátoch
Brusel podľa Morawieckeho rozsudok poľského Ústavného súdu nepochopil. Poukázal na to, že o hraniciach národnej a európskej legislatívy rozhodovalo viacero súdov vo Francúzsku, Dánsku, Nemecku či Taliansku.
Na druhej strane, spor medzi nemeckých a európskym súdom rovnako eskaluje. Európska komisia spustila proti Nemecku správne konanie, ktoré môže viesť k pokutám.
Za reformy súdnictva však čelí kritike aj Slovensko. Európska asociácia sudcov k nej má niekoľko vážnych výhrad. Viac sme o tom písali tu.
Kritika z KDH
Dnešné hlasovanie europarlamentu kritizovala aj europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. „Považujem to za ďalšiu ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov,“ uviedla Lexmann, ktorá sa dlhodobo proti takýmto iniciatívam vymedzuje.
Ako upozornila, je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie poľského súdu nie je naprieč členskými štátmi EÚ ojedinelé. V konkrétnych, individuálnych prípadoch rozhodli o nadradenosti domácej ústavy a práva nad európskym aj Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Litva, Česká republika či Dánsko.
„V samotnom rozhodnutí poľského ústavného súdu vidím vážny signál pre EÚ nestať sa arbitrom prekračujúcim výlučné kompetencie členských štátov, a to práve prostredníctvom judikatúry Európskeho súdneho dvora, “ konštatovala Lexmann.
Sporný mechanizmus na ochranu právneho štátu
Kritici Poľska, najmä zo západnej Európy, nabádajú EK, ktorá má na starosti kontrolu dodržiavania európskych zmlúv, aby zareagovala finančnými sankciami. Apelujú na eurokomisiu, aby využila vlani schválený mechanizmus, ktorý pri porušovaní princípov právneho štátu umožňuje daným členským štátom odoprieť európske dotácie.
Nový mechanizmus vyvolal medzi členskými štátmi veľké spory. Maďarsko a Poľsko preto blokovali Plán obnovy aj sedemročný rozpočet EÚ (Viacročný finančný rámec), spolu takmer dva bilióny eur. Slovensko sa vtedy, na rozdiel od Nemecka, pridalo k Bruselu a kritikom vyšehradských partnerov.
Nemecko napokon prišlo s kompromisným riešením – mechanizmus na ochranu právneho štátu sa bude uplatňovať v prípade ohrozenia finančných záujmov EÚ, čítaj zneužívania európskych dotácií. Nemal by sa teda uplatňovať v etických otázkach a podobne.
Netrpezliví europoslanci
Kľúčové však je, že Maďarsko a Poľsko mechanizmus síce napokon odhlasovali, ale obrátili sa na Súdny dvor EÚ, aby preveril jeho zákonnosť. Lídri sa na samite dohodli, že kým súd nevyriekne verdikt a EK nespresní jeho použitie, mechanizmus sa nebude uplatňovať. Je to uvedené v záveroch decembrového samitu.
Európsky parlament sa opäť pokúša ukázať, že nehrá druhé husle. Hrozí EK žalobou za to, že proti Poľsku nepoužíva tento mechanizmus. Hoci vie, že členské štáty a EK sa dohodli, že ho uplatnia až po verdikte Súdneho dvora. Ten už na prípade začal pracovať, ťažko však vopred odhadnúť, kedy padne rozsudok.
Europarlament si je týchto skutočností vedomý. Napriek tomu sa vyhráža Komisii žalobou, ktorú právna služba EP „začala pripravovať“. Diskutuje sa o tom už mesiace, lenže žaloba má podľa zdrojov zvnútra europarlamentu len malú šancu na úspech. Uvidíme teda, či zostane pri slovách, alebo skutočne bude jedna európska inštitúcia žalovať druhú a Súdny dvor jej podanie zmietne zo stola.
Vo štvrtok a piatok sa na samite v Bruseli stretávajú lídri členských štátov EÚ. Hoci je stretnutie venované predovšetkým energetike a migrácii, jednou z tém bude aj spor o Poľsku. Morawiecki vo štvrtok pred začiatkom samitu v Bruseli povedal, že Poľsko sa nenechá vydierať. Zastal sa ho maďarský premiér Viktor Orbán, keď vyhlásil, že únijné zmluvy nadradenosť práva EÚ neriešia a európske inštitúcie si ich výklad prispôsobujú podľa potreby.
